Zmyslom tohto štatútu je úprava pravidiel spotrebiteľskej súťaže nazvanej „Dni so značkou Nutrilon – 2. súťaž“ (Ďalej len súťaž).

Tento štatút je jediným dokumentom, ktorý záväzne upravuje pravidlá uvedenej súťaže vo vzťahu k spotrebiteľom.

Tento štatút môže byť pozmenený formou písomných dodatkov k tomuto štatútu. Jeho zmeny sú po vyhlásení súťaže prípustné iba za písomného súhlasu Usporiadateľa.

1. Usporiadateľ súťaže

Usporiadateľom aj Organizátorom súťaže je spoločnosť Nutricia s. r.o.

Zo sídlom: Prievozská 4, Apollo BC II , 821 09 Bratislava, Slovenská republika

Marec je mesiac kníh a netreba nato zabúdať. Ja tento mesiac uctievam a viac navštevujem kníhkupectvá. Ak nestíham iné mesiace,  tento mesiac si vždy urobím čas

a čítam knihy .

Milujem čítanie kníh a skladanie obrázkov na základe opisov. Je to môj svet, ktorý ma odtiahne od bežnej reality. Moja rodina vie, že keď čítam, čítam pohltená do svojho sveta.

Tento rok je však iný, doma číta hlavne môj syn. Miško je prváčik a do školy nastupoval

s nadšením, že si čoskoro začne sám čítať rozprávky.

Čítanie je pre neho zatiaľ ťažké, stratil záujem a snahu čítať niečo iné ako domácu úlohu zo šlabikára.

         Väčšina prístupov k plaču dieťaťa v ranom detstve ho vníma ako neuspokojenú potrebu alebo nepohodlie a ponúkajú zoznam postupov, ako plaču zamedziť. Hovorí sa tomu ukľudňovanie alebo utešovanie. Obvykle ide o nejaký druh pohybov alebo vydávania zvukov, prípadne sa dieťaťu niečo strčí do úst. Niektoré odporúčané metódy zahŕňajú kojenie, podávanie fľaše alebo dudlíku, vydávanie zvukov („šššššš, tíško“) alebo rozptylovanie hračkou.

        Najčastejšie zaužívaná a odporúčaná praktika predovšetkým generáciou rodičov husákových detí je technika kontrolovaného plaču tzv. vyplakanie dieťaťa osamote.   

        V prvých rokoch života je vyvíjajúci sa mozog dieťaťa mimoriadne citlivý na stres. Mozgová kôra je nedokončená a dieťa riadia vývojovo staršie časti mozgu. Hlboko v limbickom systéme sú geneticky zakódované emočné systémy. Hnev, strach a stres z odlúčenia sú prítomné už pri narodení, aby pomohli novorodencovi prežiť. Tieto primitívne pudy mali mláďa pôvodne ochrániť pred dravcami a udržať ho v blízkosti dospelého jedinca. V 21. storočí sa Systém strachu môže aktivovať pri obyčajnom buchnutí dvier. Systém hnevu, keď sa pokúšate dieťa obliecť a Stres z odlúčenia sa spustí len čo vyjdete z detskej izby. Keďže racionálny mozog dieťaťa zatiaľ nefunguje tak, aby mu pomohol rozmýšľať, logicky zdôvodňovať a upokojiť sa, je dieťa často zmietané pôsobením týchto nízkych pudov.

Úlohou rodiča je pomôcť dieťaťu zvládnuť tieto intenzívne pocity, inak budú príliš aktívnne aj v dospelosti. To znamená, že jedinec bude neprimerane reagovať na každý aj najmenší stes a prežije život v ustavičných obavách, v hneve alebo nervozite.

         Mozog a telo dieťaťa, ktoré je často vystavované Metóde kontrolovaného plaču, sú zaplavené stresovým hormónom kortizolom. Ak dieťa niekto upokojí, hladina kortizolu opäť klesne, ale ak dieťa plače príliš dlho osamote, udrží sa jeho vysoká hladina v tele. Dosiahne toxickú hranicu, ktorá môže poškodiť kľúčové štruktúry a prepojenia vyvíjajúceho sa mozgu. Ako dôsledok nesprávneho prístupu k plaču sa vyvinie res. následkami na celý život. ika kontrolované plaču tzv. vyplakanie Disfunkčná stresová reaktivita, čiže systém neprimeranej reakcie na stres. To znamená, že jeho vnímanie sveta a všetkého, čo sa mu prihodí, bude podfarbené pocitom ohrozenia a úzkosti, hoci v skutočnosti  bude v bezpečí.

         Schopnosť rodiča reagovať na potreby dieťaťa sa spája s väčšinou pozitívnych úspechov dieťaťa. Vo výskumoch sa vnímavosť rodiča spája s inteligenciou, empatiou, nízkou mierou agresivity a depresie, seba-reguláciou, a sociálnou kompetenciou jedinca.

Clairvoyance znamená „jasné videnie“. Takmer všetci vedia, čo mimozmyslové videnie znamená—je to schopnosť vidieť duchov, duchovný svet, energie prostrednícvtvom Tretieho Oka. Ľudia, ktorí majú mimozmyslové videnie dobre vivinuté, dokážu vidieť duchov, energie, ako aura, symboly a „vidia“ budúcnosť. Nie je to ťažké vyvinúť si mimozmyslové videnie—v tomto príspevku vám dám rady, ako na to.

Ľudí, ktorí majú vyvinutú clairvoyance, budem ďalej v tomto článku volať „clairvoyanti“.

Clairvoyanti vidia s ich Tretím Okom a niektorí sú schopní vnímať duchovno aj cez ich fyzické oči. Viac rozšírený je však spôsob videnia cez mozog, resp. Tretie Oko. Ak by som to mohla porovnať, tak clairsentient (človek, ktorý vníma duchovno hlavne prostredníctvom pocitov) sa pozrie na vašu fotku a zistí, ako sa cítite, a aké emócie prechovávate. Clairvoyant bude vidieť vašu auru, vašich duchovných sprievodcov, alebo anjelov okolo vás. Ak clairvoyant analyzuje sitáciu, vidí ju ako film pred očami. Obrazy mu prechádzajú pred očami. Tento „film“ je metafora toho, čo sa deje v skutočnosti.

Ako to v skutočnosti vyzerá, keď používame naše mimozmyslové videnie? Obrazy nevyzerajú, ako keď sa pozeráme na televíziu. Skúste si spomenúť na sen, ktorý sa vám nedávno sníval. Ako to vyzerá? Všetky obrazy vyzerajú skôr trošku rozmazane pri okrajoch, vsak? Len určité symboly, alebo časti daných obrazov sú jasné, ostré...zvyšok je trošku rozmazaný, nejasný...ako keby bol za závojom. Takto isto vyzerajú vízie, ktoré prijímame cez clairvoyance.

Dostávanie vízií a obrazov je jedna vec, ale nie každý clairvoyant dokáže dané obrazy aj správne interpretovať. Na to, aby sme obrazy správne vyložili, musíme do toho procesu zapojiť aj ďalšie mimozmyslové vnímania, napríklad: claircognizance (vnímanie cez to, že „vieme“. Dostávame priamu vedomosť o danej veci.), alebo clairaudience (vnímame duchovný svet cez mimozmyslový sluch).

Neskôr napíšem články aj o týchto talentoch mimozmyslového vnímania, ale dnes som sa rozhodla začať mimozmyslovým videním, pretože tento je najznámejší a veľa ľudí si myslí, že najľahší na ovládanie. Avšak musím povedať, že clairvoyance nie je až taká rozšírená, ako sa nám vďaka holywoodskym filmom môže zdať.

