Asi málokto sa zamýšľa nad využitím použitých čajových vrecúšok. Zvyčajne to vyzerá takto: dáme stať vodu na čaj,  do šálky vložíme vrecúško, a keď voda zovrie, zalejeme čaj. Po niekoľkých minútach čajové vrecúško vyberieme a zahodíme do koša. Takto to robíme niekoľko krát za deň, desiatky ráz za týždeň a stovky či tisícky ráz za rok.

Inšpirujte sa výtvarnou umelkyňou a grafickou dizajnérkou Ruby Silviousovou, ktorá použité čajové vrecúška nezahadzuje, ale odkladá. Jedného dňa prišla na to, že aj hoci na prvý pohľad odpudzujúce veci ako premočené a zafarbené čajové vrecúška, môžu mať svoju estetickú a pamätnú hodnotu. Pustila sa tak do maľovania použitých čajových vrecúšok.

Stačí, keď si použité vrecúško vysušíte, rozstrihnete na polovicu a chopíte sa štetca a farieb. Plátno či výkres teraz vymeníte za čajové vrecúška, s ktorými nielen skrášlite vašu domácnosť, ale aj potešíte blízkych. Zároveň si z nich môžete vytvoriť svoj vlastný vizuálny diár. Slová nahradíte farebnými čajovými vrecúškami a váš diár bude pestrejší. Okrem toho, že si pri tom skvele oddýchnete, popracujte aj na vlastnej tvorivosti a predstavivosti.

Ruby Silviousová sa tejto činnosti aktívne venuje už od začiatku roku 2015 a neustále prichádza s novými projektmi. Na jar tohto roku by mala vyjsť jej prvá kniha o čajových vrecúškach.

Spríjemnite si aj vy svoj voľný čas maľovaním čajových vrecúšok. Keďže už viete ako na to, postačí vám čajové vrecúško a všetky ostatné výtvarné potreby nájdete u nás na Modrom koníku, prípadne na našom e-shope: www.silnaspinka.

Zdroj: Boredpanda.com

Všimli ste si, že v období týchto zimných mesiacov sa občas cítite trochu smutne až depresívne? Pociťujete nedostatok energie, menej radosti, alebo dokonca zvýšenú chuť na sladké? Ak ste odpovedali na niektorú alebo na všetky tieto otázky „áno", možno ste sa dostali pod vplyv blue devils, démonov smútku a trpíte takzvaným zimným blues.

Vysvetlenie zimného blues (smutnej nálady)
Zimné blues je druhom sezónnej melanchólie, ktorú zažíva mnoho ľudí počas jesenných a zimných mesiacov. Zimné Blues je miernejšou formou sezónnej depresie a zmizne, keď sa zima skončí. Sezónna afektívna porucha je na druhej strane vážnejšou formou sezónnej depresie, zvyčajne klinicky diagnostikovanou. Predpokladá sa, že zimné blues je spôsobené kombináciou krátkych dní, chladnejšieho počasia a stresov z prázdnin (sviatkov), pričom pokles slnečného žiarenia môže viesť k nerovnováhe chemických látok v mozgu zodpovedných za zlepšenie nálady, serotonínu (ktorý ovláda našu chuť k jedlu a náladu) a dopamínu (ktorý reguluje našu motiváciu, náladu a pozornosť).

Našťastie je možné zmierniť účinky chladného ponurého počasia a jedením poraziť zimné blues.

Zbavte sa zimného blues
Komplexné sacharidy (karbohydráty)
Štúdie* ukazujú, že nedostatok serotonínu môže zvýšiť chuť na jednoduché sacharidy (napr. biely chlieb, bielu ryžu a sladkosti). Konzumácia jednoduchých sacharidov môže rýchlo zvýšiť hladinu cukru v krvi, čo má za následok dočasný pocit šťastia, avšak po ňom často nasleduje „náraz", ktorý spôsobuje únavu a podráždenosť. Komplexné sacharidy, ako sú strukoviny, zelenina, hnedá ryža a quinoa pomáhajú stabilizovať tieto chute a nezvyšujú rýchlo hladinu cukru v krvi ako jednoduché sacharidy, pričom zároveň udržujú pocit nasýtenia vášho hladu a chutí.
*Wurtman RJ, et al. (1995). Obes Res, 3 Suppl 4: 477S-480S

