Nikdy som nevedela presne, co tento výrok znamená.  Tieto dni ho nieže konecne chápem, ale naplno prezivam. Vsetko, co robim ohladne rakety mi je velka neznáma. Taka tazko vyriesitelna rovnica, nad ktorou rozmýšľame niekedy aj roky... Su tri hodiny rano a ja sedím sama v kuchyni. Zvažujem vsetky svoje spôsoby riešenia nielen ohladne rakety, ale aj muza, syna, výchovy, nasich hádok... ked toto ja neustojim, neustojí to ani nasa rodina😞 velke bremeno mam na pleciach, ale ja az fyzicky vidim, ako ma toho moj muž plne zuby. Vsetko si predstavoval ľahšie, krajsie, s detmi sa chcel pýšiť a ono to akosi ide opačným smerom... nieco z mojho ja sa ho snaží pochopit, ine ho chce nakopať, Ine ho chce objať, Ine ho prosiť nech to vydrzi.... Priam to z neho srší ako je celou situáciou otrávený. Je to clovek, ktory sa nevie ani pretvarovať, takze to vidi aj nase blízke okolie, ktoré mi samozrejme chce situaciu “zlepsit” dohovorenim, ze mi ma viac pomahat... ze vidia, ze to je na mne... vďaka za info, viem to aj bez vášho pripomenutia😏

Uz neviem, co je horsie a co skor riešiť... ci raketu, ci muza, ci syna, ktory ani neviem ako to cele vníma a citi...úprimne sa citim momentálne najlepsie s ľudmi nezainteresovanými... S cudzími a hlavne vzdelanými ľudmi, ktorí maju co k tomu povedat, alebo su “v tom” tiez... aj dnes som dala výjazd vecer, ale tento nebol dobrovoľný a nebol alkoholický, tak som si ho az tak neuzila. Chcela som byt fakt doma, vyvalit sa na gauc, cosi pripit na výročie, lenže muž ani po včerajšom incidente s nocnikom, nedal ďalšiu situaciu - prechadzku. Za 55 sekund bol naspat, lebo “plakala” ....do mna znovu 100 certov, hrach na stenu by som mu mohla na kilá hádzať, stale mu hovorim “vydrz”, ona prestane, musis byt rázny... lenže jemu sa vonku nechce, myslim mimo domu... tak ok, nech sa paci, užiješ si zase uspavanie... znovu som mu nedala možnosť rýchleho príchodu domov, aj ked som bola autom... neprisla som... z trucu, s cieľom dat mu príučku, s výčitkami, so vsetkymi možnými pocitmi, ktoré moze mama mat... ale zvládli to. Jasne, ze to zvládli. Viem si samozrejme predstavit, co musela raketa stvarat, ale ani on a ani ona nemala záložný plan MAMA, takte som si ich tu opäť nasla odfukovat na posteli. Teraz sa prikmotril zo svojej izby aj syn, a ja tu len tíško ležím a počúvam ako odfukuku...

Zamrzelo ma dnes vela poznámok, co som si vypočula ako rady, ci uz do manželstva ci výchovy... najviac ma však zamrzelo, ked muž povedal, ze nema radosť z rakety😞 ostala som ticho, a vlastne premyslala som, co mu nato povedat, utešiť ho? Vynadať mu? Ved sama vidim, ze to je tazke, ze city s emocie sa cez den vo mne menia rýchlosťou svetla... nepoznam odpovedať na tuto vetu, hadam ju zivot doplní tym správnym smerom...