Konečne sme sa dostali cez najtmavšie obdobie roku (december a január). Dni sú trošku dlhšie a slniečko svieti trošku jasnejšie. Dúfam, že ste nemuseli stráviť túto časť roka sami a bez lásky! Láska je ako kyslík pre naše telo a myseľ. Čím viac sme v spojení s druhými, tým sme zdravší nie len z fyzického, ale aj mentálneho hľadiska. Čím menej sme spojení s druhými, tým je tam väčší risk, že skončíme s depresiou. Je dokázané, a aj viditeľné v bežnom živote, že čím menej lásky máme v živote, tým je pravdepodobnejšie, že budeme mať depresiu. Depresia sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Môžeme to nazývať „ťažké srdce“, alebo „smútok na duši“, či nechuť byť medzi ľudmi. Kľúčom k „vyliečeniu“ z depresie je priznať si, že máme problém a uvedomiť si, že nie je normálne stále cítiť melanchóliu, alebo smútok. Nie je to ľahké, ale ak to dokážeme, bude to polovica nášho úspechu. Budeme pripravení začať pracovať na pozitívnej zmene.

Neviditeľné sily existujú všade okolo nás. Síce im nerozumieme a nevidíme ich, sú okolo nás a ovplyvňujú nás. Niektorí ich volajú jin/jang, iní zase karma. Isté je to, že tieto sily na nás nielen vo vnútri, ale aj navonok, neustále pracujú. Láska je jedna z týchto síl. Láska je všadeprítomná a je to tá najsilnejšia sila, ktorá existuje.

A preto, ak nám chýba láska v živote, nesmieme sa cítiť tak, že sa to nikdy nebude dať zmeniť. Musíme si uvedomiť, že láska je všade okolo nás. Môžeme ju pritiahnuť do svojho života, ak to naozaj chceme a vieme ako na to. Niekedy je potrebné, aby sme ju aktívne vyhľadávali a snažili sa na nej pracovať. Inokedy sa zase musíme snažiť prestať držať situáciu pod kontrolou a nechať lásku, aby k nám prišla automaticky, ako klinec k magnetu. V takomto prípade by sme sa radšej mali sústrediť na nás samých a našom osobnom prístupe k životu.  Len ak milujeme samých seba a vieme oceniť samých seba, budeme schopní vyjadriť lásku k iným.

Praktický Prístup k Láske

Láska je síce všade okolo nás, ale láska sa len tak nestane. Mnohí ľudia veria tomu, že láska k nim príde sama a zostane v ich živote naveky. Ak sa tak nestane, začnú o sebe pochybovať, dostanú sa do depresie a možno sa začnú cítiť, že si lásku nezaslúžia. Láska sa stane súčasťou nášho života, len ak vieme, ako s ňou narábať, a ako sa o ňu starať. Ak sa o ňu nestaráme, láska vyhorí, zomrie. Je to presne tak, ako keď nepolievame kvetinku na okne. Kvetina jednoducho zomrie, vyschne, lebo si ju nevšímame a nestaráme sa o ňu.

• Láska je schopnosť, ktorá sa dá naučiť. Nevyplýva len z hormónov a emócii. Erich Fromm, nemecký sociálny psychológ, psychoanalytik, sociológ, a filozof nazval lásku “Akt našej vôle.” Láska (nie zaľúbenosť, alebo pobláznenie) je spojená s toleranciou a bezpodmienečnou akceptáciou.
• Je veľmi dôležité, aby sme sa naučili rozlíšiť lásku od zaľúbenosti. Zaľúbenosť nikdy dlho netrvá, aj keď sa pri nej cítime božsky. Zaľúbenosť trvá priemerne šesť mesiacov. Láska je dlhotrvajúca a vzniká zo zaľúbenosti. Na druhej strane, zaľúbenosť nemusí prerásť do lásky.

Mnoho mamičiek, ktoré ešte len začína s viazaním a šatkovaním, sa cíti veľmi neisto, keď príde na umiestnenie nožičiek ich malých nosenčekov. V podstate je to večne sa opakujúca otázka na stránkach venovaných problematike nosenia detí v šatke.

Neustále sa vyskytuje otázka, ako viazať novorodenca do šatky a či mu dávať nôžky dnu alebo ponechať ich von. Veľakrát sa mamky domnievajú, že je v tomto celom nosení novorodenca istý postup, istý sled krokov a že sa štandardne viaže najprv s nôžkami dnu a až následne, po istom čase, respektíve presne vymedzenom množstve týždňov sa môže prejsť na viazanie s nôžkami von. Objavujú sa aj rôzne medzistupne viazania novorodenca v závislosti od toho, ako práve dieťatko „drží“ nožičky. Celkovo to môže pôsobiť ako jedna veľmi seriózna a zložitá problematika, ktorej je nutné venovať pozornosť, inak svojmu bábätku môžeme ublížiť. Na mnohé mamy to môže mať dokonca negatívny účinok. Miesto toho, aby sa posilnili v presvedčení, že nosenie im aj ich malým novorodeným bábätkám pomáha, sa v strachu, aby im neublížili zlým viazaním nožičiek do šatky radšej rozhodnú od nosenia novorodenca v šatke upustiť a vrátiť sa k nemu až vtedy, keď bude dieťatko staršie a pevnejšie a nôžky bude mať prirodzene vonku zo šatky.

Ja na viazanie novorodencov a obzvlášť na to, či im zanechať nôžky dnu alebo von, svoj názor mám. V poradenstve sa zameriavam na to, aby som povzbudila mamy vo viazaní ich novorodeného dieťatka s nôžkami von tak skoro, ako to len pôjde, priamo od prvého dňa. Myslím si, že je to pre ich vývoj prirodzenejšie a vhodnejšie. Mnohým bábätkám vadí tlak šatky na chodidlá – zbytočne sa tým vyvoláva reflex chôdze, ktorý má za následok odrážanie sa dieťatka v šatke v snahe dostať sa k prsníku. Niektoré deti to rozdráždi až tak, že sú nespokojné a začnú plakať, čo si mamičky vysvetľujú ako odmietanie bábätka byť v šatke a „nosiť sa“. Iným deťom to však vôbec nevadí. Každopádne, aby to však nebolo len o mojom názore a mojich osobných preferenciách, zvolila som tentokrát iný spôsob. Opýtala som sa na názor niektorých verejne známych ľudí, ktorí sa prezentujú vo svete nosenia a poradenstva v nosení. Otázka bola jednoduchá – majú sa novorodenci viazať do šatky s nôžkami dnu či von? A tu sú ich odpovede (uvádzam v abecednom poradí 🙂 ).

GABIKA CABANOVÁ, predsedníčka o.z. NOSMA
**********************************************************************************
"Pri viazaní novorodencov do šatky preferujeme viazať s nôžkami von hneď od narodenia. Tento spôsob viazania považujeme za prirodzenejší, pohodlnejší a bezpečnejší pre matku aj bábätko. Ak sa matka z akéhokoľvek dôvodu rozhodne viazať bábätko s nôžkami vo vnútri, je potrebné zabezpečiť, aby váha bábätka bola rovnomerne rozložená v šatke a nevznikal tlak na chodidlá. Ak si matka nevie dať rady s viazaním novorodenca, odporúčame kontaktovať poradkyňu na nosenie detí."

Ďakujem Gabike za čas a vyjadrenie sa, vážim si to a prajem všetko dobré. Veľa užitočných článkov a príspevkov ohľadom nosenia nájdete aj u Gabiky v jej fotoblogu (@cacika). Viac o činnosti OZ Noma nájdete na ich FB blogu alebo ich webových stránkach www.nosma.sk.