Bielkoviny
Bielkoviny sú vysoko odporúčané s každým jedlom (hlavne chudé bielkoviny), keďže pomáhajú stabilizovať hladinu cukru v krvi a pomáhajú vyvážiť chuť na sladké, jednoduché sacharidy. Bielkoviny tiež obsahujú tyrozín, aminokyselinu, ktorá pomáha zvýšiť dopamín (spomeňte si, že ten reguluje našu náladu a motiváciu). Veľkým zdrojom bielkovín sú napr. kura, moriak, losos, žĺtky a strukoviny.

Omega-3 mastné kyseliny
Štúdie* ukazujú, že ľudia s nízkou hladinou omega-3 mastných kyselín sú náchylnejší k poruchám nálady. Omega-3 mastné kyseliny sú dôležité pre zdravie mozgu a pomáhajú udržiavať správnu hladinu chemických látok na zlepšenie nálady. Potravinové zdroje omega-3 mastných kyselín sú napr. ľanové semená, losos, orechy a sardinky. Ak sa vám zdá ťažké zahrnúť omega-3 mastné kyseliny do Vašej stravy, skúste si ich doplniť doplnkom stravy Jamieson Omega-3.
*Gordon Parker, et al. (2006). Am J Psychiatry, 163 (6): 969-78.

