Ahojte, mamičky. 

Na úvod by som sa rád predstavil, som Miško. Som živý, neposedný a veľký žrút. Aspoň to o mne tvrdí mamička. Veď ako vidíte, aj tento článok začínam ja :D Ale asi predsa len prenechám slovo mojej mamke, avšak jedno Vám ešte poviem: mliečko bolo tutti frutti ;)

Takže ešte raz: Ahojte, mamičky, Miško už spí a teda v článku - recenzii pokračujem JA, jeho mamka. 

V úvode by som rada poďakovala za možnosť testovať mliečko Nutrilon Profutura. Keďže mi ani pri Emke a ani pri Miškovi nebolo dopriate kŕmiť ich mojím mliečkom, tak sme ako prvú a jedinú možnosť využili mliečko Nutrilon. 

Miško bol však zaujímavejší prípad ako Emka. Narodil sa totiž s refluxom, ktorý som si všimla už v pôrodnici (s pusinkou narábal stále tak, ako keby žul žuvačku). Tak ako pri Emke sme kvôli mojim alergiám začali s mliečkom Nutrilon HA, ktoré ale bolo veľmi riedke a reflux ešte viac "podporovalo". Museli sme teda navštíviť gastroenterologickú ambulaciu, kde mu reflux potvrdili a prešli sme na Nutrilon AR. A tu sa dostávam k podstate veci. Reflux prešiel, vrátili sme sa k HA verzii mliečka a hľa, Miško sem-tam zvracal opäť. Potom prišla možnosť testovať Nutrilon Profutura. A podarilo sa. 

Mliečko prišlo v dosť veľkej krabici (ale asi iná nebola :D ) a hneď druhý deň sme začali s testovaním. Krabička je plastová a relatívne dobre uzatvárateľná. Vyzerá trošku ako krabička na kapsuly na pranie, ale asi to je o zvyku. Boli sme stále zvyknutí na plechovicu s plastovým vrchnákom. Nejako mi to balenie samo o sebe nevadilo. Čo mi ale vadilo, bola odmerka. Ach, tá bola hranatá. Nejako mi nesadla, nestotožnila som sa s ňou. Celkom šikovným pomocníkom však bol kúsok plastu na zarovnanie mliečka v odmerke. Slúžil zároveň ako držiak na odmerku.

Kapitola pätnásť

Rita

Bolo pol 3 ráno, keď sme sa vracali na hotel a zbadali pred ním postávať Paľa. Lujza sa ma chcela pridržať, lebo si všimla, že na opätku má nalepenú žuvačku a pokúšala sa ju odtiaľ dostať, no skoro pristála na zemi, lebo kým sa ona ešte hýbala, ja som prudko zastala a dívala sa na miesto, kde postával vyčkávajúci Paľo. 

Pridržala som Lujzu aby nespadla v poslednej chvíli, no aj tak ma počastovala nadávkami a šomraním.

Keď si všimla kam sa pozerám, pochopila a vystrela sa. Podišli sme bližšie, lebo aj tak sme museli okolo neho prejsť, no ja som sa mu chcela vyhnúť.

„Rita, môžem s tebou hovoriť?“

Aj vy čakáte na ten moment, keď sa vám podarí vyskočiť z toho kolotoča plienok, kŕmenia a prebaľovania? Moment, keď sa konečne začnete venovať sama sebe? Stačí správne nastavenie mysle, odhodlanie a pár spoľahlivých pomocníkov v podobe jednorazových plienok, vlhčených utierok a iných vychytávok, ktoré vám zjednodušia a urýchlia starostlivosť o vášho drobca. A tú chvíľu na seba si skrátka už nájsť musíte ;)

“Ako zostať fit po pôrode”... No, na začiatok by bolo fajn byť fit aj pred pôrodom, čo veľmi nebol môj prípad. Počas mojich formatívnych a dospelých rokov som prešla viacerými (nie vždy zdravými) premenami. Až rok 2019 sa navždy zapíše do mojich dejín ako TEN rok, kedy som vzala zdravie do vlastných rúk.

Ideme na to?? Ideme na to!

Nikdy som nebola atletický typ. Nadváhu, obezitu, vysoký krvný tlak a cukrovku máme v rodine. Nie všetko je však podmienené geneticky. Teraz vám poviem detaily, ktoré vie asi len môj obvodný lekár: moja maximálna váha v živote, pri výške 171 cm, bola 113 kg. Mala som 19 rokov, vyzerala na 40. Počas VŠ štúdia sa mi podarilo zhodiť celkom slušne na 80 a všetko bolo OK, až kým som nevysadila antikoncepciu a nezačali sa hormonálne výkyvy. Kilá začali naskakovať naspäť. V 2015 som odbehla beh Devín-Bratislava. V 2016 som nevedela vyjsť do schodov bez toho, aby som sa nezadýchala. Otehotnela som. Dostala tehotenskú cukrovku. Endokrinologička nado mnou zalomila rukami. Zvaľovala som to na hormóny. Ale to, že som žrala, ako keby nemal prísť zajtrajšok, som si vôbec neuvedomovala. Narodil sa malý a ja som stres z novorodenca zajedala Mila rezmi. Myslím, že Sedita mala ten rok najvyššie zisky za dekádu.

Otehotnela som znovu, moja strava sa upravila: na “číze” z mekáču a krémové venčeky. Bol 26. december 2018 a ja som “exla” krabicu vianočného pečiva s tým, že nasledujúci deň je deň nula a začnem so sebou niečo robiť. Štartovala som z čísla 98 a konfekčnej veľkosti 48. Mamička na materskej: permanentne nevyspatá, ulietaná - ako už len do tohto vypätého života vopchám chudnutie? Odpoveď je: úplne jednoducho. Všetko je to o prístupe. Teraz budem znieť ako premotivovaná instainfluencerka, ale naozaj je to o nastavení mysle a všetko ostatné si tomu viete prispôsobiť celkom jednoducho. Za rok 2019 som schudla 28 kilogramov telesnej hmotnosti, naučila sa novým zvykom a žijem oveľa “ľahší” život (haha).

“No dobre, ale ako sa ti to podarilo?” No, baby, poviem vám, že je to, bohužiaľ, veľmi nudné “tajomstvo”: kalorický výdaj je väčší než príjem. Tzn., že zjem menej, než moje telo potrebuje k efektívnemu fungovaniu. Žiadne drastické diéty, nízkosacharidové/keto záležitosti, magické kávy, zázračné produkty (akože ani vizuálne). Jednoducho správny balans energie. Do toho pridať pohyb (a tým nemyslím len cvičenie) a telo si poradí aj samo.