ANNA POHOŘALKOVÁ, etnologička
**********************************************************************************
"To, jak novorozenci drží své nožky pokrčené a roznožené, to je reflexní chování. Děti mají tyto reflexy různě intenzivní. Některé děťátko, když je položíte na bříško, drží nožky sveřepě pod sebou, pod bříškem a to velmi slině. Jiné děti si nožičky volně roznoží do toho požadovaného tvaru písmene M (nohy jsou v kolenou pokrčené a roznožené, kolínka jsou výše než zadeček). Moje zkušenost je, že některé děti si udrží pevný úchop i přes druhý měsíc. U jiných velmi rychle slábne. Proto moje rada zní, s nožičkama nic nedělejte násilím. Důvěřujte svému dítěti, že ví co dělá. Dejte si své dítě nejdříve bříškem na své břicho a sledujte jak si samo klade nožičky. Můžete zkoušet dávat mu stehýnka od sebe, tak aby nožky byly stále pokrčené v kolenou. Dělejte to jemně a uvidíte co vám miminko dovolí. Další věc která ovlivňuje chování dítěte v šátku jsou reflexy, které se spouští drážděním plosek nohou. Pokud dítě něco tlačí na ploskách nohou, ať už ho šimráte rukama nebo ho tlačí malé dupačky nebo naráží na utažený šátek, může mít tendenci se odrážet a reflexně plazit po vašem těle vzhůru. Opět platí to, že každé dítě reaguje jinak intenzivně. Ideální tedy je, když plosky nohou nic nedráždí. Nedávejte malé děti do kapsy i s nožkama, tak aby dítě celou vahou tlačilo na nožky. Může to vést k neklidnému chování, dítě se může doslova vykopávat ze šátku. Plosky dítěte by nemělo nic dráždit. Když je děťátko příliš malé a nožky drží pod sebou, stačí šátek zkřížit pod zadečkem (nemusí to být nutně kříž mezi nohama). Ale to není důvod dávat nožičky do kapsy. My jsme dnes zvyklí používat na malé děti hlavně úvaz kříž s kapsou, který je velmi pohodlný a z dnešního pohledu i maximálně bezpečný, takže u malých dětí musíme řešit co s těmi pruhy šátku, které by se měly křížit pod nožičkama dítěte. Ideální je když jsou nožky v Mku a šátek se zkříží přesně podle návodu. U mnoha novorozenců to jde bez problému. Když má dítě nožičky pevně skrčené pod bříškem, nelze je nenásilně roznožit a není jak pod nimi zkřížit šátek, pak doporučuji křížit pod zadečkem. Nicméně když říkám, že nějaký způsob je ideální, nemyslím tím, že je jediný možný. Ve skutečnosti si myslím, že jde pouze o to dát si dítě na tělo a nějak ho tam přivázat. Nemyslím si, že příroda nás naprogramovala na dokonalé úvazy. Odpustí nám naše chyby, děti jsou nesmírně odolná stvoření. Ať už to s těma nožičkama uděláme jakkoliv, naše děti budou nejlépe prospívat když budou co nejvíce u nás, na našem těle."

Ošetrujte svoju pokožku kvalitným prírodným maslom Naturalis !
Naturalis je značka kvalitnej prírodnej kozmetiky, maslá obsahujú celú škálu bylinných extraktov.Vďaka týmto extraktom sú produkty Naturalis veľmi šetrné k vášmu telu, dokonale hydratujú a zanechávajú na tele veľmi príjemný pocit.Telové maslá dokonale zvláčňujú suchú aj normálnu pokožku.Obsahuje prírodný extrakt, ktorý má blahodarné účinky s dlhotrvajúcou vôňou.Jednoducho a ľahko sa vstrebáva, zanecháva pokožku hladkú a hodvábne jemnú.Podporuje celodennú ochranu pleti.
RETROGERIAESHOP:
www.retrogeria.sk/eshop/naturalis/

Zmyslom tohto štatútu je úprava pravidiel spotrebiteľskej súťaže nazvanej „Dni so značkou Nutrilon – 1. súťaž“ (Ďalej len súťaž).

Tento štatút je jediným dokumentom, ktorý záväzne upravuje pravidlá uvedenej súťaže vo vzťahu k spotrebiteľom.

Tento štatút môže byť pozmenený formou písomných dodatkov k tomuto štatútu. Jeho zmeny sú po vyhlásení súťaže prípustné iba za písomného súhlasu Usporiadateľa.

1. Usporiadateľ súťaže

Usporiadateľom aj Organizátorom súťaže je spoločnosť Nutricia s. r.o.

Zo sídlom: Prievozská 4, Apollo BC II , 821 09 Bratislava, Slovenská republika

Knihu Hádaj, ako ťa mám rád, ktorú napísal Sam Mc Bratney a ilustrovala Anita Jeram si Mimi veľmi obľúbila. Dostala ju už dávnejšie a keď neskôr vyšli Hádaj, ako veľmi ťa mám rád na jar, Hádaj, ako veľmi ťa mám rád v lete, Hádaj, ako veľmi ťa mám rád na jeseň a Hádaj, ako veľmi ťa mám rád v zime, kúpila som ich a už dopredu sa tešila akú z nich bude mať radosť.

Samozrejme som nemala v pláne dať jej ich naraz. Chcela som, aby trochu zažila pocit túženia po niečom a následne radosť zo splnenej túžby. Nakoniec som zvolila rovnaký systém ako pri sérii Potulky a dávala som ich Mimi postupne podľa ročných období, ktoré práve prebiehali. Začali sme jeseňou až sme sa prepracovali k prítomnosti - k jari.

A keďže jar sa spája s Veľkou Nocou a tá zas so zajkami, rozhodla som sa, že konečne o týchto knihách napíšem. Zobrala som teda všetkých 5 kníh na záhradu, že ich nafotím. Vonku bolo krásne slnečné počasie a tak sa Mimi rozhodla pridať ku mne. Pobehovala s loptou okolo, občas mi nakúkala poza chrbát, prípadne rovno tienila a kazila fotky 🙂 Nuž a pritom si všimla poslednú z kníh, ktorú ešte nedostala - Hádaj, ako veľmi ťa mám rád v lete. 

Ako veľmi sa z nej tešila môžete vidieť na fotkách. Aj pre tieto chvíle zbožňujem Mimi darovať knihy 🙂

Hádaj, ako ťa mám rád

Napísal: Sam Mc Bratney

Plodnosť ženy nie je javom typu „všetko alebo nič“. Medzi normálnou vysokou plodnosťou, nepravidelnosťami cyklu a úplnou neplodnosťou jestvuje skôr plynulý prechod.