Dnes som zacala aj s adaptáciou na cudziu osobu. Nasla som si študentku, ktorá sa bude k nam chodit hrávať. Ked raketa zacala predvádzať svoje amoky, som si myslela, ze v sekunde sa zbalí... ale sľúbila, ze pride aj nabuduce🙈 podla mna aj toto pojde. MUSÍ🙏🙏Ona si zvykne, ona to dokáže, ja to kdesi v srdci viem... dnes sme začali lightkovo, nechcela som si ju hned odplasit😊chvilu bicykle a potom hranie dnu... vsetko som robila ako sprostredkovateľ: ked nieco chcela, tak som povedala: urobi to L., da ti L. vyzuje ta L. Ani banán si neodkusla od nej, radsej sa 3 x hodila o zem👌🤦‍♀️ Doma to islo lepsie, nechala si od nej plastelinu vyvalkat aj jej dokonca zazdielala vykrojenú hviezdu👏   Bolo aj 10-minútové  “hranie” v detskej izbe bez mojej prítomnosti. Dievca moje, ak mi neutečieš, s tebou mam velke plany 🙈🙏 pomalickymi krokmi to dokážeme spolu, len vydrz aj ty.

Uz sa cítil ako papagaj, dookola opakujem každému to iste, a na seba zabudnem. Manka vydrz aj ty✊

Tento deň, štvrtý z programu, bol viac aktívnejší a mne sa páčil najviac. Bolo to hlavne miestami, kde sme boli. Po raňajkách sme sa presunuli autobusom na stanovište rikší, a po pol desiatej sme s nimi vyrazili do starej časti Pekingu – hutongy, ktorými sme sa potom ešte prešli a navštívili sme dom významnejšieho občana mesta, kaligrafa.

Odporúčanie, naučte sa aspoň pospevovať internacionálu. Číňania sú spevavý národ a týmto im prejavíte aj svoju náklonnosť. Náš „vodič“ mal takú náladu, tak nám cestou pospevoval, ale keďže sme nepoznali melódiu, tak sme sa nemohli pripojiť, aj keby sme chceli.

Táto stará časť má svoje čaro. Turistické miesta sú pekné, s množstvom obchodíkov. Počas prechádzky sa pár krát stretnete s pouličnými predajcami, ktorí vám budú chcieť predať všetko čo majú. Vejáre, taštičky, pohľadnice... Ja len ľutujem, že som si tam nekúpila ich typickú píšťalu, mala krásny zvuk, len pán sa stratil, keď som za ním chcela ísť. Silvia vám počas zájazdu bude hovoriť, čo koľko stojí, na akú cenu máte zjednať a za čo sa neoplatí platiť veľa.

Ak sa hutongami budete prechádzať sami, ako my v jeden deň, mimo turistických miest, tak uvidíte reálnejší život. Ak nahliadnete cez otvorené brány, tak tam uvidíte skladisko všetkého možného, ale to máte možnosť vidieť aj na balkónoch panelákov. Číňania žijú v dosť malých priestoroch. Celé ich bývanie by ste niektorí zmestili do svojej obývačky. Navštívený kaligraf mal tiež poschodie a pre predstavu, takto zariadené máte možno chaty. Zato jeho maľby boli nádherné. Asi ako jediná som si ich prezerala. Vedela by som si viacero vybrať, ale pre nedostatok času (znova) som nemohla zistiť, za akú cenu by ich predal.

Po prehliadke domu sme sa prešli na ulicu s obchodíkmi, kde sme mali asi pol hodiny rozchod a mohli nakúpiť nejaké suveníry.

Po nákupe sme sa presunuli do jedného z chrámov. Tie farby, jednoducho krása. Tento si pamätám z nejakého dôvodu najviac.

Začal nám ďalší krásny a horúci tretí deň zájazdu. Každý deň bol organizovaný tak, že Silvia nám ráno porozprávala, čo uvidíme, na mieste kratšia organizácia, čo to o časti pamiatky, ktorou budeme prechádzať a za aký čas sa stretneme na ďalšom bode, kde sa dozvieme zase niečo nové. Do obeda sme navštívili jedno z miest zapísaných v zozname UNESCO: Tiantan – teda Chrám nebies (Oltár nebies). Všetky tieto komplexy sú pomerne veľké a ak ste tam organizovane, nemáte šancu ich sami prejsť celé. O histórií a zaujímavostiach sme sa dozvedeli asi na 3 zastávkach, v jednej časti bola možnosť obliecť si tradičné oblečenie a dať sa odfotiť, ale nevyužili sme to.

