Všetci sa snažíme byť zdravší, krajší, mať viac energie. A nielen preto, lebo je to dnes v móde, ale aby sme lepšie zvládali svoj každodenný kolobeh. Aj ten svoj obraz v zrkadle. Ja sa o to snažím tiež. S jedlom, ktoré mi chutí. S koláčikom, bez ktorého si neviem predstaviť ani jeden svoj deň. Našťastie, učarovali mi zdravé obilniny aj pseudoobilniny. Robia zázraky s naším telom, vrátane chuťových buniek. Jedným z nich je obyčajný ovos... čarovný ovos. 

Ovos je často spomínaný ako pokrm bohov. Je pre nás jednoznačne to najlepšie z obilnín. Má vysoký obsah hodnotných bielkovín, "dobrých" sacharidov, vlákniny, vitamínov B a E, plus minerálov. 

Svojim priam zázračným účinkom na naše telo a zdravie, vďačí unikátnej forme ovsenej vlákniny - betaglukánu. Betaglukán je usilovný pracovník našej imunity. Dokáže nasmerovať imuno-kompetentné bunky na miesto infekcie, zápalu, poškodených buniek, aby tam účinne vykonali svoju prácu. Bojovali, zneškodnili, upratali, vyčistili a zahojili čo treba. Infekcia a zápal potom nemajú šancu. 

Ovsená vláknina funguje ako prebiotikum, nestráviteľná súčasť potravy, ktorá však chutí a je zdrojom pre probiotické "užitočné" baktérie. Tie sa potom krásne množia, bojujú proti škodlivým baktériám, zvyšujú tak imunitu a zlepšujú trávenie. 

Ak pravidelne konzumujete kvalitnú vlákninu, ktorej je ovos výborným zdrojom, znižujete tým okrem iného riziko rakoviny prsníka. Nie je to len mýtus, toto je naozaj dokázané.

„Ovos má vysoký obsah sacharidov“, znie to ako strašiak... Tieto však netreba preklínať, lebo sú skutočne dobré. Čo sú dobré sacharidy? V tomto prípade nedostanú medailu tie, ktoré sú rýchle. Vyhrávajú pomalé! Polysacharidy, nazývané aj zložené/zložité alebo komplexné cukry, sú "pomalé" cukry, ktoré majú nízky glykemický index. Rozkladajú sa a dodávajú telu energiu postupne, počas dlhšieho času, teda pekne pomaly. Práve takéto sacharidy potrebujeme, inak by sme vôbec nefungovali, ani naše svaly, ani mozog. Ak si takýto pomalý sacharid doprajete pred fyzickou aktivitou, budete spaľovať ešte viac. Áno, ak chcete byť plavkovou kráľovnou, mali by ste sa skamarátiť práve s nimi, s pomalými.

Z jesennej prechádzky si domov prinesieme plody jesene (napr.: gaštany, žalude, bukvice, šípky, orechy..). Nazbierané plody doma vysypeme na podložku. Dieťa si zatvorí oči (prípadne mu ich zakryjeme šatkou) a potom hmatom spoznáva plody.

 Následne:

1.) plody pomenuje

2.) opíše aký povrch má plod (hladký, drsný, ryhy, mäkký, tvrdý...)

3.) roztriedi jednotlivé plody na kôpky  

Rozvíjajme v deťoch lásku k prírode pomocou ich vrodenej zvedavosti. Rozvíjaním záujmu  dieťaťa o prírodu učíme dieťa pozorovať veci , obohacovať jeho predstavy o prírode a tak podporujeme rozvoj jeho rozumových schopností.  

Či chceme, či nie, opäť je tu jeseň a s ňou aj skracovanie dní a problém, ako „zamestnať“ deti, ak samozrejme nechceme, aby presedeli hodiny pri počítači alebo tablete.Niečo tvorivé nieje nikdy na škodu . Samozrejme na prvom mieste sú povinnosti až neskôr zábava ale treba mať vždy niečo v zálohe byť pripravený vždy a všade.  Viem ,že je tu už kopec skvelých inšpirácii ale hádam nebude vadiť ak prispejem aj ja s nejakými možno novými. Tak pusťme sa teda do toho . Neni to nič náročné zvládne to každá maminka ba dokonca aj oteckovia 🙂

1. Salón krásy pre dievčatá 🙂

Postačí nám kartón , lak na nechty,fixa a nožnice. Aké jednoduché však? 🙂 Toto ocenia hlavne dievčatá .

2. Výroba milých tašiek 

Potrebujeme papierové tašky, farebný papier, lepidlo, nožnice ,fixu a hor sa do toho. Aby som nezabudla treba si najskôr vybrať zvieratko ktoré chceme vytvoriť . Toto tvorenie je vhodné či už pre dievčatá alebo chlapcov.

3. Kartónové mestečko alebo dráha

Ako vyzerá ocko na detskej kresbe? S akou básničkou vždy zabodujete? Ako vyzerá priam bezhlavé zamilovanie sa? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Ninka: „Mami, nakreslila som teba s ockom. Ocko je ten s pipíkom.“

Miško (5,5 r.) zaspal pri mne na posteli, opatrne ho teda beriem do jeho izby.
Na pol ceste vytreštil oči, rukou začal šmátrať do priestoru so slovami: „To čo som spadol, či čo?“

* * * * *