Normálna ženská plodnosť (cyklus)si vyžaduje primeranú interakciu medzi niekoľkými hormónmi, ktoré vyvolajú ovuláciu a riadia cyklus po ovulácii. V počiatočnej fáze cyklu hypofýza vylučuje hormón stimulujúci folikul – FSH . Tento hormón zahajuje proces ovulácie stimulovaním folikulu (malého bunkového váčku obsahujúceho vajíčko), ktorý sa začína vyvíjať v jednom z dvoch vaječníkov. Vaječníkový folikul pri svojom vývoji vylučuje Estrogén, ktorý spôsobuje vývoje endometria – vnútornej výstelky maternice. Vďaka estrogénu vnútorný krčok maternice (cervix) vylučuje hlien, ktorý je nevyhnutný pre normálnu plodnosť a pohyb spermií!!! Toto je až zásadne dôležitá vec pri otehotnení !!!  Ja sama som si roky myslela , že môj „hlien“ je v poriadku – až keď sa mi prvý krát objavil „správny“ a to práve po úprave stravy a správnom dopĺňaní výživových doplnkov. To čo bolo popísané na nete, že máte si natiahnuť hlien medzi palec a ukazovák, je až smiešne , lebo takto sa dá natiahnuť aj veľmi málo elastický hlien. A je logické , že cez niečo „hutnejšie“  prípadne „kyslejšie – iné ph“ spermie len veľmi ťažko prejdú – takýto hlien je skôr „mechanickou antikoncepciou“. Dovolím si prirovnať cervikálny hlien v čase ovulácie ako niekoľko centimetrov sa samovoľne naťahujúci sa „soplík“ , priesvitnej farby, ktorý vám visí z pošvy a je veľmi dobre viditeľný napr. na toalete (alebo ako naťahujúci sa niekoľko cm bielok zo slepačieho vajíčka). Počas dňa spôsobuje pocit veľkého vlhka na gaťkách / v pošve. Toto som ja napríklad dlhé roky nepoznala, napriek tomu, že všetky ženské hormóny som v krvi mala v norme !!!! a to vždy !! a to mi boli robené 4 deň cyklu – tak ako to uvádzajú hematológovia a endokrinológovia.

Po dosiahnutí určitej hladiny estrogénu hypofýza začne vylučovať luteinizačný hormón LH, ktorý spôsobí ovulácie – tj z folikulu sa uvoľní  vajíčko, ktoré bolo v ňom uzavreté. Po ovulácii ten istý folikul nadobudne nový vzhľad a dostáva nové pomenovanie. Zožltne a preto sa nazýva Žlté teliesko  alebo corpus luteum a vylučuje Progesterón, ktorý pripravuje endometrium (výstelku / sliznicu maternice)  na prípadné uhniezdenie .  Progesterón tiež spôsobuje mierne zvýšenie rannej bazálnej teploty (kombinácia zníženia hladiny estrogénu a zvýšenia hladiny progesterónu spôsobuje zastavenie vylučovania cervikálneho hlienu). Asi po 2 týždňoch , pokiaľ nedošlo  k otehotneniu , žlté teliesko zastaví vylučovanie progesterónu  a náhly pokles tohto hormóny spôsobí odlučovanie vnútornej výstelky maternice – nastáva Menštruácia.  Poovulačná časť cyklu sa nazýva Luteálna fáza a nepravidelnosti vývoja žltého telieska a luteálnej fázy sa nazývajú poruchy luteálnej fázy .

Priznám sa , že ja som si nikdy nemerala bazálnu teplotu – teplotu v pošve. Ja som ostala , až šoknutá ako veľmi sa mi zmenil cervikálny hlien a dodnes podľa neho rozoznávam plodné a neplodné dni. Ale uznávam túto metódu ako skvelý spôsob na zistenie dostatočnej produkcie hormónov . Zmena bazálnej teploty ako jediná dokáže jednoznačne potvrdiť prebehnutú ovuláciu a to tým, že jej hodnoty sa oproti teplotám pred ovuláciu zvýšia asi o 0, 2 stupňa Celzia. Určite je potrebné mať aj dostatočne citlivý a spoľahlivý teplomer na meranie bazálnej teploty. Napr. abnormálne nízke hodnoty bazálnej teploty môžu tiež poukázať na zníženú funkciu štítnej žľazy, aj keď krvné testy túto zníženú činnosť neodhalili – Tu si dovolím poznamenať , že je kopec žien , ktoré majú  všetky príznaky nesprávne / nedostatočne fungujúcej štítnej žľazy, ale v krvi im to nie je preukázané. Ja tomu hovorím, že nezmestia sa do tabuliek – tabuliek stanovených lekármi zo štandardných hladín ľudí. No ja som nikdy nebola tabuľkový typ a viem aké je ubíjajúce   dostávať odvšadiaľ odpoveď „výsledky máte v poriadku“ ....

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že to , čo sa stane pred ovuláciou , môže ovplyvniť poovulačnú časť cyklu. Napríklad abnormálna hladina folikulostimulačného hormónu FSH alebo luteinzačného hormónu  LH pred ovuláciou  zjavne zapríčiňuje ovuláciu nezrelého vajíčka a / alebo následnú tvorbu žltého telieska, ktoré uvoľňuje nedostatočné množstvo progesterónu počas nedostatočného počtu dní, - a to je práve potrebné na udržanie tehotenstva !!!!

Ako odstrániť tieto anomálie si budeme postupne rozoberať v skupine Jamieson, cesta k zdraviu ,kde sa môžete  pýtať, prípadne pridávať Vaše osobné skúsenosti, tak ako ja tie svoje . Odporúčanie a detailnejšie články budú prebiehať v skupine, nakoľko budú obsahovať aj konkrétnu značku vitamínov, ktorej ja verím, a ktorá mne pomohla odstrániť poruchy či anomálie cyklu a dnes mám dve zdravé deti .

Týždeň ubehol ako voda (doslova), a tak by som sa vám všetkým chcela veľmi pekne poďakovať, že som sa tu na Modrom koníkovi vďaka vám cítila ako doma  

A než sa na stránkach úplne rozlúčime, chcela by som vás poprosiť, aby ste si dobre skontrolovali, ako dopadli naše Rajec súťaže. Výhercom srdečne gratulujem a určite mi nezabudnite poslať svoju kompletnú adresu s menom a telefónnym číslom – aby sme mohli vyslať našich poštových holubov z Rajeckej doliny smerom k vám!

Želám vám vydarený veľkonočný pondelok – hlavne veľa vody!!!  Do skorého videnia 

Prehľad výhier:

PLETENÉHO MACKA RAJEC vyhrávajú: @zoizoi @irenaliza @haidi

55 LITROV DOJČENSKEJ VODY RAJEC vyhráva: @lienkaxy 

http://www.forma.sk/spell.aspx 
Zíde sa... 🙂 

AKCIA! len za:.... 17,90€
mokasínky s kamienkami metalickej farby do ružova -Rose Champagne
objednas tu: http://glamgirl.sk/damska-obuv/c220

Vďaka našej spolupráci so sieťou e-shopov s potravinami Tesco si teraz môžete ušetriť čas aj pri nákupe zásob dojčenskej vody Rajec! Všetko, čo potrebujete, si jednoducho vyberiete online prostredníctvom formulára na ich webstránke a váš nákup dostanete pohodlne až k dverám v čase, ktorý vám vyhovuje. Podľa našich skúseností si túto službu chvália aj mnohé mamičky na materskej dovolenke, ktoré sa snažia všetok čas venovať svojej ratolesti. Toto náročné obdobie im pomáhajú zvládnuť práve nákupy potravín cez internet. A dilema ako zabezpečiť kvalitný pitný režim a zároveň previezť ťažký nákup v kočíku domov je vyriešená!

My v Rajci sme nedávno pripravili originálne uspávanky priamo so zvukov prírody v Rajeckej doline a vraj zázračne fungujú! Máme čisto prírodné varianty alebo aj hudobne doplnené skladby, dĺžku uspávaniek si viete dokonca nastaviť podľa seba.

