Raz si hore, raz si dole a inokedy sa guľaš životom ako na stoličke na kolieskach... Akože taký deň dnes, že radšej som sa mohla voziť na tejto mužovej pacovnej stoličke, ktorá veľmi fajn pasuje k parketám aj k druhorodenej podkolienkam. Však? #skromne 

Ale viem, že sa už pýtate: "Dominika, nenaťahuj nás... čo sa ti prihodilo?" Nebudem. Prihodilo sa mi nasledovné.  Ráno sa začalo sľubne, prvorodený išiel do škôlky s úsmevom, dokonca sme prišli skôr, ako stihli zamknúť pred našimi nosmi, akurát doma sa to pokazilo. S deckom na rukách som prešla okolo poličky, že kuknem, kto mi písal správu a môj vnútorný Pat (aj Mat) sa ozval a nechal spadnúť telefón na naše pekné hnedé parkety (-je to ok, sama si pochváliť kus podlahy?) asi 251.krát...

 250-krát sa mu nič nestalo, hoci som sa vždy v duchu dopredu rozlúčila s jeho funkciami, ale dnes bol iný deň. Dnes som sa zabudla rozlúčiť a displej začal púšťať farbu... Tak hop-šup do Eurovei, či sa dá ešte zachrániť (samozrejme, že som ho najprv skúsila vypnúť a zapnúť, ale jeho stav sa iba zhoršoval). Medzitým som nakúpila outfity (nielen) na nedeľné family fotenie (klop-klop nech dovtedy nikto neochorie), opäť som sa uistila(asi 2.krat), že platenie 500-kou nie je easy a vôbec mi nebude chýbať (btw v H&M majú vlastné inside rule, že 500-ku vám vezmú, iba ak platíte nad 120 euri... Ešteže to pokladníčka Katka dnes nevedela. Rovnako ako nevedel jej mladý kolega povedať cudzokrajnému zákazníkovi, že tak sa môže platiť len nad 100 eur🙈). 

Potom som zistila, koľko ma vyjde nový displej, išla domov, schrupla si s Taňou, dala som simku do "smart" Nokie, ktorá síce podporuje mikro-karty, ale nepodporuje Facebook a o Instagrame ani nepočula.Tak som nabila aj jej predchodcu LG, aby som mohla teraz už 3/4hodiny vyťukavať tento elaborát. Meanwhile som ale ešte stihla vyložiť/naložiť umyvačku,vyvešať, ísť po syna, ísť späť do eurodiery, zjesť v Mekači hambáč, utrieť džús z jeho šiltovky, utrieť z nej mastnotu z hranoliek (dont judge), pohojdať deti na ihrisku, stihnúť bus, nechať druhorodenú, aby zabávala spolucestujúcich, nechať prvorodeneho nech ociká smriečok pri zastávke a šťastlivo prísť domov... 

A vy ako? Vás smartphony a ruky poslúchajú?

Po hodine so špeciálnou pedagogičkou sa ma vždy bežne pýta ako sa nám darí...  Ja opisujem, v čom sa zlepšila, v čom ešte nie.... Bavili sme sa, že napriek tomu, že moja raketa je rozumovo aj viac ako nad 2,5 roka, to sociálne fungovanie to pravé echt, je niekde ďaleko za horami - dolami.... Opisovala som jej situácie, že je pre ňu veľmi ťažké "čakať". Z toho väčšinou aj pramenia jej výbuchy a amoky. Už to ani nie je, že nerozumie, už je to skôr z toho, že ju "šľak tráfa" z pokynov, z netrpezlivosti...také "nedozreté" na jej vek...

Ona mi to vysvetľovala tak, že výmena rolí, čakanie a rešpektovanie pokynov je základ sociálneho fungovania. Nie som si istá, či som si to zapamätala správne,  ale myslím, že niečo v takomto duchu mi to vysvetlovala. Že to musíme cvičiť "doúmoru" všade a vyhľadávať tie situácie, aby každú jednu mala zvládnutú... Neviem pre aké deti je toto "typické", opisovala mi rôzne príklady, s ktorými sa stretla, a ani neviem, "začo" to schováme my ("ADHD, aut, dys...kerý šlak"???), v každom prípade s tým teraz primárne bojujeme...

