Takmer ako klasické ráno. Nachystať raňajky,  zaliať kávu, psychicky sa pripraviť na dnešnú návštevu zubárky. Mám zo zubárov strach. Paniku.

Syn si chce ešte stavať obrázky z kociek.  Staviam si s ním, nech zamestnám hlavu. V tom si uvedomím, že dýcha akosi zvláštne. Hneď viem, ktorá bije. Opäť je zadýchaný = má bolesti - chystá sa bolesť bruška.  Zatiaľ sa však nesťažuje a ja dúfam, že ma zbytočne chytá panika.

O svoje obavy sa nedelím s manželom. Zbytočne by som ho vydesila a má byť s ním, kým ja budem u zubárky. Už ma netrápi ani návšteva u nej. Sledujem syna a vidím, že sa začína chytať za bruško. V hlave začínam rekapitulovať čo jedol za posledné tri dni. 

Žiadne nové potraviny. Nič nové. Ani čaj nemal. Ani zvláštnu kombináciu jedál. Cítim sa bezmocne a zúfalo. Tak veľmi dbáme o stravu. Čítame zloženia potravín. Študujeme novinky zo sveta histamínu. Histamínova intolerancia je jedným z mojich strašiakov.

Zubárku som zvládla. Ideme domov. Syn zatiaľ neplače. Hovorím si, že už mám z toho pozorovania haluze. A jéjé. Prečo zaspáva v aute pred desiatou? Cesta trvá do 30 min. A už pri vystupovaní prišli kŕče do bruška.

Syn plače na ratu. Ja sa tvárim pokojne. Mojkám ho. Hovorím mu, že je škulko, že to zvládne. Že musí vydržat. V hlave plačem a cítim sa mizerne. Prečo musí moje dieťa mať v živote toľko bolesti? Prečo nemôže zjesť ani ten pos*aný rožok či pomarnč.. prečo si neužije hranolky, hamburger, rezeň. Tak obyčajné veci, ktoré by som mu rada kúpila (možno aj zo vzdoru, že aha, jeme hranolky a nič nám nie je) a nemôžem.

Internet je skvelá a pomocná vec, ale tiež dal ľuďom šancu prejaviť svoje pravé ja a myslím tým hlavne to horšie ja - hlúposť, faloš, egocentrizmus atď. Také prejavy možno sledovať hlavne v diskusiách. 

Na celom FB poznám iba jedno jediné miesto, kde sa môžem opýtať čokoľvek a nespadne na mňa latrína porád od super matiek, ktoré vedia všetko a nikdy neurobili žiadnu chybu. Aj napriek tomu, že je to veľmi príjemná skupina, aj tak sa niekto urazí. Hoci pri každej rade, ktorá nie je podľa predstáv autorky príspevku je niečo typu „snáď sa nenahneváš, ale...“ 

Síce ma niekedy tá politická korektnosť pekne serie, keď niekto napíše sprostosť, ale viem sa ovládať a nekomentujem. Vtedy to nechám to na iné majsterky milého slova, ktoré to zvládnu lepšie, než ja. To by som očakávala asi veľa, že tak by to mohlo fungovať všade...

Mamy by mali mať pri profilovke špeciálne tabuľky typu „urážam sa za každú radu, ktorá nie je taká akú chcem počuť“ alebo „reagujem agresívne na opačné názory“ a so špeciálnou hviezdičkou „som dokonalá mama a mám patent na výchovu každého dieťaťa.“

Tú poslednú by som rovno zablokovala hoci môže mať kopec nápadov, ale naše povahy by sa nezniesli
Odborníci na všetko sú už všade. Uvaril jeden guľáš podľa mimibazaru a už komentuje iné recepty, že aký bľuvajs. 

Ide Zdeno po ulici dostane výprask od lysých hláv a povie si: "Dosť! Idem do fitka budú sa ma všetci báť aký budem veľký."