"Nemám pred tebou tajomstvá." povedala som rázne a posunula papierik smerom k nemu. Zaťal zuby a prehrabol si vlasy. Letmo sa naň pozrel. 

"Lívia? Chcem, aby si vedela, že keď som sa rozhodol pre teba, tak do nášho vzťahu som vložil celé svoje srdce. S najväčšou dôverou a láskou, akej som schopný." odmlčal sa a jeho pohľad zjemnel. Dojalo ma jeho vyznanie. Postavila som sa zo stoličky a naklonila sa k nemu. Prekvapene zdvihol obočie. 

"Milujem ťa, si zhmotnený zázrak v mojom živote." pošepla som. Hravo sa na mňa usmial a do očí mu vošli iskričky. Pohladila som ho jemne po tvári. Privrel oči. Keď ich otvoril, stiahol ma k sebe a ja som spadla na jeho kolená. Pobavene sa zasmial a na lícach sa mu zjavili jamky. Vážne som sa na neho pozrela. Tiež zvážnel a pohľad mu potemnel. Pomaly sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Jemne a nežne. Zachvela som sa od túžby a rukami mu vošla do vlasov. Zrazu zazvonil jeho telefón. Zamračil sa a neochotne sa odtiahol. Postavila som sa a vrátila sa naspäť na svoje miesto. Volal mu Peter a súril ho k tomu, aby tie dokumenty priviezol k súdu, lebo ich tam potrebuje okamžite odovzdať sudcovi, ktorý tam pricestuje na jeho žiadosť. Malo to byť promptne a potichu. Nešlo tu už totiž iba o môj prípad s Vilom, ale hlavne o skorumpovaného sudcu a ďalšie závažné zločiny. Joel vzal zložku, pobozkal ma na líce a okamžite odišiel. Dúfala som, že už bude všetko také, ako predtým. Pohľad mi opäť padol na papierik od Lukáša. Do srdca mi vošla zvláštna ťažoba. Dúfala som, že Lukáš bude v poriadku. Hlboko som sa nadýchla a usmiala sa. Teraz môžem v plnosti prežívať radosť z našej svadby. Ďakujem, Bože. 

Práve som zamykala dvere knižnice, keď ku mne pristúpil Joel. Podišiel ku mne a tvár mi pohladil ružou. Nežne som sa usmiala a chytila sa jeho ruky. Priblížil sa ešte bližšie a privretým pohľadom ma skúmal. Do vnútra mi vbehli motýle. 

"To je pre teba." červenú ružu mi podal do ruky. Privoňala som si k nej.

"Ďakujem." usmiala som sa placho.