Stiahnuť sa dajú na tomto linku http://www.rajec.com/aktivity/zabava a nezabudnite nám prosímnapísať, ako sa vám páčili! 🙂

ahojte,volám sa Monika Kancírová,som z Košíc,mám dve dcérky Mirabelku a Petrušku.obe sa narodili so zle vyvinutým tráviacím systémom,a obidve majú rok.majú zavedené sondy do žalúdka,čiže im stravu musím mixovať a injekčnou striekačkou podávať do sond.moje dcérky sa dosť boja mixéra,tak keď idem mixovať,predtým im poviem takto: maminka bude teraz robiť vrn,vrrn,vrn,bude to trošku velmi vrčať,maminka musí ísť urobiť papaníčko,bude robiť mixi,mixi.potom zavriem dvere,pripravím si mixér a suroviny,najprv spravím len krátke:vrn,vrn a potom to pustím na 5minút,a po malej prestávke druhýkrát na 5minút,ked je papaníčko hotové,tak už len dcérkam podávam injekčnou striekačkou stravu.potom po jedle spíme,ideme von,hrámesa a večer znova mixujem papaníčko.to je všetko o mne a mojich dcérkach.

Hoci Dni s dojčenskou vodou Rajec trvajú už len do zajtra, stretávať sa spolu môžeme aj naďalej! Najjednoduchšie nás nájdete na našej facebookovej stránke RajecPramenita Voda, kam môžete posielať fotky,postrehy aj otázky a dozviete sa tu všetko o pripravovaných novinkách aakciách. Tiež by sme vám radi predstavili náš web www.rajec.com, kde  napríklad nájdete aj obľúbené uspávanky 🙂 pripomíname aj našu veľkú súťaž o mackovu detskú izbu – končí už o päť dní, takže nám určite nezabudnite poslať kódy zo súťažných etikiet!

Tešíme sa na vás nabudúce  🙂

Určite sa zhodneme na tom, že cvičenie počas tehotenstva je veľmi individuálnym rozhodnutím každej budúcej mamičky. Aj mnohé aktívne športovkyne radšej vypustia 9 mesiacov, ak sa na tréning vnútorne necítia. Naopak, mnohé tehuľky s pohybom začínajú prakticky ažpočas tehotenstva a nevedia si to vynachváliť.

Skvelým riešením sú spoločné prechádzky s budúcim oteckom, vďaka ktorým sa nielen poľahky udržíte vo forme, ale tiež sa v pokoji porozprávate. Nezabúdajte však ani na pravidelný pitný režim, ktorý je počas obdobia tehotenstva (a aj mimo neho) jedným zo základných tajomstiev úspechu, ako sa udržiavať fit a v pohode 🙂

Ach tie šaty, topánky, kabelky ......

Kde na to človek má vziať peniaze?

Niekedy keď vidím v časopisoch alebo v TV bohaté dámy, herečky, speváčky či modelky tak sa mi zdá, že peniazmi a slávou sa u nich stráca súdnosť a vkusnosť v obliekaní sa, česť výnimkám...

Vonné sviečky škodia ako cigaretový dym

Prečítajte si zloženie sviečky skôr, ako ju kúpite. Pred zapálením sa presvedčte, že knôt nemá viac ako pätnásť milimetrov. Ak začne dymiť, okamžite ju zhasnite. Ale nesfúknite!

Pred dvomi rokmi vyrukovali Američania s informáciou, že výpary z vonnej sviečky sú rovnako škodlivé ako dym z cigariet. Dokonca tvrdili, že v kostoloch, kde horia sviečky niekoľko hodín, sa nachádza viac voľných radikálov ako v blízkosti frekventovanej diaľnice. Predstavili ste si, čo všetko unikne s dymom sviečky do ovzdušia u vás doma?

„Najskôr treba vedieť, či sviečka spĺňa príslušné normy. Určujú jej dymivosť, požiadavky na informácie uvedené na obale alebo v príbalovom letáku, ale aj protipožiarne opatrenia. Sviečky by nemali okrem iného obsahovať takzvané CMR látky, teda karcinogény, mutagény a reprodukčne toxické látky. Nezáleží len na vosku, ale aj na type knôtu,“ vysvetľuje ekotoxikológ PaedDr. Martin Murín. Európska asociácia výrobcov sviečok vydala stanovisko, podľa ktorého pri dodržaní základných pravidiel nie je ohrozené zdravie tých, čo sviečky pália.

„Sviečka ako otvorený zdroj horenia vypúšťa jemné častice, no oproti iným prírodným materiálom, napríklad drevu, sú emisie veľmi nízke. Ak je vosk kvalitný, zhorí bez problémov a zadymovania takmer bezo zvyšku. Nízke emisie pri bežnom použití sviečok potvrdila aj štúdia Ökometric – menej než dve percentá limitov znečisťujúcich látok pre vnútorné prostredie budov,“ upokojuje odborník.

SVIEČKY PRI VANI

Opäť jedno dielko vytiahnuté zo starej zásuvky, zaprášené časom.... 

    Konečne sa mi podarilo skončiť v práci skôr. Človek by si pomyslel, že po pracovnej dobe nie je v kancelárii čo robiť. Hlavne ak ste len jedna z účtovníčok vo veľkom podniku. Každý štvrtok som v poslednej dobe zostávala dlhšie v práci kvôli daňovému priznaniu. Dnes som sa však vyhovorila na migrénu a utekala domov. Teda, utekala do auta, aby som sa dostala domov. Mala som v pláne rýchlo nakúpiť a doma prichystať príjemnú, romantickú večeru. Piate výročie manželstva. Mrzelo ma, že nemáme žiadne deti, no obaja sme sa zhodli na tom, že sme v tom najlepšom veku k stabilizovaniu kariéry. Hlavne čo sa týka jeho. Ja s účtovníctvom dieru do sveta neurobím – často som sa preto smiala, keď sme spolu hovorili o deťoch.
Kufrík som hodila na zadnú sedačku. Prezula si lodičky a vycúvala z parkoviska. Zamierila som najprv do supermarketu. Nevzala som si vozík. Prebehla som pomedzi regály v kostýme krémovej farby s úzkymi, čokoládovými pásikmi. Sukňa nad kolená, dobre strihané sako formujúce moju celkom slušnú postavu. A modré botasky. Nečudo, že sa za mnou niektorí nakupujúci obzreli. Šialená baba letiaca pomedzi regály s vínom, dobre oblečená. Čo však znamenajú tie botasky?! Usmiala som sa na babičku, ktorá stála predo mnou v rade pri pokladni. Tiež sa rýchlo usmiala a pochválila mi kostým.
„Ďakujem, teraz však vyzerám trošku smiešne,“ ukázala som na svoju obuv.
Babka sa zasmiala a pokračovala vo vykladaní tovaru na pás. Kým som čakala na rad, premýšľala som, či som niečo nezabudla.
S nákupom v kufri, s vypnutým mobilom a povznesenou náladou som šikovne kľučkovala ulicami mesta. Náš dom v prímestskej časti bol jedným z novostavieb, ktoré obývali mladé rodiny. My sme boli jedny z mála, ktorí ešte nemali deti. Hneď ako som zabočila do našej ulice, padol mi zrak na auto odstavené pri chodníku. Nebolo to manželovo Audi, ale malá Fabia. Poznala som to auto. Patrilo jeho kolegyni. Pár krát sa u nás zastavila po práci, keď potrebovala poradiť, alebo zabudla niečo vybaviť. Trochu ma zamrzelo, že je tu aj dnes, pretože som chcela čím skôr nenápadne pripraviť večeru a stráviť pokojný večer s manželom. Zastala som pred garážou, vybrala veci z kufra a zamkla. Mala som plné ruky a nechcelo sa mi trápiť s kufríkom. Prešla som po skalách vyčnievajúcich z nášho zeleného, upraveného trávnika. Zastala som pred dverami a stlačila kľučku. Bolo zamknuté a mne nevedno prečo začalo srdce podivne biť. Cítila som ako sa mi do tváre hrnie krv, ruky sa začali triasť. Takmer som nevedela vytiahnuť kľúče. Ten pocit bol hrozný a v duchu som sa modlila, aby som znova len príliš fantazírovala. Napodiv som kľúč do zámky vložila na prvý krát a rázne vošla dnu.

