Ako tak pozerám na názov tohto článku, mohla by som ho premenovať na “ako ju prežiť”. Lebo nebudeme si klamať, je to úplne iná dovolenka, na akú sme boli zvyknutí, kým sme deti nemali. Nehovorím, že horšia, kdeže, ale iná. A časy, keď sme s vyloženými nohami popíjali drinky, celé dni sa povaľovali, oddychovali, spoznávali a chillovali, sú na pár rokov dosť určite nenávratne preč. Napriek tomu si myslím, že takéto dovolenky sú dosť super, hoci sa z nich vrátim unavenejšia, ako keď som na ňu išla. Tento rok to vyzerá u väčšiny na dovolenku to na rodnej hrudi, a keďže sme sa pred pár dňami z jednej takej vrátili, povedala som si, že vám spíšem pár tipov, vďaka ktorým my na dovolenku nie len s radosťou spomíname, ale tešíme sa aj na každé ďalšie dobrodrúžo.

Neverte instagramom

Toto je úplne zásadná vec. To, čo vidíte na instagrame (aj na Modrom koníkovi) je len moment vytrhnutý zo situácie. Usmievajúce sa dieťa malo možno pred 5 minútami brutálny hysák, v mori sa možno celý čas kvôli vlnám nedalo kúpať, jedlo mohlo byť presolené, žena a muž pol dovolenky pohádaní… Jasné, nikto sa na sociálnych sieťach nebude chváliť tým, že sa má nafigu a mal radšej ostať doma. Lebo veď internety znesú, však áno. 

Myslím, že všetci už vieme, že reálny a internetový život sú dve rôzne veci. Tak na to myslite aj pri prezeraní fotiek z dovolenky a výletov. Veď si pozrite tie vaše, no vidíte tam dieťa v totálnom amoku? Kdeže! Na fotkách sa celá rodinka usmieva do objektívu, v pozadí absolútna nádhera, vy s dokonalým make-upom a skoro by ste aj zabudli, že ste tesne predtým mali chuť pobaliť kufre a vrátiť sa domov. Či?

Nemajte veľké ideály

Viem, my dospeláci máme takú tendenciu, upínať sa na budúcnosť - lepšie bude zajtra, cez víkend, o rok, keď deti vyrastú a podobne. Rovnako je to s dovolenkou, tak sa na ňu tešíme, až si ju vo svojej mysli úplne zidealizujeme. Budeme si bohapusto užívať, nič nebudeme robiť, decká budú šťastím bez seba, lebo sú na dovolenke, a život budú samé dúhy a jednorožce.

Každá žena plánuje, akým štýlom bude dieťa vychovávať. Čo robiť bude a čo, naopak, robiť nebude. Študuje, číta príručky, knihy, aj múdre rady ostatných mám, i „nemám“. No potom sa stane sama mamou a všetky tieto plány miznú ako teplé rožky. Spoznávate sa? ;)

Vaše plány verzus realita, sporný bod č.1 - vlhčené utierky. Áno, dá sa zaobísť aj bez nich, veď stačí obyčajná voda, a je to. Potom však zistíte, že nie vždy je po ruke vodovodný kohútik. A aj napriek prvotnému presvedčeniu uctievate vlhčené utierky viac ako akúkoľvek svätú vec. Pretože v momente, keď sa stanete mamou, idú vaše presvedčenia postupne do zabudnutia a vy uvítate všetko, čo vám uľahčí každodenný chod s vaším malým tornádom. Ako také vlhčené utierky. Uctievané. Život zachraňujúce. Pretože v parku či v aute voda netečie. A i keď spoľahlivé plienky ako Pampers udržia ctený zadok vašej ratolesti v suchu 12 hodín, niekedy tento krásny plán pokazí neplánovaná nálož. Alebo ovocie či sušienky, sladké, lepkavé, ktoré má dieťa až za ušami. A časom zisťujete, že vlhčené utierky sú skutočne vecou zázračnou. Pretože s nimi vyčistíte nielen dieťa, od hlavy až po päty, doslova, ale aj docapkaný nábytok či jedálenskú stoličku. Tie, po ktorých siahame my, Pampers Aqua Pure, sú vyrobené z 99 % čistej vody a neobsahujú parfumáciu, ani alkohol. Sú hypoalergénne a vhodné aj pre tých najmenších či na tie najcitlivejšie miesta. Vďaka svojmu zloženiu sú šetrné nielen k detskej pokožke, ale aj k prírode. Tieto obrúsky sú vyrobené z minuloročných, opätovne použitých, alebo obnovených materiálov. To, aby boli čo najviac ekologické, je u nás jedným z rozhodujúcich faktorov pri výbere vlhčených utierok. 