Čo je lepšie? Stáť tu zoči-voči Jeanovi? Alebo stáť zoči-voči smrti. „Neumrieš.“ Skôr než som nejako stihla zareagovať hladil ma po líci. Prudkým pohybom som odrazila jeho ruku. Nechcem, aby sa ma dotýkal. Protiví sa mi celý aký je. Ustúpila som o krok vzad. „Viem veci, ktoré úbohý Logan nevie. Navyše neviem prečo utekáš, to ty si chcela ísť sem. Si tu, a čo teraz? Ujdeš?“ Nie! To rozhodne nie. Urobila som krok v pravo. „Krok v pravo.“ Oznámil mi. Urobila som jeden doľava späť. „Krok v ľavo.“ Znovu mi oznámil môj pohyb. Dobre, keď sa chce hrať. Postavila som sa znovu pred neho. Bol tak blízko, že som mohla cítiť jeho teplý dych. Sústreď sa! Čo robí on? Dokážeš to isté. Nádych, výdych. Nádych výdych. A znovu nádych a znovu výdych. Ak je on naviazaný na mňa v istom zmysle to puto musí byť aj z mojej strany. Aspoň máličko. Nádych, výdych. Je to tu. Znovu dvíhal ruku, aby sa ma dotkol. Miesto toho, aby som znovu udrela po jeho ruke, dostal poriadnu facku on. Konala som bez uváženia. Nemal šancu sa jej uhnúť. Viem, že pár krokov poodišiel. Skóre 1:0, pre mňa.
           Nemám náladu robiť si z neho srandu. Zazerala som do tmy. „Ja som ti neublížil.“ „Že nie? Zabil si Loganovi oboch rodičov, spôsobil si traumu a strach do konca života Martine.“ Smerovala som k nemu. „Nemáš ich tak ochraňovať. Od začiatku si sa mohla pridať ku mne.“ „Akého začiatku? Ty si mi nedal na výber. Pripútal si sa ku mne a ničíš život ľudom, na ktorých mi záleží. Po tom všetkom nekonečnom strachu z teba, si sem napochoduješ a tváriš sa, ako môj dávno stratený kamarát.“ Kričala som na neho. Nezmohla som sa na nič iné len, aby som ho rezignovane buchla do hrude oboma rukami. Chytil ma rukami za obe zápästia. „Kľudne môžu zomrieť ďalší ľudia, len aby si pochopila, že cesta, ktorou ideš nie je správna.“ „Ďalší ľudia? Ako ty, sakra, vieš, čo je pre mňa správne alebo nie!“ Snažila som sa od neho dostať. „Nikam nepôjdeš. Nikam! Rozumieš?!“ Zhúkol po mne.
         Zatváram oči pre ilúziou, ktorú mi ukázal. „Chcela si odísť, tak sa pozeraj, čo sa v tej tvojej budúcnosti stane. Za čo tak bezhlavo bojuješ.“ Videla som seba. Tehotnú. Možno siedmy alebo aj ôsmy mesiac. S Loganom sme sa hádali až nakoniec zobral z gauču kufor a zabuchol za sebou dvere. Ja som ostala bezducho stáť. Zízala som na dvere pred sebou až kým som sa nerozplakala. Zosunula som sa k zemi. V skutočnosti sa mi tiež tlačili slzy do očí. „A vieš čo nastane potom?“ Pokrútila som hlavou. „Tak sleduj... To dieťa je Loganove.“ Kráča ulicou ako duch. Cestou vráža do okoloidúcich ľudí, nakoniec zastane uprostred parku s malými deťmi. Ono samo nie je staršie ako oni. Logan sedí na lavičke a prstom ukazuje na jedno z detí. To moje bez najmenších námietok pristúpi k dieťaťu na hojdačke. Zhodí ho z nej a odtrhne mu hlavu. „Dosť!“ Vykríkla som. Čakala som budúcnosť akúkoľvek, ale takúto teda nie. „Prečo mi to ukazuješ?“ „Hrdo sa biješ do pŕs, za ľudí, ktorí ťa zradia, by si položila ruku do ohňa. Čo ruku. Pokojne by si do toho ohňa skočila celá.“ „Neverím ti. Neverím tomu čo mi ukazuješ.“ Zlostne ma zdrapil za rameno. „Myslíš, že ti klamem. Tak sa pozeraj čo spôsobíš!“ Syčal cez zaťaté zuby. „Nie!“ Zavrela som oči, nechcem vidieť už nič. Vôbec nič. „Tak sa pozeraj!“ Kričal. „Nie!“
„Ako chceš. Nútiť ťa nebudem.“ Ostalo ticho. Už nikto nekričal. Nikto neplakal. Znovu ma obklopovala tma jeho brlohu. „Prečo to robíš? Prečo sa ma snažíš zničiť?“ „Zničiť? Potrebujem ťa v najlepšej forme. Priuč sa niečomu a ja si po teba prídem, keď bude treba. Prisahám, že dovtedy tebe aj tvojej kamarátke dám pokoj.“ „A čo Logan?“ „Pokiaľ neprestane s tým lovom na mňa, skončí veľmi zle.“ „Vieš, že neprestane. Ani vtedy ak mu to poviem ja. Ak sa dozvie o dnešku bude sa snažiť ešte viac.“ „Ale on nemá žiadnu šancu.“ Rozčuľoval sa. Akože nemá? To si snáď nemyslí, že je najmocnejší zo všetkých.  „To sa ešte uvidí.“
            Logan sa nevracal niekoľko ďalších dní. Znovu som o ňom nič nevedela. Znovu sa neozýval. A vlastne... Je to moja vina. Nenašiel nás doma, boh vie, čo si myslel. Hrala som sa s náhrdelníkom, ktorý mi daroval jeho otec. Je pravda, že ak budem naozaj veľmi chcieť dokážem sa dostať k ľuďom, ktorých milujem? Milujem? Po tom čo mi prednedávnom ukázal Jean som bola zmätená. Nevedela som či je to len jeho výmysel alebo je to naozaj moja budúcnosť.
           Sedím v obývačke na mäkkom gauči a hľadím niekam pred seba. Prestávam vnímať realitu ako takú. Všetko sa mi zdá ako ilúzia. Ako keby toto všetko bol len zlý sen. Viem, že za tento stav mojej mysle môže Jean. No doteraz som sa ho nepokúsila vyhľadať. Viem,  že je niekde nablízku. Tu jeho odpornú energiu cítim všade, kde sa pohnem. Sľúbil však, že mi dá pokoj. Ibaže... Potrebujem vedieť, kde je Logan a to či je v poriadku. Postavila som sa a začala som sa prechádzať po miestnosti ako zúrivý lev. Nedá mi to. Koľko je tomu, čo si zas Logan niekam zmizol bez vysvetlenia? Takmer mesiac a za ten čas o sebe vôbec nedal vedieť. A tentoraz o ňom nič nevie ani Martina. Žeby mal Jean predsa len pravdu a láska, ktorú som k nemu cítila bola len jednostranná. Nevydržím to. Nemôžem sa takto už viac týrať. „Jean!“ Takmer okamžite sedel na gauči, kde som sedela pred tým. Znovu ten jeho debilný úsmev. Bila by som ho za to, ako sa teší z môjho nešťastia. No je jediný kto mi môže pomôcť nájsť Logana.