Nemala som vidieť to, čo mi poskytol pohľad na kuchynskú linku, ktorú bolo vidieť hneď z dverí. Zadok môjho manžela, ktorý obopínali ženské nohy. Tašky mi vypadli z rúk a začula som praskajúce sklo. Fľaša vína sa rozbila. Nevadí, už ju nebudem potrebovať.
Pri zvuku rinčiaceho skla sa dvojica strhla a Adam pozrel mojim smerom. V očiach mal neopísateľný výraz. Z časti som ho poznala ako výraz vzrušenia, ktorý som zvyčajne vídavala pri našom milovaní. Z časti to bol výraz plný prekvapenia a zhrozenia. Spoza jeho pleca vykukla žena, ktorej nohy by som najradšej dolámala. Spotené čierne vlasy sa jej prilepili na čelo a takmer zakrývali celú tvár. Dvojica sa rýchlo od seba odlepila, Adam si naťahoval nohavice, ktoré predtým ležali pri jeho členkoch. Ako si potrpel na vyžehlené puky! Rýchlo som sklonila zrak a chytila sa za hlavu.
„Táni,“ oslovil ma, nežne chytil za plecia.
Jeho ruky sa mi zrazu hnusili!
„Nedotýkaj sa ma!“ zasyčala som, dvíhajúc k nemu pohľad.
Keby to naozaj fungovalo, bol by mojim pohľadom pripravený o všetko. Nenávisť, ktorá z neho sršala by jeho telo vysušila ako slivku! Až tak, že by už bola na nič a jediné, čo by sa s ňou dalo urobiť, bolo hodiť ju do odpadkov. Fľochla som na ženskú, ktorej meno som počula mnoho krát, no zrazu bolo ako blen.
„Vypadnite,“ povedala som zastretým hlasom, ktorý však znel nezvyčajne pokojne.
„Vysvetlím ti to,“ začal Adam.
„Čo mi chceš vysvetliť?! Že to, čo som práve videla som vlastne nevidela? Že to, čo si teraz o tebe myslím, si vlastne nemyslím a len zasa robím z komára somára? Nebuď smiešny!“ zvolala som so smiechom.
Šialeným smiechom. Chcelo sa mi plakať, smiať a mlátiť ho hlava – nehlava. Všimla som si, že tá ženská postáva pri linke a uhládza si veľmi pekné, vyzývavé šaty. Bosorka.
Zagánila som na ňu :
„Vypadni moja, dobre? A tohto prasiaka si ber so sebou.“
Pozrela na mňa a potom na Adama. Kývol hlavou, vtedy si vzala kabelku. Prešla popri mne, obula sa, ešte raz pozrela na Adama a odišla. Nepovedala ani slovo. Nepovedala ani len ľutujem alebo pardon, že som ti ukradla manžela! Otočila som sa za ňou.
„Prajem ti, aby si sa raz cítila presne tak ako teraz ja! A dúfam, že to bude čoskoro!“ zvolala som kým nastúpila do auta.
„Vypadni. Vypadni skôr, ako naštartuje a odíde,“ povedala som Adamovi. Ani som na neho nepozrela. Už to bol cudzí človek.
„Máš kam ísť, tak choď. Som si istá, že to nebude prvý krát, čo skončíš v jej byte.“
Srdce mi divo bilo, nevedela som čo robiť. Nevedela som, či je dobré ostávať v tomto dome práve teraz. Mala som odísť. Nemala som však kam. Nechcela som totiž s nikým hovoriť. S rodinou vôbec nie.
„Tánička, prosím ťa, porozprávajme sa. Vysvetlím ti to. Aj napriek všetkému ťa ľúbim! Táni, nechcem ťa stratiť!“ znova ma chytil za plecia, no ja som ho znova odstrčila. Bránila som sama sebe pozrieť na neho, no jeho milý hlas, ktorý som ľúbila celé roky, bolo ťažké ignorovať. Pokrútila som hlavou, slzy sa mi tlačili do očí.
„Nemôžem. Choď, prosím ťa.“
„Nie, nechcem odísť. A neodídem! No tak, pozri na mňa,“ chytil ma oboma rukami a prinútil zdvihnúť k nemu zrak. „Ľúbim ťa Táni.“
A priehrada sa pretrhla. Slzy sa mi rinuli po lícach a končili na jeho dlaniach, ktorými ma stále držal.
„Prečo?“ dostala som zo seba. Len jediné slovo, typické pre nepochopiteľné situácie.
„Neviem,“ povedal nešťastne a pozrel pred dom.
Vedela som, že auto je stále tam. Čakala na neho. A on neodchádzal. Zrazu som nevedela, čo chcem. Mala som pocit, že ho stále mám rada. Silnejšia však bola chuť zvíťaziť nad ňou! Obyčajnou chuderou, čo sa jej pritrafil do cesty ženatý chlap, po ktorom hneď chňapla. Ukázať jej, že darmo má výstredné šaty, dlhé nohy a prsia takmer ako sexbomba. Chcela som, aby vedela, že ju iba využil. Pozrela som von. Sedela v aute a upravovala si vlasy. Ach bože – pomyslela som si – ty si ale typ! Všimla si môj pohľad a usmiala sa! Sto čertov do mňa vošlo. Odstúpila som od Adama k dverám a usmiala sa najdokonalejším úsmevom aký som v tej chvíli vedela vykúzliť. Potom som zabuchla dvere. Adam sa ku mne vrhol a objal ma.
„Toto nie je koniec, však? Odpusti mi, nehnevaj sa. Bol som blázon, som idiot! Mala by si ma nakopať a nadávať! Nenávidieť ma! Ale nerob to, Tánička, láska moja,“ snažil sa ma pobozkať, no nedala som mu šancu.
„Toto ti nikdy neodpustím. Nikdy,“ utrela som si slzy. „Sľúbili sme si úprimnosť a vernosť! Len pred piatimi rokmi, preboha! Si obyčajný...“ hľadala som vhodné slovo.
„Chlap,“ vyšlo zo mňa napokon. „Typický chlap, ktorý myslí len na svoje chute a na svoje ego! A ešte na jednu vec!“
„Tánička, no tak...“
„Ale prosím ťa,“ zatiahla som posmešne, idúc do obývačky. „Ako by si sa cítil ty, keby si prišiel domov a našiel ma s roztiahnutými nohami?! Nebuď smiešny a nepresviedčaj, že ty by si mi odpustil! Vyhodil by si ma z domu ako špinavú handru a teraz odo mňa chceš, aby som ti odpustila?! Aby som ti uverila, že ma ľúbiš?!“ môj hlas sa postupne zvyšoval a ruky si nevedeli nájsť pohodlnú polohu.
„Proste to nechápem. Netuším, prečo si to urobil!“ pozrela som na neho a čakala. Naozaj som chcela počuť pravdu? Chcela som od neho vôbec niečo počuť? Sama neviem.
„Vieš, stalo sa to pred pár mesiacmi...“
„Čo?“ takmer som omdlela, musela som si sadnúť.
„Zostali sme znova v práci dlhšie a Bea bola taká milá...“
„Ach prosím ťa, nemusíš mi opisovať každý detail!“ povedala som znechutene.
Vedomie, že to trvá dlhšie vo mne zabilo aj ten posledný kúsok citu, čo som k nemu prechovávala. Sedela som na gauči, ktorý sme spolu vybrali pred pár rokmi, keď sme sa sťahovali do nového domu z prenajatého bytu. Tvár som mala v dlaniach, myšlienky všade naokolo. Čo teraz vlastne bude ďalej? Rozvod? Panebože, ako to zvládnem? Čo poviem našim? Vlastne im nemusím nič hovoriť. Nikomu nemusím nič hovoriť...