Cesta, ktorá začína pri Kruhovom oltári, trojvrstvovej terase z bieleho mramoru, ktorá znázorňuje peklo, zem a nebesia, a má 1,2 km. Vraj, kto si praje v strede nebies, tak sa mu prianie splní. A keďže prejavovanie citov na verejnosti v Číne nie je bežné, tak náš bozk s priateľom vytvoril na pár tvárach pobavený úsmev a tuším sme sa ocitli na pár fotkách 😀

Ku koncu prehliadky sme sa v komplexe dostali do parčíku, kde sme sa dozvedeli zaujímavú vec. Rodičia, ktorí majú slobodných potomkov tam chodia s niečím ako inzerátom. Napíšu o ňom pár informácií a hľadajú mu týmto spôsobom partnera. Rodičov tam uvidíte sedieť, prípadne sa medzi sebou rozprávať a inzeráty sú rozložené po zemi, kde si ich môžete prečítať (sú bez fotiek). Strana sa ale vždy snaží tieto zhromaždenia rozpustiť, my sme mali šťastie a videli túto „ponuku“.

Po obede v reštaurácií, kde sme hladní celkom dlho čakali na jedlo, sme išli do Pej-chaj parku. Je verejne prístupný a vstup do parku je platený. Nachádza sa tu ostrov uprostred lagúny, na ktorom nájdete jednu z pagód v meste. K nej vedie niekoľko schodov, z rôznych častí ostrova, cestičiek tam je pomerne dosť, tak je možné, že niektoré zabudne prejsť a v každom kúte nájdete niečo zaujímavé. Aj keď na mape môže pôsobiť lagúna malá, nie je to tak. Nebolo toľko času, aby sme ho prešli celé dokola. Ale je to naozaj pekné miesto s veľmi pekne upravenou zeleňou, typickou architektúrou, či lotosmi na jazere. Rovnako je ňom možnosť previesť sa v člne.

Z parku sme sa presunuli do nie veľmi vzdialenej manufaktúry na výrobu hodvábu. Krátka návšteva o tom, ako sa prebieha výroba s vtipným a zaujímavým výkladom. Sprievodkyňa anglicky a Silvia s prekladom. Máte tam možnosť si kúpiť u nich vyrobenú prikrývku z hodvábu, možno budem ľutovať, že som ju nepriniesla. Toto sa pred zájazdom nedozviete, tak aby sme mali dostatok financií. Nie, nerobím reklamu. Je ľahká, určená pre alergikov, vraj odolná proti roztočom, nezmuchlá sa po vášnivej noci do rohov. Som sa pobavila, lebo sa s tým komentárom zamerala práve na nás 😀 Cena v prepočte cca 92 € na klasickú jedno posteľ. Majú viacero rozmerov.

Deň sme niektorí ukončili návštevou predstavenia v Červenom divadle, ktoré bolo jedným z fakultatívnych výletov. Vstupné 200 yuanov. Videli sme KUNG-FU SHOW, tematické predstavenie v štýle výpravnej šou zo života šaolínskych mníchov a ich cesty k dokonalosti. Dej bol pretkaný príbehom malého chlapca, ktorého matka poslala stať sa mníchom. Mali sme to s anglickými titulkami. Príbeh celkom pekný, ako celok zaujímavé predstavenie s rôznymi ukážkami bojového umenia a čo mnísi dokážu navzdory gravitácií, doplnené akčnejšou hudbou. Vizuálne sme si to užili. Trvalo to cca hodinku, čínskym deťom, ktorých tam bola väčšina, sa to veľmi páčilo.