Január 2020

Presne tak.

Pokiaľ ho máš, ani si ho nevšimneš.

A keď prídu zdravotné problémy, až potom zistíš, aké je zdravie naozaj dôležité.

Mám zmätok v hlave, stále o tom všetkom premýšľam, už som z toho na nervy.

Mám šťastie!

Posledný deň bol tiež krásny. Na toto som sa skutočne tešila. Škocjanska jaskyňa (pamiatka UNESCO), ktorá vraj zatiaľ nie je až taká komerčná ako Postojna. Ráno sme dorazili celkom zavčasu, lebo ešte nepredávali vstupenky. Prišli sme pred 9:00 a vstup sme mali okolo 11. V programe bolo písané, že máme rezervovaný vstup o 10:00, takže tu nám začal časový sklz tohto dňa. Ľudí tam bolo celkom dosť, no v tej obrovskej jaskyni ste nemali šancu to vnímať. Všetci, asi 100 ľudí, sme sa spoločne presunuli k vstupu do jaskyne, ktorý bola oveľa nižšie, než kasa. Pre nás nezvyčajné, keďže u nás zvyčajne k jaskyniam ideme do kopca. Pred nami vstupovali asi 3 skupiny, hovoriace anglicky, nemecky a slovinsky, k akejkoľvek ste sa mohli pripojiť. Každý sprievodca sa predstavil, porozprával úvod a vzal svoju skupinu dnu. My sme išli ako poslední, výklad nám prekladal zo slovinčiny náš sprievodca. Na jaskyňu môžem napísať: WAU. Ja mám naozaj rada takéto komplexy a takú obrovskú u nás nemáme. Bola krásna a ten priestor tam, ktorý si na povrchu vôbec neuvedomíte. No krása. Nemohlo sa tam fotiť, ani by ste nič extra nevideli, ale pri východe si môžete skúsiť uvedomiť veľkosť. Na starom chodníku by bola úžasná ferata. Pozor, jaskyňa nie je vhodná pre ľudí, ktorí majú panický strach z výšok, keďže sa prechádza chodníkmi, kde vidíte hlboko pod seba, tiež je tam most v dosť veľkej výške. Určite ešte nejaké ich jaskyne pôjdeme pozrieť.

V jaskyni máte na výber viacero okruhov. My sme mali vnútorný, čo je škoda, pretože predtým sme sa boli prejsť a zvonku sme videli, kadiaľ pokračuje ďalšia časť vonkajškom. Mohlo to byť zaujímavé. To by som si veľmi rada pozrela kompletné.

No a keďže ja vleziem všade, tak sa aj náš sprievodca takto dozvedel, že sa v jednej časti, už vo vonkajších priestoroch, nachádza menší vodopád. Je to označená odbočka len pár minút mimo cesty.

Z jaskyne sme vyšli asi za hodinu a ku kase sme potrebovali asi ďalšiu pol hodinu úplne pohodovým tempom. Na konci jaskyne je možnosť vyviesť sa výťahom smerom hore. Naplnení zážitkom z podzemia sme sa presunuli k ďalšiemu krásnemu miestu, Predjamskému hradu, postavenému pred skalným previsom. Pri vstupe sme dostali audio guide v češtine, tak sme neboli na nikoho viazaní a mohli sme si všetko pozrieť sami. Celkom som sa bavila na všetkých ľuďoch, ktorí pri ušiach držali zariadenia a počúvali, rovnako ako ja. Na prehliadku hradu sme mali asi hodinu. Dlhšie sa tam ani stráviť čas nedá. Nezabudnite si tam niečo želať.

Keďže sme v tento deň mali časový sklz, tak sme nenavštívili posledné mesto z programu, Maribor. Čo je to škoda, pretože na fotkách vyzerá krásne a práve tam sme plánovali kúpiť si slovinské víno. Do Bratislavy sme dorazili večer a stihli vlak o 22:00.

Počasie nám celkovo vyšlo veľmi pekné a teplé. Síce sme mali búrky a občasné prehánky hlavne v prvý deň a po prehliadke Predjamského hradu, to nám zo zážitku nič neubralo.