Teší ma vidieť čoraz viac rodičov, ktorí si uvedomujú, že problémy ich detí sú aj ich problémy. Oddeliť to, čo sú zdedené problémy a čo je povaha dieťaťa je pre rodičov zložitejšie a samozrejme to nevedia ani deti.

Znovu sa vrátim k príbehu chlapca, ktorý bol v škole agresívny, bil sa so spolužiakmi. Mal obhryzené nielen nechty, ale aj kožu okolo nich. To „videné” bolo silné a nepomáhali žiadne opatrenia… Na tom „nevidenom“ sme pracovali s jeho matkou. Jedným zo zdrojov silnej agresie bol jej otec, ktorý bol alkoholikom. Dôležitá však bola informácia z jeho detstva – narodil sa ako nemanželské dieťa, takže v tej dobe bol jednoducho pankhartom. Rovesníkmi bol neuznaný a nevlastným otcom bol za všetko tvrdo trestaný, matka ho nedokázala brániť. Celé svoje detstvo sa stretával s množstvom hnevu, výsmechu a agresie, ktoré nedokázal spracovať. Zostala v ňom silná agresia, ktorá sa prejavovala zatínaním rúk a čeľustí. A jeho vnuk mal dispozície reagovať agresívne na provokačné správanie detí, na hnev alebo kritiku zo strany otca – to všetko boli vlastne iba spúšťače potlačeného hnevu a skrytej agresie starého otca. Práve pochopenie a pokojné prijatie príbehu starého otca pomohlo ukončiť silné emócie aj u jeho vnuka..

Sú dve cesty vo výchove ako reagovať na problém dieťaťa:

• Môžete dieťa kritizovať, obviňovať, vyhrážať sa mu, moralizovať, môžete mu vysvetľovať alebo ho trestať zákazmi alebo  inými trestami. Dieťa sa potom môže cítiť vylúčené z rodiny aj z kolektívu. Cíti, že je samo so svojim problémom, jeho agresivita sa môže stupňovať ale môže ju obrátiť aj voči sebe. Výsledkom sú pocity odlúčenia, hnev, nepriateľstvo, pocity viny ale aj samovraždy…

alebo

• je jednoduchšia cesta, a tou je prijatie problémov dieťaťa a jeho odbremenenie od ťažších emócií, nájdenie ich zdroja. Výsledkom je, že ste v spojení so svojim dieťaťom, dieťa cíti váš záujem a ochotu riešiť jeho problém, jeho ochorenie a cíti, že ho prijímate so všetkým.

Peter sedel v bufete a zamyslene sledoval displej mobilu. Pevne dúfal, že Tomášovi sa podarilo to, čo on nedokázal. Zvieralo mu srdce, keď si spomenul ako tam Zuzku nechával samú. Boli to však skôr pocity starosti ako tej posadnutosti, ktorú mal celý čas, keď sem prišiel. Zamyslene sa zahĺbil do spomienok na okamih, keď zažil ten hlboký Boží dotyk. Verím Ti, Bože. Ty si svojich verných poznáš. Buď, prosím, pri Zuzke. To je moja tichá modlitba. Iba o to ťa prosím. Dnu zrazu pomaly vošiel Sebastian, ktorý cielene prešiel k pokladni a objednal si jednu kávu. Ihneď ako sa otočil, uvidel Petra, ktorý zamyslene upieral pohľad do neznáma. Staršia pani za pokladňou sa ho spýtala, kde si sadne a ponúkla sa mu, že mu kávu prinesie až k stolu. Sebastian sa poďakoval a ukázal, že si prisadne k Petrovi. Ihneď ako sa postavil k jeho stolu, Peter sa strhol zo zamyslenia a s úsmevom sa postavil, aby Sebastiana pozdravil. Keď si všimol jeho vážnu a ustaranú tvár, stiahol obočie.

"Priateľ môj, je všetko v poriadku?" spýtal sa neisto Peter. Sebastian sa posadil a keď mu žena priniesla to, čo si objednal, položil palice a oprel ich o stenu vedľa seba. Chvíľu mlčal a nostalgicky sledoval hrnček, v ktorom rozvoniavala čerstvo urobená káva.

"Asi by som klamal, keby som povedal, že áno. Ak by som však veci prijímal povrchne, zdali by sa neriešiteľné. Zo skúseností, ktoré som však v živote s Bohom zažil viem, že práve v takých okamihoch, v ktorých sa zdá, že neexistuje riešenie, dokáže On vytvoriť niečo neopísateľne krásne. Takže jediné, čo mi ostáva je vytrvať, byť trpezlivý a obrniť sa dôverou v Neho." vyznal sa Sebastian pokojne. Jeho vnútro horelo túžbou utekať za svojou dcérou. Na druhej strane vedel, že to, čo sa dozvedela potrebuje spracovať podľa seba. Po rozhovore s Alenkou pochopil, že vždy, keď riešila niečo závažné, potrebovala priestor na to, aby si to mohla v tichu premyslieť.

"Veľmi múdre slová. Vedel by som ti v tom čakaní nejak pomôcť?" spýtal sa Peter zaujato. Sebastian na neho uprel pohľad, v očiach sa mu zaleskla vďačnosť. Zároveň si všimol, že Petrove oči sú niečím iné.

"Poprosil by som ťa za modlitbu, za moju dcéru." povedal ticho. 

"Ty máš dcéru?" šokovane na neho Peter zdvihol obočie. Sebastian ticho prikývol a pomaly si odpil z kávy.