Keďže, ako aj ostatní, sa aj my snažíme čo najviac recyklovať, obaly od vlhčených utierok sme v rámci separácie odkladali. Tie od Pampers Pure majú praktický a pevný vrchnáčik, ktorý sa dá využiť na rôzne tvorivosti. A keďže som tvor tvorivý, nedalo sa ich nevyužiť. Či už máte doma malého drobca, ktorý objavuje svet, alebo predškoláka, ktorý svoje vedomosti rozširuje, môžete si okienkovú aktivitu prispôsobiť. 

Zmyslové okienka

Čo budete potrebovať?  

• vrchnáčiky z vlhčených utierok Pampers Pure,
• kartón alebo tvrdší papier, 
• lepidlo, prípadne tavnú pištoľ,
• farebné papiere,
• drobné veci rôznej štruktúry,
• fixky/farbičky, nálepky. 

Už je to skoro 20 mesiacov, čo som matka! 😍 Aj vy sa niekedy zamyslíte nad tým, z čoho ste na začiatku rodičovstva úplne zbytočne stresovali? V mojom prípade, by to bol veľmi dlhý zoznam 😀 Čo mi najviac utkvelo v pamäti je prebaľovanie.

Pred tým, ako prišla Hanka na svet som nemala nejaký extra vzťah k deťom. Nie som ten typ ženy, ktorá opatrovala deti, alebo sa rozplývala pri pohľade na bábätko. Takže som nemala ani šajnu o prebaľovaní (ako aj o iných veciach). Spoliehala som sa na to, že v pôrodnici mi ukážu presný postup prebaľovania. Trvalo to asi minútu. Popri tom, ako mi sestrička ukazovala, ako na to, tak mi rozprávala aj iné dôležité veci. Môj mozog toľko informácií nedokázal spracovať 😀 Keď som zostala prvý deň s Hankou sama, tak som bola v kŕči z toho momentu, rozbalenia a nasadenia plienky. Hanka vôbec nespolupracovala, plakala a ani sa jej nečudujem. Určite zo mňa cítila ten stres kvôli jednej hlúpej plienke.

Mám pocit, že prvé mesiace som nerobila nič iné len prala oblečenie a hľadala tie správne vlhčené obrúsky, ktoré nie sú tvrdé, ako papier. Hľadala mydlo, po ktorom nebude mať Hanka suchý zadoček. A hľadala krém proti zapareninám, ktorý okrem funkčnosti bude spĺňať aj praktické balenie, ktoré sa mi zmestí do tašky na kočíku a nezaberie veľa miesta. Boli obdobia, kedy bola prebaľovacia podložka bojisko medzi mnou a Hankou. Rozotierať husté krémy proti zapareninám situáciu neuľahčovali. Zato veľmi oceňujem, že krém pri zapareninám od #baby_dove má nielen šikovné balenie, ale sa aj ľahko a hlavne rýchlo rozotiera. Aj keď sa stalo, že pri boji skončil na oblečení či mimo prebaľovacej podložky išiel ľahko dole. 

