"Aká parádna a praktická testovačka", to boli moje prvé myšlienky... 

Paradoxne som si deň pred spustením testovačky kúpila tieto náplaste v lekárni :D Som po zákroku u kožnej lekárky a potrebujem mať prelepenú jazvu. Zháňala osm nejaké náplasti, ktoré vydržia aj kontakt s vodou. Náplaste som kúpila a o pár dní som aj vyhrala testovačku. 🙂

Tak som sa mohla pustiť do príjemnej "práce". Všetko dorazilo v poriadku a bola som milo prekvapená obsahom balíčka.

Náplaste maju naozaj dosť neviditeľnú formu. Dobre sa odliepali  a aplikovali na miesto, kde ste ich potrebovali. Ich aplikácia bola intuitívna. Nepotrebovala som študovať, ako ich odlepiť z ochranného obalu.

!!Pozor!! Treba mať očistenú pokožku a nesmie byť ani vlhká, potom sa neuchytia správne. 

Náplasť som mala nalepenú na ochranu jazvy 2 dni a super držala, neodliepala sa. Malý mal garamból so schodmi, tak sme využili znovu. Nevedel sa rozhodnúť, ktorú si prilepí, páčili sa mu všetky SMAJLOVÉ náplaste 🙂 

Nezapájam sa často do testovačiek, málo kedy ma nejaký produkt zaujme natoľko, aby som sa zapojila. Ale táto podložka ma zaujala, a to veľmi. A veľmi by sa mi zišla, kedže malý má 9 mesiacov a učí sa sedieť a loziť a žiadnu podložku doma nemáme. Ani len tie puzzle som nikdy deťom nekúpila 😅 A tak som sa zapojila a vybrali nás. No ale prejdime k veci...

Keď mi podložka prišla a niesla som tú krabicu, myslela som, že mi omylom poslali aspoň 3 podložky, keďže váhu to malo fajnú. Podložka váži niečo cez 6 kg 😅 Čo je dosť. Na presun z izby do izby alebo na dvor alebo proste kdekoľvek, je to dosť. Ale podložka predsa nemôže byť ľahká, veď to nie je karimatka. Rozmerovo je veľká, má 185cm x 140cm a hrubá je 1,2cm. Musí držať na mieste, aby sa nešmýkala, keď po nej prejde stádo divých detí 😁 Takže chválim to, že sa vobec nekrčí. Aj po rozbalení sa vyrovnala takmer okamžite. Takže tú váhu už chápem. Máme doma koberec v približne rovnakom rozmere pre deti a ten mi pripadá veľmi o ničom v porovnaní s touto podložkou. Je tenký a ľahký, na presun super, ale to, že sa mi decko na ňom nie raz šmyklo, už radšej nejdem rozoberať 😅 Navyše je vyrobená z vysokokvalitného PVC materiálu, je zdravotne nezávadná a hypoalergénna. Čítala som tu, na Modrom koníku, recenzie na ňu a často sa spomínalo slovo zápach. Naša podložka nesmrdela vôbec. Voňala novotou. Taká prijemná voňa. Neviem, či máme my doma nejakú inú hranicu medzi zápachom a vôňou, alebo sme mali šťastie na ten voňavý kus 😀 Ale nemuseli sme ju vetrať, ani umývať. Podložku sme mali väščinou v obývačke, kde sa deti hrajú najčastejšie. Takže sme po nej chodili deň čo deň všetci, a všetky návštevy tiež. Každý chválil, aká je mäkká a pekná, ako sa nám hodí do obývačky. Čítala som veľa názorov, že stojí veľa peňazí na to, že ju využijeme cca 2 roky. No ale ja ju nemienim dať preč ani po tom, čo sa deti prestanú hrať. Budú ju mať v izbe namiesto koberca. Aj v pubertálnom veku sa taká podložka hodí, či už na cvičenie alebo len také leňošenie. Ten už vyššie spomínaný koberec poletí hneď ako deti zahlásia, že je trápny, lebo veď už kto má v izbe koberec s detským vzorom?! 🤔 Všetko detské je krásne, ale my sme napríklad deťom ani detský nabýtok so žirafkami a sloníkami nekupovali do izby, ale rovno taký, čo budú mať až pokiaľ sa neodsťahujú 😀 Takže to, že podložka vyzerá tak ako vyzerá, nám veľmi vyhovuje. A hodí sa všade. Do každej izby. A možno si ju dám nakoniec ja do spálne, keď deti vyrastú 😀 Výrobca udáva, že by sa mohla aj 10 rokov dožiť, takže uvidíme, kde nakoniec skončí, ale z domu pôjde naozaj až keď v nej bude diera 😀