Raketa a jej šľahačky o zem sú tieto dni nejak zase často medzi nami a k tomu ešte nácvik "čakania" a "rešpektovanie pokynov". A keďže to sa už nedá nacvičovať v obyvačke, chodíme pravidelne všade kde sa dá... Už sa nevyhýbam ničomu, ani zoo, kde som si pred pár mesiacmi zakázala chodiť asi tak na 10 rokov s raketou... Zrušili sme individuálne terapie a chodíme radšej do materských centier, na krúžky, do herní, do kaviarní pre "rodinky", mekáčov, všade, kde môžme stretnúť mega veľa detí a ľudí a učiť sa "fungovať" všetci štyria ako "ľudia"... Ja sa rovnako ako raketa učím zvládať jej výbuchy, nepodlahnúť "pohľadom" a komentárom, ktoré som "nemala" počuť....

Ale musím povedať, odkedy chodíme hlavne medzi deti, vidím u rakety pozitívne prejavy... Ona sa mi napríklad viac "funkčnejšie" pohrá s hračkami v herni medzi deťmi ako doma sama. Naozaj neklamem, ak Vám tu píšem o tom, že sa mi celý deň doma len motká a nehrá sa s hračkami. Ale napr. dnes sme so synom v herni zložili vlakovú dráhu a spolu "jazdili" vlakom, ona doniesla 4 zvieratká a na jeden vagónik položila napr. kravu, jazdila vláčikom po dráhe s nami... Včera napr. v druhej herni celý čas "venčila" psíka a potom si išla s ním poskákať na trampolínu....Kde by takéto hry SAMA dávala doma... akosi ju to viac baví mimo "home".... Neviem, či je to WAU efektom hračiek, ale pevne verím, že si niečo z toho, prinesie niekedy aj domov...  

Okrem toho ju deti vedia fajnovo potiahnúť aj pri interakcií. Priama interakcia nejde s nimi, pokyny alebo priamo rešpektovanie zo strany detí je ešte v zárodkoch, dokonca na nich skôr aplikuje metódy, ktoré pochytila od svojho "šikovného" brata, ako napr. sácanie, ak im niečo trvá (čakanie v rade na kotrmelec alebo skok do mecha..).... Baví ju však, keď robia niečo deti spolu - tancujú, spievajú, utekajú, skáču....Ak ju však nejaká činnosť nebaví, môže tam byť aj 100 detí, vtedy ju tam neudrží ani "besná sviňa"... Napriek tomu musím priznať, že väčšinou sa do všetkého zapája, občas odbehne, všetko robí v rámci tej svojej krátkej pozornosti... Vidím viac pozitíva. Dnes si napríkld prvýkrát sama sadla lektorke do "klína" pri záverečnej pesničky, v strede medzi deťmi... božinku kým som našla telefón, už aj končili, manka jedna čaptavá..

Z tohto všetkého Vám chcem len povedať, že je to riadna makačka, lebo väčšinou "idete" s kartami von... Nikto mi nič ešte priamo nepovedal, ale aj slepý by videl, že raketa nie je na úrovni 2,5, aj keď my to väčšinou ešte "schováme" za svojich 9,5 kila a výraz 18 mesačnej... Je to výzva pre Vás, vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do boja, držať decko v záchvate, ktorému ste ho "priamo" vystavili... Nebolo by Vám doma lepšie medzi 4 stenami?... Nie, nebolo.. Myslela som, že to je len pediatrické klišé: "Školka mu/jej pomôže", "Treba čo najviac ZDRAVÝCH vzorov detí", ale je to sakra pravda...

Ahojte mamičky mám taký problém a potrebujem radu či je to kiahna alebo nie