Zem je staré miesto plné histórie. Na každom kroku vidíme prácu našich predkov. Ale koľko toho zostáva stále skrytého? V zemi, na povale, vedľa domu, na mieste, okolo ktorého sme prešli tisickrát…Všade môže byť vzácne dedičstvo, ktoré pred svetom schovali ľudia žijúci pred nami. Aby ste našli poklad, nemusíte byť archeológ, ba dokonca ani mať rád dejiny. Záleži od povestného úsmevu šťasteny. 

Poďme sa pozrieť na top 20 mojich obľúbených príbehov o ľuďoch, ktorí našli, aj keď nehľadali.  Časť 1.

Avarské zlato v Transylvánií

3 júla 1799 farmár Neru Vuin zo Sânnicolau Mare (blízko Temešváru), kopal v záhrade, keď mu do oka zablyšťal vzácny kov. Neru práve objavil 23 starobylých zlatých nádob. Poklad hneď cestoval do Viedne na analýzu, no trvalo 200 rokov, kým sa vedci ako-tak zhodli na tom, kam ho zaradiť.

Na bohatozdobených nádobách boli nadpisy v turkických runách i gréckom písme, ale v neznámom jazyku. Bolo cítiť inšpiráciu Byzancie aj Perzie a stredoázijský nádych mu dodávali neobyčajné mytologické motívy. Hneď sa k nemu prihlásilo viacero národov, no nakoniec, všetkym klapli zuby na prázdno. Po dlhých výskumoch väčšina vedcov dnes považuje poklad za vzácny pozostatok strateného a v mnohom mystického Avarského kaganátu. Ten sa rozprestieral aj na našom území v čase od 6-9.st, kedy náhle zmizol z dejín i s Avarmi samotnými. Zlato dnes patrí do zbierky Kunsthistorisches múzea vo Viedni. 

Vizigótske koruny v Španielsku

Každý hovorí, že stále treba hľadať niečo pozitívne na tomto období. A ja som našla. 

Dúfam, že sa týmto článkom nikoho nedotkntnem a vetrím, že náš je viac! 😛

Na svete sú len dve veci kvôli, ktorým mám rada Veľkú noc. Je nimi majonézový šalát a linecké koláčiky. To je všetko. Možno bude toto moje vyhlásenie znieť nevhodne, ale som rada, že tento rok budem ukrátená o návštevy, po ktorých voniam, ako zlá drogéria a večer si idem ľahnúť do postele s migrénou.

Niekoľkokrát som sa ocinovi snažila nanútiť  jemný, svieži, ovocný sprej respektíve vodu, ktorú používam v lete a jeho vôna za pár hodín vyprchá, ale nie. On si už niekoľko rokov musí so sebou zobrať ten čierno - zlatý fľakon s ťažkou, výraznou vôňou, ako aj zvyšok chlapov z našej rodiny. 

Najhoršia Veľká Noc bola, keď som bola tehotná. Vtedy mi smredlo aj to, čo mi voňalo. Takže som sa pri pár návštevách držala, aby som neutekala na wc. Vtedy o tom ešte nikto okrem môjho manžela nevedel a mne všetky voňavky skončili vo vlasoch a nemohla som si dať ani žiadnu čarovnú tabletku. 

Tak čo, sú tu nejaké "veľkonočné trpiteľky lacných vonaviek", ako som ja? Áno? Napíšte mi o tom v komentári, dajte lajk článku a vyhrajte 100% voňavý balíček #dove kozmetiky, ktoré uspokojí každú jednu vašu čuchovú bunku😀

Hej ty, milá bezdetná, čo by si tak strašne chcela počas tohto času doma cvičiť, ale...➡️

Nie je kedy...Nie je kde.. A ako to mám?  A koľko?Ale to je ťažké...Zajtra začnem. Už naozaj od pondelka. Ale to je nuda cvičiť doma. A to sama?

Tak moja milá, odkazujem ti: Cvič! Pre mňa za mňa aj 3x do dňa! Cvič naplno a slobodne! Precízne a do posledného drepu. Až kým na teba neprídu mrákoty. Od yogy či to divné niečo na stuhách, okolo tyče  či pilates až po online aerobic Brigity z kulturáku! Cvič, lebo ani neveš kedy to príde a popri výpadoch do strán budeš musieť krájať plastové jablko alebo vyberať pastelku z nosa.

Koniec oznamu.