Toto testovanie bolo veľmi úprimné, ako aj fotky, ktoré som počas toho robila. Nedirigovala som deti, aby mi pózovali a nedonútila som Noemi (3,5r), aby na nej zaspala kvôli dobrej fotke do recenzie. Ona na tej podložke proste úprimne zaspal. A ja, úprimne, sa jej ani nečudujem. Nie raz som už čítala, že deti na nej zaspali.

Podložku sme testovali aj v exteriéri na záhrade. S dekou sa to nedá ani len porovnať. Za mňa super. Doma som ju utrela vlhkou handrou a bola opäť v obývačke. Je odolná voči vode a nečistotám.

Róbert (9m) sa na nej učil sedieť a štvornožkovať. Kolienka by sa nám za to poďakovali, a hlava tiež, keď sa nie raz zo sedu prekotil a podložka pád stlmila, pretože je vyrobená z pamäťovej peny a jej hrúbka 1,2 cm nárazy tlmí. Ja som s ňou nadmieru spokojná. Nemám naozaj ani nejdno negatívum. Deň čo deň sa na nej deti hrajú. A cena? Je vyššia. To už sa na koníku rozoberalo hádam 100krát. Ale ak niekto rozmýšla ako ja a chce podložku na dlhé roky, nie len do detskej, ale aj do študenskej izby alebo naozaj kľudne do spálne, keď sa deti prestanú na nej hrať, tak táto podložka je na to ako stvorená.

Takže ja ďakujem Modrému koníku za túto príležitosť a za super podložku.

Pamätáte si tu časť Priateľov, kedy ide Rachel k frajerovi Džošuovi domov a oblečie si negližé, ale prídu domov jeho rodičia a ona to uhrá na to, že iba skúša novinku z Európy a poznačí si do notesa: "New York, not ready!" Tak niečo podobné sa dnes stalo aj mne.

Respektíve niečo úúplne iné, s podobným koncom: "Táňa, not ready." A aby som vás nenapínala ako gumu v mojich gaťkách, ktoré sa museli prispôsobiť novým hmotnostným pomerom, toto sa udialo.

Vzala som dnes deti na ihrisko. Obidve. V mojich predstavách to malo vyzerať tak, že jedno dieťa sa bude hojdať na hojdačke pre väčšie deti a druhé pohojdám na hojdačke pre menšie deti. To mladšie sa tam unaví, zaspí svojím poobedným spánkom, presuniem ho do kočíka, a staršie sa bude pekne hrať (hahaha, ja viem, ale občas sa stane aj taká vec) a ja konečne objednám piknikovú deku, bazénik a druhé sandále. Ale žargónom istej vekovej kategórie 90. rokov by som situáciu zhrnula nasledovne: "Hovno, hovno zlatá rybka, akvárko nebude." Karol sa ako naschvál dnes hojdať nechcel, respektíve chcel, ale tam, kde sa hojdala Táňa. Tá sa hojdať chcela, ale rozhodne už nie spať. Miesto toho radšej skúmala (najskôr teoreticky, potom prakticky), akoby najlepšie vypadla z hojdačky. Nuž, keď som ju v poslednej chvíli zachytila (ďakujem za materstvom nadobudnuté rýchle reflexy, na niečo tá strata šedej kôry predsa len bola), vravím si, šmyknem ju na šmýkaľke. A to bola chyba!

Desaťmesačné dieta síce ešte nedisponuje žiadnym pudom sebazáchovy ani mu nič nehovoria dobre mienené rady rodiča, zato však má skvele vyvinutý zmysel pre expedíciu a potrebu dostať sa kamkoľvek aj "cez mŕtvoly". S oškretými kolenami som ju konečne zvesila z preliezky a usúdila, že zjedený piesok bude v tomto prípade ono menšie zlo. Takže kým ja som zjedla akože tri pieskové zmrzliny a vypila dva zmrznuté džúsiky s paličkovou slamkou, dcéra degustovala naozaj. Jedna (kari)matka by neverila, ako rýchlo vie jedno dieťa presunúť ruku s pieskom z povrchu zemského do úst. Takzvane: hop-šup.