Vlhčené obrúsky boli asi najväčší kameň úrazu. Kým sme boli doma som to neriešila, keďže na prvom mieste bolo umývanie s čistou vodou. Skúšala som najdrahšie vlhčené obrúsky, skúšala som také, ktoré obsahujú len vodu, skúšala som tie, ktoré odporúčalo najviac mamičiek na Koníku, či v našej termínovej skupinke. Stále bol s niečím problém. Nakoniec som googlila a našla som vlhčené obrúsky pre citlivú pokožku od #baby_dove z rady Sensitive Moisture. Toto sú úplne najlepšie vlhčené obrúsky! Ani raz sa nestalo, že by ma v nejakej situácií sklamali,alebo žeby z nich mala Hanka podráždenú pokožku, či ja ruky.

Pamätám si, ako som googlila, či plienkové nohavičky nie sú už od veľkosti 0 😀 Ale nie sú. A nechápem, že prečo. To je úplne skvelý vynález hlavne od obdobia, kedy Hanka začala mať veľmi zábavné chvíľky pri tom, ako si vždy rozopla suchý zips na jednej strane plienky, kým som jej zapla tú druhú. Myslela som si, že som trpezlivý človek, ale ani nie 😀

Pomaly sa ju snažím zoznamovať s nočníkom a som zvedavá, aké situácie nastanú pri tejto aktivite. Aké situácie s prebaľovaním utkveli v pamäti vám? Ak čakáte bábätko, máte už skúsenosť s prebaľovaním? Napíšte mi ich do komentárov, lajknite tento článok a možno práve vy vyhraté "prebaľovací" balíček s baby Dove produktmi! Víťaz bude vyhlásený 7.7.2020 a ostatné komentáre zaplavím srdiečkami 💙💙💙

A potom prišla korona. Pliaga, ktorá všetkých uväznila doma. Pliaga, ktorá nám dva mesiace nedovolila cvičiť. Pliaga, ktorá nám zrušila pol roka vopred naplánovaný rehabilitačný pobyt v Adeli. 

Zostali sme doma napospas osudu. Zostali doma aj starší synovia- školáci, čo vôbec nebola sranda. Kým zistili, že nemajú prázdniny, ale musia denne vykazovať činnosť, bol to boj. Z mamy, taxikárky, polovičnej lekárky a terapeutky, kuchárky a upratovačky sa stala ešte aj učiteľka a to už bola iná trieda 😂 S kým sa učiť skôr? Koho učivo je zložitejšie a potrebuje dôkladnejší výklad? Či radšej navariť, aby bolo čo jesť? Ó, nie, Sofi, aj ty si tu? Čo zasa chceš? Jesť? Aj vy? Zasa? Veď ste jedli pred chvíľou. Vieš čo, Sofi, tu si sadni, pozri si Spievankovo, ja zatiaľ navarím, poučím sa s chalanmi, vyskúšam ich Podunajskú nížinu aj vypočujem báseň z čítanky, ty tu len pekne seď. Ale nieeee, čo by si rada? Prečo sa nevieš zahrať sama? Sofina zostala odsunutá na vedľajšiu koľaj. 

Takmer tri mesiace strávené doma, mali u nás rôzne etapy. Od vyčerpávajúcich úloh, cez úľavu vo forme "zoomov" , od absolútnej frustrácie až po radosť z uvoľňovania opatrení. Jedno je však isté. Dovtedajší Sofinkin nezáujem o TV vystriedala láska ku Spievankovu. Po toľkých hodinách pozerania už vieme celá rodina všetky diely naspamäť 😂 Znamená to, že Sofi dovidí na telku, rozozná obraz, aj pohybujúce sa postavy. Skvelé zistenie. Ďalší míľnik v jej vývoji, nakoľko má nielen nystagmus, ale aj atrofiu zrakového nervu a do dnešného dňa nikto nevie zhodnotiť nakoľko, čo a ako vidí. Často sa otočí skôr za hlasom ako za postavou, mobil či knižku si strká rovno pred oči. Uvidíme ako dopadnú ďalšie vyšetrenia. 