„Mami.“ Šepla som. Vedela som, že to nie je realita no láska k nej bola silnejšia. „Tak neplač, dievčatko moje. Musíš byť silná.“ Podržala si ma na dĺžku rúk. „Aká si krásna a ako si vyrástla. Už dávno nie si malé dievčatko. Teraz musíš byť silná žena.“ Ona nevedela. Nevedela čo sa stalo. Kým som a čo sa v mojom živote odohrávalo. Nemohla to vedieť. Bola mŕtva...
          Smútok v mojom srdci sa súbežne prelínal so šťastím. Obaja rodičia sú znovu pri mne. Je tu aj Loganov otec a jeho mama. Všetci sa spolu objímame. Je neskutočne čo Jean dokáže. Dokonca je tu aj Agáta. Stojí obďaleč a usmieva sa na nás. Martina si zvykla na to, že občas zaživa veci, ktoré nie sú reálne možné, no teší sa so mnou. Aspoň na malý moment si môžem vychutnať okamih, ktorý čochvíľa pominie.
          Jean sa niekam vytratil. Dúfam, že niekde nebojuje s Loganom. Aj keď... Je to dosť pravdepodobné. Vie, že by som ho ochraňovala. „Jean!“ Zakričala som po miestnosti. Hluchý by to počul. Prízraky všetkých zmizli.  Bolo mi ľúto, že som sa nestihla rozlúčiť, no potom by to bolelo ešte viac. „Jean!“ Zakričala som znovu, keď sa nevrátil. „Chýbal som ti?“ Opýtal sa ironicky. Prešiel mi rukou po vlasoch. Len zľahka sa dotkol môjho chrbta. Jeho dotyk pálil. A neprestával páliť ani po tom, čo sa ma už nedotýkal. „Čo odo mňa chceš?“ Opýtala som sa znova, už asi po stý krát, keďže doteraz sa nemal k žiadnej normálnej a zmysluplnej odpovedi. „Začnime tým, čo chceš ty.“ „To som ti už povedala. Chcem mať od teba nadosmrti pokoj. Tak isto chcem, aby si dal pokoj aj Martine a Loganovi. Plň si svoj cieľ o tom, že na svete neostane nik iný, ale nás z toho vynechaj.“ Je ako diabol. Šíry okolo seba strach. Zatiaľ, čo som hovorila chodil oko mňa. Už len cítiť jeho pohľad na sebe bolo nepríjemné. Nakoniec zastal predo mnou. Vystrel ruku a pravdepodobne ma chcel pohladiť po líci. Môj štít funguje dokonale. Okamžite, ako sa priblížil na asi päť centimetrov, ruku odtiahol. Štveš ma! Snažil sa ma zlomiť. Nedovolím mu, aby nado mnou vyhral. „Vyklop konečne, čo odo mňa chceš!“ Tváril sa ako by som mu dala facku. Neznášam, keď niekto zbytočne naťahuje čas. Keď niečo chce, nech povie. Buď mu v tom pomôžem alebo sa na to vykašlem. „Prídem si pre teba, keď ťa budem potrebovať.“ Chytil Martinu za ruku, ktorá sa strachom cukla. Ale držal ju príliš silno na to, aby si mohla ruku vymaniť. Mne podával druhú ruku. V hlave mi skrsol podlý plán. Podala som mu ruku. Vedela som, že nás zavedie nazad, no nehodlám tam ostať. Pôjdem s ním ďalej, až ma dovedie k svojmu telu...
          Odstrčil Martinu na zem. Dopadla rovno na kolená. Možno bude mať modrinu, no zaručene jej nijak inak neublížil. Nikde nevidím Logana. Mám pocit, že niečo nie je v poriadku. „Teraz ti niečo ukážem ja.“ Povedala som rázne. Nepustila som jeho ruku, vedela som, že by bol  v momente preč. Pripútala som sa k nej. Nemohol ju odtiahnuť „Choď nájsť Logana, prosím.“ Požiadala som Martinu, ktorá okamžite utekala na poschodie. „Veľmi dobre viem o čo ti ide.“ Usmieval sa. „Áno? Tak o čo?“ Opýtala som sa s poriadnou dávkou irónie. „Logan tu nie je.“ Kričala Maťa z hora. „Tak kde je, Jean? Ty to určite budeš vedieť.“ Zazerala som na neho. „A odkiaľ asi?“ Zasmial sa. Humor ho neopúšťa nie však na dlho. Zbraň som mala hneď po ruke. Stačí sekunda a budem tam, kde presne chcem. Odznel výstrel. On sa stále usmieval. Stále ten odporný úsmev dokonca aj keď umiera. Pripútaná k nemu som sa premiestnila s nim. Nič som nevidela, bola tu tma. Tma a zima. Ako v nejakej jaskyni. „A čo teraz?“ Opýtal sa  jeho hlas z každej strany. Je to len ďalšia hlúpa hra. Hra akú sme hrali s Loganom. Je len otázka času, kto koho uloví skôr. Zhlboka som sa nadýchla. Cítila som niečo ako pleseň. Taký zatuchnutý smrad. Ako tu môže žiť? „Si mi to teda odvážny hrdina, keď sa s skrývaš v tme. Alebo sa ma bojíš?“ Nie je jediný, kto ovláda zmysly iných. Môj hlas rovnako dokážem točiť v priestore. „Nebojím sa ťa.“ Ucítila som závan teplého vzduchu. „Ani sa neskrývam. Stojím priamo pred tebou.“ O to horší pocit. Zaklonila som hlavu a vydýchla som. Jeden z nás umrie...