A na toto všetko som si vybrala ten najteplejší a najlepkavejši deň v roku. Preto piesok, ktorý Táňa nezjedla a Karol neodniesol v topánkach (lebo on nemôže byť v piesku bosý- nová doba!), som z ihriska preniesla do nášho bytu ja na nohách, rukách, v podpazuší a niečo málo som pošetrila aj v podprsenke. Jáj, a spomenutý tovar som objednala, keď obe decká išli spať a ja som trúsila zo seba piesok na naše povysávané parkety (lebo sprcha je niekedy ďalej ako bližšie!).

Ešte koľko leta nám zostava? 🤔

Už som viackrát pisala, ze jediná nasa funkčná hra su “knihy”... Aj ked sa zrovna tomuto “nemame”venovat, ja ich jednoducho milujem a som velmi rada, ze aj moja raketa.  V súčasnosti skor citam, aby som “vedela” nie, aby som si oddýchla, ale aj tak dobre hlavne, ze je kniha🤷‍♀️. Cez knihy som sa mohla dostat k svojej rakete, ktorá si ich vzdy iba rada solitarne prezerala a odmietala niekoho prítomnosti pritom.  Spolocne čítanie sa chvalabozku stalo nasim hobby a vzdy pred spanim fici nejaká stara dobra známa knizka. Tieto patria v súčastnosti k nasim naj: 

Najskor som začínala s knižkami, pri ktorých som mechanicky menovala predmety: auto, jahoda, balón.... nic viac, žiadny príbeh, žiadny opis. Kedže bola doslova aj ona v mechanickom móde, vsetko vtedy nasavala do seba ako počítač, ked ho plníte dátami... Tiezo knizky vyssie uz su “vyššia” trieda.... napr. Daj si pozor, drobček je kniha na 100 spôsobov, a mozem v nej opísať co chcem a vzdy nejaky detail zase pridat... prasiatko telefonuje, líška place a pod. Perfektne su tam zobrazene zvieratka, ktoré robia nejaku činnosť... Pri tychto knižkách uz s raketou nevediem jednostranný dialóg, ale “pytam” si od nej interakciu... aky je sporák: “pa”, co spravilo auto lopte “puf”... v rámci svojich giest a citosloviec mi niekedy odpovedá, sice naučené odpovede, ale funkcne🤷‍♀️ 

Posledné dni však fici kniha o skolke, ktorá uz je sice v salátovom vydaní, ale prave na nej raketa velmi  intenzívne napodobňuje napr. Ako dievcatko placi, umývanie rúk, ked akoze hresim dievcatko, ze sa váľa pozemi, tak raketa uz ma tiez zdvihnutý prst... tento cas pri čítaní mi velmi pripomína cas čítania so synom. Vzdy pred spanim uz sme si recitovali spolocne básnicky a pesničky, niekdy sme uz ani knihu nemuseli otvorit a uz sme “sypali”... Ak by moja raketa nemala regres ci stagnáciu ci kery ďas to bol pred rokom, asi by bola aj ona natom podobne....

Posledne dni sa mi totiž zda, ako keby niekto vymazal u mojej rakety “polrok” a zrazu znovu zapol “on” a pokračujeme.... Pokračujeme tam, kde sme prestali: v detskom blabote, aktivitách, spravani, reci a v hrách úroveň cca 12–18 m. Nemozem si pomoct, ale mne moja raketám nepride ako viac ako dvojročná, ale naozaj nieco medzi 12-18 m. Teraz pomaly nabieha to, co je typické pre jednoročné deti... 

V sprostistiach to je však úroveň 4 a viac🙈Od nej sa aj syn ma, čo to naucit... dnes si nasadila mužov klobúk na hlavu tak, aby nic nevidela a chodila a vrazala do stoličiek a stien cela nadsena🤷‍♀️ Obmedzovať ani nahodou, ☝️ takze dve hrče na cele a mozme fičať ďalej , ale  uz radsej len pri knihách...🤦‍♀️