Mať doma celú bandu bolo síce náročné, ale malo aj množstvo výhod. Sofi chalanov miluje, veď nie nadarmo ich stále hryzie, štípe a bije 😁 Opakuje všetko po nich, ťahajú ju vpred, rozširujú jej slovnú zásobu aj o slová, ktoré by nemuseli. Vedia sa s ňou zabaviť, postarať sa o ňu, učia sa podeliť sa medzi sebou (hoci s čokoládou je to vždy boj) a uvedomiť si, že nie sú vo vesmíre jediní. Čítajú jej knižky, skáču spolu na trampolíne, spolu upratujú. Sofi sa od nich rýchlo učí: "Filipko, tu seď! Papaj tíško!" 😁 K tomu natiahnutý ukazovák a prestrčená polka tela cez stôl až do bratovho taniera. Malá sekera. 

Hoci sme boli dlho spolu doma, teraz sa mi to zdá ako krátke obdobie života. Popoludnia sa niesli v uvoľnenej atmosfére, žiadne úloh, krúžky, zhon. Len my a neskôr kamoši z ulice. Malo to čosi do seba. 

Spolu s uvoľňovaním opatrení pomaly nabiehame na náš pravidelný rytmus- lekári a rehabky. Hneď v máji sme absolvovali rehabilitačný pobyt v Possibilitas v Piešťanoch, ešte nás tento rok čaká Adeli a kúpele Klimkovice, i keď ktovie aká bude situácia… 

Chceš mať zdravé oči? Jedz veľa mrkvy! A tak som jedla. Surovej, strúhanej, v koláčoch či v polievke. No i tak som si vedela pomýliť stĺp s frajerom. Z diaľky sa prihovárala preľaknutým cudzím ľudom. A keď som sa chcela nenápadne pozrieť, bola som nenápadná asi ako Eskimák na púšti. Pretože zaostrovanie a žmúrenie zbadáte aj na sto honov.

Aj vy poznáte ten pocit, keď na svet pozeráte ako cez pokazený objektív? Namiesto ľudí vidíte machule. Zle zaostrené obrázky. Žmúrite a snažíte sa rozpoznať obrysy a farby. Vitajte vo svete nás, slepúchov, ktorí rána začínajú nie kávou, ale druhým párom očí. Či už sú to okuliare, alebo šošovky.

Okuliare sú jednoduchým riešením, to áno. No ak raz objavíte čaro šošoviek, nevzdáte sa tej slobody, ktorú ponúkajú. A že okuliare môžu byť trendovým doplnkom? Samozrejme, že môžu. A aj sú. No iba vtedy, ak sú možnosťou, nie nutnosťou. Veľakrát dokážu byť totiž na obtiaž. Nemôžete si dosýta užiť letné radovánky pri vode. Ani šport s nimi nie je to pravé orechové. Separátna kategória patrí kuchynským príhodám pri otváraní rúry alebo umývačky riadu. A šantenie s deťmi sa stáva adrenalínovou disciplínou, kedy dúfate, že vám aspoň nejaké oči ostanú - hoci sú poloslepé 🙂 Pri (nielen) týchto situáciách je ideálny čas siahnuť po kontaktných šošovkách. No pozor, týmto strácate výhovorku, prečo sa vyhýbate športu :P Avšak tá sloboda a ten komfort za to jednoznačne stoja. Navyše získate rozšírené zorné pole, ktoré šošovky oproti okuliarom ponúkajú, a tak budete mať huncútstva vašich ratolestí viac pod kontrolou. Pretože ako sa vraví, mamy by mali mať niekoľko párov očí. A ideálne aj na chrbte.

Ako dlhoročná nositeľka kontaktných šošoviek sa držím 3 základných pravidiel:

HYGIENA

„Ruky si treba umyť vždy, keď prídeme z vonku, ako aj pred každým jedlom!“ To zdôrazňujeme našim potomkom neustále. Ak používate šošovky, rozšírte si túto poučku o dôležitý doplnok: „A aj vždy predtým, ako budete akokoľvek so šošovkami manipulovať.“ Žiadna z nás nechce mať zápaly či podráždené oči. Oči ako angorák zvládame mať predsa aj za bežného stavu, no nie? ;)