Výziev na objavovanie čarovných slovenských zákutí je viac než dosť. My vás však nebudeme lákať k ceste za nepoznanými krásami Slovenska. Chceme vám ukázať ako SPP priložil ruku k dielu a pomáha obnoviť lesy, ktoré sú hodné obdivu, stáročia píšu svoju históriu a predstavujú pľúca našej malej veľkej krajiny. Tiež si však povieme, ako je to s pojmom monokultúra a teda, kedy stromy vhodné sadiť je a kedy naopak vôbec. 

Ako iste viete, už niekoľko mesiacov zákazníkom ponúkame náš produkt Uhlíková stopka. Jeho kúpou získavajú nielen rady, ako šetriť energie a tým aj svoje peniaze, ale aj presné prepoč­ty, ako môžu znižovať svoju osobnú uhlíkovú stopu *. A či si to chceme priznať alebo nie, vytvára ju každý z nás, každý deň, aj keď si to vôbec nemusíme uvedomovať. Súčasťou produktu je aj záväzok našej spoločnosti vyvážiť pro­stredníctvom výsadby nových stromov, uhlíkovú stopu, spojenú so spotrebou energií tých zákazníkov, ktorí si tento produkt kúpili. 

Keď pri vytváraní nového produktu prišli kolegovia, či im pomôžeme sadiť stromy, povedali sme si, „ a prečo nie?“. Skvelý nápad! Ako to však už so skve­lými nápadmi býva, cesta od nápadu k jeho realizácii je niekedy strmšia ako slovenské hory a má rovnako veľa zákutí ako lesné chodníčky. 

Aké stromy vysadíme? My ich vysadí­me? Osobne? Kde ich vysadíme? „Stop“, povedali sme si. Stop živelnosti, bez praktických skúseností. A tak sme začali hľadať, kto vie o slovenských lesoch, ich zložení a stave viac, ako my. Možno si teraz poviete, že ktokoľvek. Ani to však nie je pravda. Odštartovali sme telefo­náty a osobné stretnutia s ochranármi ( My sme Les), s ich sympatizantmi, s akademikmi, s organizáciami a firmami, ktoré stromy už sadili a mali s tým skúsenosti. Inak takto sa k nám dostala aj kolegyňka Maťka, o tom však o trošku neskôr.

Skončili sme však na káve u tých najkom­petentnejších, v Tatranskom národnom parku (TANAPe). Presnejšie povedané, na Správe TANAPu, priamo u riaditeľa a hlavného lesného odbor­níka a botanika. A boli sme nadšení.

Strážcovia našich najväčších lesov nám vysvetlili, v čom spočíva podstata zmyslu­plnej výsadby stromov, kde má význam, kde nie, že nesmieme zabúdať na prirod­zenú obnovu lesov, poznať účel hos­podárskych lesov, aký je cieľ existencie ochranných lesov a tzv. bezzásahových oblastí. A to ani zďaleka nebolo všetko. Prešli sme si stupne ochrany, dozvedeli sa kto pestuje kvalitné sadenice stromov, ako fungujú urbariáty a množstvo ďalších dôležitých detailov.

Znenie 

Ahojte

našla som si trosku krvy  na nohavickach išla som gynekológovi robil mi sono a nebolo tam vidno nič povedal že som tehotná ale malo by byt vidno čiernu bodku plod ale neni ho tam vidieť že mi nesľubuje že sa ukáže alebo neukáže a mám ísť o dva týždne na kontrolu či tam niečo bude a ak nie budú má čistiť. Prosim vás mala ste už niektorá takúto skúsenosť 

Zostávalo pár dní do našej svadby. Joel mi poslal sms správu, že sa chystá na letisko za Mikaelom. Dnes večer sme sa mali stretnúť. Hovoril o ňom s takým nadšením, že som začínala pociťovať jemný stres, či na neho v dobrom zapôsobím. Anetka mi nechala týchto pár dní dovolenku, aby som sa mohla sústrediť na svadobné prípravy. Mala som však okolo seba toľko úžasných ľudí, že som sa takmer o nič nemusela starať. Mamka, Sara a Nataly boli úžasná trojka. Navrhla som im, že by mohli robiť svadobné plánovačky. Všetko im išlo od ruky. 

Večer prišiel Joel pre mňa a odviezol ma do Mikaelovho prenajatého domčeka. Po ceste mi ozrejmil, že sa na dlhší čas zdrží. Tvár mu žiarila toľkou radosťou, akoby rozprával o bratovi, ktorého roky nevidel. Tešilo ma, vidieť ho šťastného. Vystúpili sme a Joel ma vzal za ruku. Pristúpil k domu a otvoril dvere. Bola som prekvapená, že vôbec nezaklopal ani nezazvonil a Mikael mal bez obáv otvorené dvere. Vnútri to vyzeralo veľmi skromne. Joel na mňa letmo pozrel a široko sa usmial. 

"Skúšal som, či to má stále tak ako za starých čias." na líci mu pohrávali jamky a ja som od neho nevedela odtrhnúť oči. 

"Hneď prídem, prosím, usaďte sa." zaznel príjemný hlas z kuchyne. 

Obaja sme si sadli. Na stole už bolo nachystané občerstvenie. Aký láskavý človek. Prejde takú dlhú cestu a ešte má chuť a čas nás obslúžiť, vošlo mi do srdca. Po pár minútach vyšiel z kuchyne vysoký mladý muž, s dlhšými tmavými vlasmi. Jeho pohľad bol hlboký. Joel vstal a veselo sa objali. Mikael položil obloženú misu na stôl a pristúpil ku mne. Tmavohnedé oči mu svietili pokojom. Veselo sa usmial a priateľsky mi podal ruku. 

"Rád ťa spoznávam, Lívia, veľa som o tebe počul. Konečne ťa môžem spoznať aj osobne." povedal milo. Prijala som jeho ruku a usmiala sa na neho. 

Dieťa by malo byť empatické, zodpovedné, dôsledné, súcitné, poslušné, láskavé, múdre, trpezlivé a malo by sa vedieť ovládať, mať cit pre morálku a byť aj samo sebou,… Toto všetko majú rodičia svoje dieťa naučiť. Otázka je AKO?

Rodič by mal byť autoritatívny, možno viac demokratický, liberálny, alebo ako policajt, učiteľ… Vy však nie ste ani to, ani to… A to je v poriadku! Buďte samy sebou, nehrajte hry, ktoré sú vám podsúvané, len aby ste boli dobrým rodičom.

Vždy sa objavia vedci, ktorí zistia, že to nie je celkom tak, ako to bolo odporúčané. Vzniká neustály kolobeh toho, čo je dobré, čo je lepšie, čo je prekonané, čo už nefunguje…

„Kde sme urobili chybu?“ je častá otázka rodičov, alebo „naša rodina bola usporiadaná, slušná … a naše dieťa akoby ku nám ani nepatrilo.“

Ako vychovávať, ako realizovať výchovu, kedy a ako určovať hranice, pravidlá, upozorňovať, kritizovať, usmerňovať ? To sú otázky, na ktoré si rodičia nevedia odpovedať, a preto hľadajú rôzne odpovede, porovnávajú, obviňujú sa.

Čo robiť, akú taktiku, aké postupy vo výchove zvoliť? Z môjho pohľadu by som zadefinovala postupy, ktoré môžu byť účinné pre dieťa a aj pre psychiku rodiča: