Premenlivé jarné počasie pomaly nahrádzali letné teplé dni. Boli dva týždne do Sarinej a Jankovej svadby, tak sme sa dohodli, že si spolu posedíme na terase. Objednali sme si letný ovocný drink a veselo si rozprávali očakávania zo svadby. Najmä my ženy, muži sa skôr rozprávali o práci. Až teraz som zistila, že Janko bol stážistom v Joelovej firme. Ešte stále som sa dozvedala nové veci o svojom budúcom manželovi. A každá nová informácia bola pre mňa buď prekvapujúca alebo ohromujúca. Najviac som však na ňom milovala to, ako hlboko zakorenený bol v Bohu. To ako ma naučil vnímať ticho. Pri ňom nikdy nebolo nepríjemné, skôr ma učilo trpezlivosti. Sara mi rozprávala nejakú príhodu zo svadobných príprav a ja som si uvedomila, že nepočúvam. Vychutnávala som si ten pocit ako sedí vedľa mňa, hladí ma prstami po mojich prstoch a zaujato počúva Janka. Musela som sa prinútiť sústrediť opäť na Saru. Mlčky sa na mňa usmievala a prikývla. Týmto gestom chápala, čo sa mi premieta hlavou. Opätovala som jej úsmev. Po pol hodine Sare zazvonil telefón. Volala jej mamka, že nevie, čo má robiť. Nejaká teta sa rozhodla, že nepríde na svadbu, lebo nevie aký svadobný dar má priniesť. To by však nebolo až také hrozné, keby k nej nepatrili ďalší desiati členovia rodiny. Pobavene sme sa na ňu usmievali. A ona sa uškrnula a veselo pokrútila hlavou. Pozrela na Janka a pokrčila plecami. Ten sa ospravedlnil, vzal Saru za ruku a spoločne odišli riešiť "závažný" problém. Joel im hravo zakýval a poprial im veľa pokoja. Potom sa otočil ku mne a zamilovane sa na mňa zahľadel. 

"Aj my budeme také riešiť dva týždne pred svadbou?" spýtal sa pobaveným výrazom. 

"Nestraš," zasmiala som sa, "máme tú výhodu, že sme sa rozhodli pre malú svadbu. Som za to rada a teším sa na ňu." povedala som zasnene. Priblížil ku mne svoju tvár a jeho oči sa zaleskli. 

"Ja sa neviem dočkať toho, kedy svadba skončí." jeho hlas znel hlboko, až mi do vnútra prileteli moje známe motýle. Nežne ma pobozkal na líce. Placho som sklopila zrak. 

"Joel." zaznel ženský hlas, ktorý ma prinútil pozrieť sa hore. Nad nami sa vypínala krásna žena. Mala nádherné čipkované biele letné šaty. Čierne vlasy jej jemne viali od teplého vánku. Prekvapene som na ňu zažmurkala. Priblížila sa k Joelovi a pobozkala ho na líce. Letmo sa otočila ku mne a prezrela si ma od hlavy až po päty. Priateľsky som sa na ňu usmiala, ona však nereagovala a ihneď sa otočila naspäť k Joelovi. 

"Miriam." povedal Joel so zaťatou sánkou. Strhla som sa pri tom mene. Naplnil ma zvláštny pocit. 

Po troch hodinách strávených v oblasti penzióna, nás Joel odviezol na miesto, kde som sa celý deň tešila. Do nášho domu. Za slnečného svetla bol ešte krajší ako keď som ho videla naposledy. Ihneď ako som vystúpila, som si všimla záhradu posiatu množstvom drobných, farebných kvetov. Keď som podišla trochu nabok, za domom zacínal malý lesík. Okolie zdobil krásne udržiavaný trávnik. Navodzoval dojem zeleného koberca a nútil ma k tomu, aby som sa po ňom prešla bosá. Pomalými krokmi som sa prechádzala okolo. Dom bol takmer celý presklený. V tejto chvíli zahalený drevenými roletami. Joel sa ku mne priblížil a malý ovládač nasmeroval k oknám. Rolety sa okamžite začali odostierať. S pootvorenými ústami som sledovala ako sa celý dom otvára. Nadšene som sa usmiala. 

"Keď si budeš chcieť pustiť kúsok prírody do domu, stačí stlačiť zelený gombík." hravo podotkol Joel. Rukou mi ukázal, aby som podišla k dverám. Ešte stále som nemohla uveriť vlastným očiam. 

"Kto sa tu o to stará?" spýtala som sa na záhradu. 

"Máme záhradníka, ktorý sem chodieva trikrát do týždňa. Neboj sa, je taký diskrétny, že si ho ani nevšimneš." povedal pobavene. Celé vnútro mi naplnilo vzrušenie. Joel otvoril dvere a spoločne sme vošli dnu. 

"Všetko je to tu dychberúce." povedala som nadšene a pomalými krokmi sa prechadzala. Joel ma nadšene chytil za ruku a viedol ma ešte bližšie k zadnej stene. Do rúk mi vložil malý ovládač a ukázal mi, aby som stlačila žltý gombík. Poslúchla som. Stena sa pomaly odsúvala a my sme sa ocitli v zadnej časti domu, kde bola nádherná terasa. Uvidela som krásnu drevenú lavičku a obrovské hojdacie vajíčko. Iba pár krokov ďalej som zazrela lesnú cestičku, ktorá sa strácala medzi stromami. Vydýchla som úžasom.

"Takto nejako vyzerá raj?" spýtala som sa nahlas. Joel sa zasmial a usadil sa na lavičke. Ja som ešte stále nemohla uveriť vlastným očiam a zvedavo si obzerala okolie nášho domu. Joelova tvár hrala veselým úsmevom. "A čo je tu?" spýtala som sa, keď som pristúpila na kraj terasy.