Vždy som snívala o veľkej rodine. Po ukončení strednej školy som zamietla možnosť študovať ďalej a začala som intenzívnejšie túžiť po rodine. S mojim priateľom sme sa rozhodli vziať sa pomerne mladí, avšak obaja sme sa na manželstvo a rodinu cítili dostatočne pripravení.

V spočiatku šťastnom manželstve nastal zvrat, keď sa nám nedarilo pre nás to najdôležitejšie - mať dieťa.

Nechápali sme, snažili sme sa, vyskúšali sme možné aj nemožné. Náš vzájomný vzťah bol poznačený neúspešnou túžbou po dieťati. Nevzdávali sme sa. No napriek tomu nič z toho, čo sme vyskúšali, nepomáhalo. Začal sa kolotoč: odborná i neodborná pomoc, rady všetkých navôkol, internetové fóra, stránky, cesty do prírody, ktorá by mohla pomôcť, cesty za ľuďmi, ktorí by mohli pomôcť. Aktivita na diskusiách určených pre „snažilky“. Nič.

Zaťala som sa, a po nekonečnom úsilí a dopadoch na zdravie, ktoré všelijaké pokusy spôsobili, som tvrdohlavo odmietala čo i len zmienku o ďalšej snahe. V tej dobe som prerušila mnoho kontaktov a prestala som sa radiť na internete s ostatnými „snažilkami“. O dieťati som už nedokázala hovoriť, ani počuť. Naplno som sa začala venovať práci, čo však znamenalo ochladnutie vzťahu s manželom. A hoci sa zdalo, že koniec mojej snahy o dieťa bude znamenať aj koniec nášho manželstva, mýlila som sa. Práve vtedy totiž môj muž načerpal poslednú energiu a vynaložil úsilie. Nielen pre dieťa, ale i pre naše manželstvo.

Môj manžel mi na Vianoce daroval nejaký doplnok výživy. Nič také sme predtým neužívali ani sa o takéto veci nezaujímali, preto ma tento darček veľmi prekvapil. Povedal mi, ževraj o tom už viackrát počul, že to má v sebe organický jód a ten mi vraj pomôže byť menej unavenou a zároveň aktívnejšou v práci, keď sa jej už toľko venujem. Bola som potešená, že sa zmieril s mojim zameraním sa na prácu a že aj on konečne pochopil, že spoločný potomok nám dvom asi nie je súdený. Síce ma z toho nečakane bodlo pri srdci, rozum mi vravel, že je to tak dobré.

Mala som zvláštny pocit, keď mi manžel vždy predtým, než sme ráno vyšli z domu nanútil polievkovú lyžicu toho výživového doplnku, ktorý mi daroval na Vianoce. Pravdou je, že po približne mesiaci som pociťovala uvoľnenie napätia, ktoré sa vo mne za tie roky hromadilo a celkovo som sa cítili „zdravšie“. Zároveň sa však v tom čase minula fľaša tohto doplnku. Nepripisovala som tomu žiadnu dôležitosť a napriek vitálnosti, ktorú som po ňom cítila, nechcelo sa mi zháňať ho opäť. Tu však znova prekvapil môj manžel, ktorý mi hneď na druhý deň priniesol ďalšiu krabičku s nápisom JODA ORGANIKA®. Síce ma to troška prekvapilo, ale na ranné dávky polievkovej lyžice ma už môj manžel nemusel presviedčať. Cítila som sa lepšie a sama som sa začínala stávať veľkým priaznivcov tohto výživového doplnku.