Ruku hore, kto stále používa slovo krabica a nechce sa ho vzdať, hoci spisovne sa povie škatuľa? Ja sa teda snažím, ale stačí, že sa trošku zabudnem a už je to krabica sem, krabica tam (a Sibyla Mislovičová by mi najradšej uštedrila jednu výchovnú 🙂 ) Podľa mňa je to niečo podobné ako dojčenie a kojenie. Rozum vraví, že slovensky sa povie dojčiť, ale do úst to skrátka nejde.

Ale o inom som chcela.

Ak sledujete môj blog (ale tak normálne, nie že nocami striehnete, či náhodou niečo nové nepridám 🙂 ), tak vám asi neuniklo, že mám blízko k minimalizmu a myšlienka trvalej udržateľnosti mi nie je cudzia.

Ono, pekne sa to hovorí dospelákom. Stačí pár vecí, pár základných potravín, sviečka do okna na Vianoce a je vybavené. Nuž ale potom prídu deti a celé toto sa rúca ako domček z karát. 

Predstava totiž býva často diametrálne odlišná od reality. Ja som počas môjho prvého tehotenstva mala dosť jasno o tom, aká budem matka. Budem používať látkové plienky, dojčiť (vidíte, premohla som sa a nenapísala som kojiť, hoci ma prsty svrbeli 🙂 ) budem pár minút v trojhodinových intervaloch, budem kočíkovať, aby som si mohla užívať aj kávičky na terase, nebudem po dieťati kričať, lebo budem reflektovať jeho potreby,... A ďalej už ani nepíšem, lebo keď to porovnám s realitou, začína ma to celkom obstojne deptať a mám chuť si vypiť (a ešte aj karanténa a ja sama doma s deťmi, no nedopadlo by to dobre 🙂 ).

Čo vám budem hovoriť, M. kočík do 4 mesiacov bojkotovala takým plačom, v ktorého existenciu som odmietala pred dieťaťom uveriť. O posedení pri kávičke som mohla tak snívať, lebo kým nespala, tak si vyžadovala plnú pozornosť, a keď zaspala v šatke, stále som sa musela hompáľať ako bójka v Bibione. Dojčenie, to je samostatný príbeh a ten vám tiež raz rozpoviem. Teraz keď začnem kričať, len sa po mojom výbuchu obzerám, či nemáme otvorené okná (ako keby to malo efekt, susedia už asi vedia, no 🙂 ). A látkové plienky. No. Ako by som to. Ehm. Skrátka. Lenivá som ako voš a skĺzla som k vychytávke doby modernej.

Sofinka navštevuje viaceré ambulancie, ktoré sú pre ňu životne dôležité a zrejme takými zostanú do konca života. Je to predivšetkým neurológia a rehabilitačná ambulancia. Navštevujeme ich viac krát do roka a vždy netrpezlivo čakám, čo nového nám prinesú. 

Naša zlatá rehabilitačná lekárka, pani primárka z Tetisu, má vždy veľa pacientov a napriek tomu sa dokáže venovať Sofinke s úsmevom a dostatočne dlho, akoby mala v ten deň len ju. Vyšetrenie pred letom 2019 prebiehalo podobne. Pochválili sme sa pokrokmi, lekárka ju vyšetrila, pozorovala ako vstáva, ako spraví neistý krok, skontrolovala či nemá skrátenú postihnutú nohu, pretože jej to reálne hrozí, a nakoniec nám predpísala niekoľko pomôcok. 

Klasicky sme z ambulancie odišli s predpisom na ortopedickú obuv. Rozmýšľala som, kde ju dať vyhotoviť tento krát. Ortopedické firmy, s ktorými som mala doteraz skúsenosti, ma zakaždým sklamali. 

Neoprot v ŠNOPe jej vyrábal ortézu, ktorá jej v noci neustále padala z nohy a nepomohol ani opravný zásah.

V Ortopro na Antolskej vyrábali synovi vložky na mieru a spravili ich také široké, že sa nezmestili do topánok ani staršiemu synovi, ktorý má o 2 čísla väčšiu obuv. Tak som ich na kuchynskej doske zužovala nožom 😃 Dipadlo to tak, ako sa dalo predpokladať, putovali do koša😁

Podotech zas vyrábal Sofii ortopedické topánky s mäkkou podrážkou. Čakali sme na ne 2 mesiace, absolvovali skúšku a aj napriek prísľubu mäkkej podrážky a pevnej päty, nám vyhotovili sandálky tvrdé ako skala. Keďže sme na ne dlho čakali, prevzala som ich len piatok pred nástupom do Adeli.

Ahojte,

dovoľte, aby som sa Vám predstavila, som mamička dvoch nádherných detičiek, 7-ročného dievčatka a 9-mesačného chlapčeka. Do testovania sme sa zapojili, pretože náš drobček (ktorého nemôžem kojiť od jeho 5,5 mesiaca) papká len Nutrilon. Popravde, skúsili sme aj iné značky, ale Nutrilon je pre nás najvhodnejší. A prečo? To sa Vám pokúsim priblížiť v mojom článku a recenzii tohto testovania.

Na mliečko sme čakali netrpezlivo a už som sa aj bála, že nestihne prísť, pretože sme odchádzali na pár dní na jarné prázdniny. Ale všetko prišlo v poriadku, a tak sa naše testovanie mohlo začať.

Ako prvé ma milo prekvapila dóza, pretože sa jednoducho otvára a zvládnem to aj jednou rukou pri tom, ako mi na druhej sedí môj hladoš. Zaujímavé otváranie vrchnej fólie sa mi, bohužiaľ, nenatočilo, ale to nie je podstatné. 

Malému sa dózička tiež veľmi páčila, no keď sme ju otvorili, prekvapila nás odmerka (na obrázku žltá), bola hranatá a skosená a pravdupovediac, veľmi ťažko sa prášok sypal do fľaše, najmä pre nás, ktorí máme všetky fľaše s úzkym hrdlom. Nakoniec som si našla spôsob, ako prášok dostať do fľaše a nerozsýpať zbytočne, však som matka :D, ale pripraviť fľašu pre malého hladoša mi tým pádom trvalo o niečo dlhšie.

Mliečko sa ale vo fľaši pekne rozpustilo a neostalo na spodku ani v hrdle fľaše nič po dopití. Chuťovo nie je veľmi sladké, chutí podľa mňa veľmi podobne materskému mliečku. Čo ma ale nemilo prekvapilo, bola penivosť. Nutrilon Profutura 2  oproti bežnému Nutrilonu a Nutrilonu HA Prosyneo, ktoré sme vyskúšali, pení extrémne. Napriek tomu drobcovi trávilo dobre, nezaznamenali sme žiadne grckanie, ani zmenu stolice, pekne sa mu po dopití fľaše odgrglo a hral sa spokojne ďalej. 🙂