No bola by to úplná psychická samovražda, keby som s ním ostala aj naďalej. Zdvihla som k nemu zrak, práve vo chvíli, keď hovoril, že to trvá takmer už tri mesiace.
„To nemyslíš vážne.“
„Mrzí ma to. Som naozaj sviniar, myslel som len na seba. Skončím to. Sľubujem. Chcem len teba. Ľúbim ťa...“
„Nehovor to viac. Keby si ma ľúbil, neurobil by si to,“ vstala som. „Keby si ma ľúbil, nebol by si ma klamal! Nenašla by som ťa s tou....“ bolo mi zle.
Žalúdok sa mi obracal všetkými smermi. Mala som pocit, že adrenalín mi vyteká aj ušami. A on tam stál, tváril sa nevinne, kajúcne, láskyplne.
Vstala som a podišla k nemu: „Je mi z teba naozaj zle. A je mi zle zo seba, keď si predstavím, koľko krát si spal najprv s ňou a potom so mnou. Je mi zle z toho, aká som bola slepá a hlúpa.“
V tom momente som vedela, že je koniec. Všetka láska sa vytratila, nemohla som si spomenúť na jedinú príjemnú vec. Teraz bol správny čas, aby odišiel. Prešla som do chodby a otvorila dvere. V duchu som sa zasmiala, keď som si všimla jej auto. Toľko sebavedomia! Mala by ho ísť rozdávať chudobným!
„Stále ťa čaká. Asi už vedela, ako to dopadne. Tipujem, že ste si boli blízky aj po inej stránke. Bože, viem si predstaviť, koľko si jej o mne natáral. A ja som ju zatiaľ považovala za neskúsenú kolegyňu, ktorá často potrebuje pomoc. Ľutovala som ju, lebo som si vedela predstaviť, aké to má ťažké. Ja som taká krava!“ krútiac hlavou som sa šialene smiala, rozprávajúc sa sama so sebou.
Zašiel do spálne. Počula som, ako berie z vešiakov nejaké veci, potom buchli dvere na skrini. Trochu ma pichlo pri srdci. Slzy sa znova tlačili do očí. Zrazu som si spomenula na dni, keď nám bolo dobre a na dušu mi sadol smútok. Vynoril sa spoza rohu a pozrel na mňa. Stále som stála pri dverách, ruka na kľučke sa mi viditeľne triasla. City vo mne blúdili a nevedeli, ktorá cesta je správna. Ľúbila som ho, kráčajúceho ku mne s poloprázdnou taškou v ruke. Nenávidela som ho, lebo som vedela kam ide. Ľúbila som ho, keď podišiel ku mne, pozrel mi do očí, pobozkal ma na líce a nenávidela, keď povedal :
„Prepáč mi. Myslel som, že to bude len chvíľková záležitosť. Keď sa to stalo prvý krát, mal som chuť sa zabiť, všetko ti povedať. Odhovorila ma. Nebolo to správne. Už len z úcty k tebe a k tvojej láske som ti to mal povedať. Teraz to už viem. Chcem aby si vedela, že ma to mrzí. Teraz idem, sadnem si k nej do auta, no nechám sa zaviesť do hotela. Prisahám...“
„Raz si už prisahal a nedodržal si slovo. Aké to bude teraz?“ slzy mi zmáčali tvár. Tie jeho sa tiež leskli.
„Táni, som idiot. Bol som idiot,“ zdôraznil slovo bol a pobozkal ma na druhé líce.
„Zajtra ti zavolám. Alebo sa zastavím. Odpusť mi, že som všetko pokazil. Naozaj ma to mrzí, no neviem to vziať späť,“ zohol sa pre tašku, ešte na mňa pozrel a odišiel.
Pozerala som za ním, keď nastúpil do auta. Usmiala sa na neho, niečo povedal a úsmev jej zmizol z tváre. Zapol si pás a oprel sa hlavou dozadu. Naštartovala a auto sa vzdialilo. Zatvorila som dvere, zamkla a zviezla sa na zem. Potrebovala som sa vyplakať.
Revala som, sediac na studenej dlážke, nevedno ako dlho. Plač však pomaly utíchol a všetky spomienky víriace mi mysľou som zahnala. Poutierala som si tvár do rukáva, na ktorom zostali čierne šmuhy po make-upe. Bolo mi to jedno. Kvokla som si k taškám a zaniesla som ich do kuchyne.
Položila som ich na stôl, vyhýbajúc sa pohľadu na pracovnú dosku pri umývadle. Vzala som si metlu a upratala neporiadok na chodbe. Potom som zhodila zo seba sako, natiahla si gumené rukavice a upratala celú kuchyňu.
Do pohára som si naliala zvyšok nedopitého vína z chladničky a odniesla ho do kúpeľne. Mala som chuť na kúpeľ typu amerických hviezd. Kopa bubliniek, sviečky, hudba a víno. Zariadila som však len víno a dlhú sprchu. Od horúcej vody sa zaparili celé steny a štípali ma líca. Nevedela som, čo robiť. Silné nutkanie utiecť ma prenasledovalo až kým mi od únavy neoťaželi nohy, čo som chodila hore-dolu po dome. Kam sa však mám uložiť? Na gauč, lebo sama to v spálni nezvládnem? A čo ak to robili aj tam? Veď koľko krát tu bola pred tým, ako som sa vrátila z práce? Napokon zvíťazila spálňa. Presvedčili ma ďalšie dva poháriky koňaku, čo som vytiahla z baru a strach, že nájdem jej nohavičky vtesnané pod poduškou gauča.
Uložila som sa na svoju stranu postele. Potom som chvíľu uvažovala nad ženami, ktoré prežili čo ja. Ako to zvládli? Čo urobili? Spomenula som si na pár rád z nejakého časopisu. Prvá rada znela – poriadne sa vyplakať. Hotovo – potešila som sa. Druhá, alebo jedna z ďalších – spite v strede postele... Presunula som si vankúš do stredu, jeho som zhodila na zem. Tiež paplón. Zažala som lampu na mojej strane a chvíľu pozerala do plafóna. Cítila som zrazu zvláštnu prázdnotu. Netušila som, čo bude zajtra. Ako všetko vyriešime. Vedela som, že to zvládnem. Nech sa stane čokoľvek, budem myslieť len na seba. Tak ako on, keď myslel len na seba. Zvládnem to. Musím a chcem. Kvôli sebe.
Napokon som zaspala

Ľubošova kuchyňa

• Album inšpirácií (vyše 600 fotiek)
• Mám dieťa v karanténe. Ako sa nezblázniť z varenia?
• Skvelé ryby
• Rýchle jedlá jednoducho
• Varíme pomaly
• Pestrofarebné polievky
• Vývary
• Efektivita
• Aké tuky patria do kuchyne

V spolupráci s Modrým koníkom

• Zázrak z Oravy? (s Jennys)
• Jednoduchá živánska pre celú rodinu (s Jennys)
• 5 superrýchlych a zábavných chuťoviek pre seba a deti (s Jennys)
• Koláč nekonečných možností (s Jennys)
• Veľkonočná výzva pre chlapov (s Viktorom)
• Tieto cestoviny zvládne každá z nás! (s Úlomky ženy)
• Skvelá polievka na tisíc spôsobov (Youtube video)
• Dokonalé fašírky zakaždým (Youtube video)

Mama, mňam

(s Jankou Malagou z projektu Mama, mňam)

Skôr ako priložím dielko, by som rada upozornila, že nejde o skutočný príbeh, a akákoľvek podobnosť so živými či mŕtvymi je čisto náhodná 🙂 Poviedku som napísala asi pred 9rokmi do súťaže a neposlala 😀 tak snáď sa vám bude páčiť 🙂 tu je - 

4 hodiny po :
Naozaj som to urobila?

