Rok 2010 a teraz 2026 …Diagnoza krvracanie do mozgu prenatalne ,triojkomorovy hydrocefallus..lavostranna hemipareza..zruril sa mi svet za stenami nemicnice v Banskej Bystrici ..jedna doktorka prisla za mnou a dala mi nadej ze deticky s tou diagnozou mozu mat aj vysokoskolske vzdelanie..doktorka jej meno neviem len si pamatam na jej “biele papuce”..💕Pisal sa rok 2010
Teraz v roku 2026 moj zazrak prijaty na Obchodnu akadémiu ,9.rocnik ZS ukonceny s vyznamenanim..Prispevok venujem vsetkym mamickam ktore bojuju s diagnozami svojich deticiek.aby nestracali nadej .zazraky sa deju..laska lieci ..treba len silno verit

Máte prosím niekto skúsenosť s "joga sandals"?

Ahojte viem že je tu takýchto diskusii veľa, prosím vás zapojte sa len tie, ktoré nemajú problém s tým mi odpovedať či máte skúsenosti s ultra včasným tehotenským testom 4 dní pred menzesom či ste mali takýto test a bol nakoniec úspešný alebo neúspešný?

Dievčata poprosím vas o overeny chutny recept na pečený čaj...mam ovocia plnu zahradu .tento rok je mimoriadny a neviem co s nim.dakujem

osvedcilo sa vam prosim serum s vitaminom C na plet? viete odporucit nejake konkretne?

Ahojte kde by ste prosim odporučili pobyt v Tatrách rada by som využila rekereačný poukaz neviem si vybrať. Ďakujem 🙂

Kde kupujete najkvalitnejšie mäso? Vďaka za tipy ♥

Prosím, žite — nielen prežívajte.

Vezmite svoj život do vlastných rúk — oboma dlaňami, s plnou odvahou a otvoreným srdcom. Objímte ho, prežite ho naplno, zatraste ním a buďte vďační za každý okamih, ktorý vám je dopriaty.

Milujte svoje deti — aj vtedy, keď im ráno musíte pätnásťkrát pripomenúť: „Choď si umyť zuby!“ Ani netušíte, aké nesmierne šťastie sa skrýva v každodennom zhone cestou do školy, v zapletaní vrkočov, príprave desiat či v drobných hádkach pre rozhádzané ponožky.

Objímte človeka, ktorého milujete. A ak vám nedokáže objatie opätovať, nebojte sa ho nechať odísť. Hľadajte niekoho, kto vás bude držať úprimne, nežne a pevne. Každý z nás si zaslúži lásku — vzájomnú, živú a skutočnú. Neuspokojte sa s ničím menším.

Nájdite si prácu, ktorá vás nevyčerpáva, ale napĺňa a inšpiruje. Nestávajte sa väzňami vlastnej výplaty. Verte mi, na náhrobok nikomu nenapíšu: „Želal si pracovať ešte viac.“

Tancujte s priateľmi v kuchyni, smejte sa až do sĺz, jedzte horúce pirohy priamo z hrnca, popíjajte lipový čaj na verande. Pravé priateľstvo je jedným z najväčších pokladov, ktoré si v živote môžeme vybrať sami. Vyberajte si priateľov s rovnakou starostlivosťou, s akou vyberáte vzácny dar pre dieťa alebo sviatočnú vyšívanú košeľu pre svoju mamu.

Obklopujte sa krásou — aj v tých najmenších detailoch. Kvetmi na parapete, vyšívaným obrusom, obľúbenou šálkou či pokojom skorého rána. Život prinesie bolesť aj straty, no nikdy neprestávajte hľadať svoju dúhu. A keď ju nájdete, držte sa jej zo všetkých síl.

Pretože krása je vždy prítomná. Niekedy sa však musíme zastaviť, zahľadieť sa pozornejšie a dovoliť jej, aby sa nám odhalila.

— Charlotte Keatley, „List tým, ktorí zostali“

Ja už chcem konečne slnko, tých pár dní, čo bolo pekne, ma dokázalo tak oživiť 🙂

Toto ste vedeli? 😲

♥

Áno, tento príbeh je skutočný a pred časom obletel sociálne siete po celom svete. Naozaj sa to stalo na univerzite v talianskom meste Brescia, kde Lorenzo Monfardini takto originálne a dojímavo vzdal úctu svojmu otcovi. Video z tohto momentu sa okamžite stalo virálnym hitom.

Jeho otec Arturo pracoval desiatky rokov ako doručovateľ plynových fliaš, ktoré sa v Taliansku dodnes bežne využívajú na varenie a ohrev v starších domoch. Lorenzo neskôr spomínal, že otca odmalička videl chodiť domov s doudieranými a unavenými ramenami od ťažkej fyzickej práce.

Keď Lorenzo úspešne dokončil štúdium v odbore podniková ekonomika a na promócii vyhlásili jeho meno, namiesto klasického príchodu kráčal k pódiu s prázdnou plynovou bombou na ramene, ktorú si do sály potajomky priniesol. Jeho otec sedel v publiku a neskôr sa priznal, že v tej chvíli nedokázal udržať slzy. Lorenzo mu bombu na pódiu symbolicky odovzdal.

K svojmu činu neskôr napísal, že tento diplom v skutočnosti nie je len jeho, ale patrí im obom. Jeho otec nosil túto váhu na ramenách štvrťstoročie, aby synovi umožnil študovať, a preto považoval za spravodlivé, aby túto ťarchu aspoň na pár metrov prebral a ukázal svetu pravú cenu svojho úspechu.