Všetko však nasvedčovalo tomu, že áno. Norov pohľad hneď ráno v hotelovej reštaurácii, mi to potvrdil. Usmieval sa na mňa spoza stola, kde už sedel s ostanými kolegami. Jeho strapaté gaštanové vlasy si určite stále pamätali moje ruky, ktoré sa s nimi hrali len pred pár hodinami. Zdalo sa, že sa ani neučesal. Veď načo, vždy bol chlapčensky strapatý a pritom mužne sebavedomý. Pomaly som prešla reštauráciou k bufetovému stolu. Vzala som si tanierik a dívala sa na jedlo. Vločky, vajíčka, šunka, ovocie, jogurty, mlieko, pomarančový džús, pečivo.

Fuj – teraz určite nič.

Tanierik som odložila a naliala som si kávu. Sadla som si bokom k Jane, ktorá už do seba tlačila obložený chlebík a zapíjala ho džúsom.
„Ahoj,“ pozdravila ma medzi sústami. „Ty nebudeš? Veď je to v cene,“ čudovala sa.
„Nie. To popíjanie včera večer mi neurobilo dobre. Žalúdok sa mi obracia a bolí ma hlava. Káva to hádam spraví,“ usrkla som si.
Čo to trepem, nie je taká hlúpa aby nezistila, že klamem. V jednej kancelárii sme spolu strávili takmer tri roky. Ona ma zaúčala. Ona sa so mnou smiala práve na Norovi a jeho chlapčenskom vzhľade, keď k nám pred rokom nastúpil.
„Ale veď si toho až tak veľa nevypila,“ prehodila len tak Jana a odhodila servítku do prázdneho tanierika.
„Veď vieš, že alkohol mi nikdy nerobil dobre,“ odvetila som, no ani som na ňu nepozrela.
Neblázni, takto to určite zistí. Rýchlo som na ňu hodila pohľad.
„Ale inak bola dobrá zábava, nie?“ usmiala som sa.
Jana na mňa prekvapene pozrela. Oou...chyba...zábava? Čo to trepem!
„Héj,“ zatiahla veselo. „Tak sa pochváľ, čo sa stalo? Hádam si len...Nie, ty nie. Ty by si nič také neurobila,“ hútala s úsmevom.

Ach, keby si vedela...

Psychometria je jedným z druhov mimozmyslového vnímania. Psychometria znamená, že dokážeme vycítiť charakteristiky hmotného objektu prostredníctvom hmatu. Ľudia, ktorí majú dobre vyvinutú psychometriu dokážu z hmotných vecí zistiť informácie, ako napríklad osobnostné charakteristiky osoby, ktorá danú vec vlastnila, jej fyzický vzhľad, alebo čo sa stalo s človekom, ktorý tento predmet vlastnil. Na získanie informácii z predmetu stačí, aby sme danú vec držali v ľavej ruke, alebo sa jej dotýkali prstami.

Psychometria nie je až taká záhadná, ako sa nám môže javiť z jej názvu. Všetko okolo nás sa skladá z atómov. Častice – atómy, či molekuly každej látky sú v neustálom pohybe pretože sú poháňané energiou. Táto energia je aj v nás (lebo aj my sa skladáme z atómov). A preto môžeme—nevedecky—povedať, že všetky energie sa spolu navzájom miešajú. Žiadny druh energie nie je úplne izolovaný od iných energií. Túto vedomosť môžeme aplikovať aj na nás. Ak niečo nosíme každý deň (napríklad retiazku), energia tohto predmetu sa spojí s energiou nášho tela. Napríklad zdedíme brošňu od babičky. Zakaždým, keď ju nosíme, alebo ju držíme v ruke, cítime, akoby bola babička stále s nami. Jej osobná energia zostala zachytená na brošni.

Najpoužívanejšie predmety na používanie psychometrie sú osobné predmety, ako šperky (prstene, náramky, náhrdelníky, náušnice), hodinky, alebo oblečenie. Čím viac ich majiteľ nosí/nosil na sebe, tým bude ich osobná energia na predmete silnejšia. Prstene s kryštálmi, alebo drahými kameňmi sú takisto veľmi vhodné na psychometriu, pretože kryštály a drahokamy sú prírodné energetické „batérie“, alebo „zosilovače“. Uľahčujú uskladnenie osobnej energie na predmete. Toto isté platí aj pre hodinky s kryštálom v mechanizme (kedy kryštál zabezpečuje presnosť).

Ako Si Vytrénovať Psychometriu

Psychometria sa dá naučiť, tak ako aj iné druhy mimozmyslového vnímania (videnie tretím okom, empatia a pod.). Nasledujte tieto kroky:

1. Sadnite si na pohodlnú stoličku, alebo do kresla s operadlom. Váš chrbát by mal byť pohodlne podporovaný operadlom.
2. Zatvorte oči a tri krát sa hlboko nadýchnite a vydýchnite. Snažte sa pri každom výdychu vypudiť všetky problemý a negatívne myšlienky z tela von. Prestavte si, ako sa tieto negatívne myšlienky od Vás vzďaľujú, až kým neodletia do vesmíru. Každým výdychom sú od Vás ďalej a ďalej.
3. Snažte nemyslieť na nič konkrétne.
4.     Do ľavej ruky si zoberte predmet, ktorý chcete psychometricky zanalyzovať. Neočakávajte nič konktrétne. Sústreďte sa na vaše pocity. Čo pociťujete? Aké emócie? Máte pocit, že vidíte nejaké farby? Aké? Cítite, že tento predmet chce byť vo vašej ruke, alebo cítite, že ho musíte dať preč?
5. Neočakávajte, že sa vám pred očami začnú ukazovať vízie, ako akčný film na plátne v kine. Tieto zážitky budú skôr vyzerať tak, ako keď sa snažíte spomenúť si na sen. Nebudú ostré, možno ani jasné. Taktiež sa vám objavia veľmi rýchlo, takže dávajte pozor a nezahoďte ani jeden pocit, či obraz, ako výmysel vašej fantázie. Dôležité je to, aby ste si nenechali vašou racionálnou myseľou nahovoriť, že je to výmysel. Verte si. Verte, že psychometria existuje.
6. Zapíšte si všetky pocity, vízie, emócie, ktoré ste získali. Neskôr sa k nim vráťte a uvidíte, ako veľa ste z predmetu dokázali zistiť.

Biobavlna sa pestuje iba ekologickým spôsobom – nepoužívajú sa žiadne pesticídy, herbicídy, chemické látky, či umelé hnojivá.
V procese pestovania prechádzajú rastliny kontrolou a každý bal biobavlny je samostatne certifikovaný. Biobavlna má najprísnejši sociálny aj ekologický certifkát IVN BEST. Je termoregulačná, priedušná a farbená iba prírodnými farbami, takže je vhodná aj pre veľmi citlivé deti s alergiami.
Z lásky k deťom a k prírode...
www.rischino.sk