GOSH Foundation Drops make up - nová generácia makeupu, zameraná ešte viac na prirodzený, nahý a bezchybný vzhľad spojený s pocitom ľahkosti.

Foundation Drops make up má unikátnu, výnimočne ľahkú konzistenciu bez obsahu vody.Pre nový, nahý a prirodzene bezchybný vzhľad – bez efektu masky!

Len pár vzácnych kvapiek z luxusnej pipety poskytne pleti prirodzené a bezchybné stredné krytie.Hladko sa kĺže po pleti, či už si ho nanášate štetcom, alebo končekmi prstov.

Nová generácia makeupu, zameraná ešte viac na prirodzený, nahý a bezchybný vzhľad spojený s pocitom ľahkosti.Pravdaže s doplnením účinných látok, akými sú argánový olej a zložka Antiderm poskytujúca pleti upokojenie, hydratáciu, ochranu aj protizápalový efekt.

- Upokojuje a hydratuje
- Stredné krytie
- Bezchybný hodvábny efekt
- Obohatený o argánový olej a Antiderm
- Chráni a pôsobí protizápalovo
- SPF 10

RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/eshop/gosh_drops/

Sedím na posteli a je mi dobre. Päťnásť centrimetrový madrac sa podomňou mení na tenučkú karimatku. Predajca sľuboval 10 rokov záruku na preležanie jadra. Vtipálek. Asi mal pridať k záručnému listu takú tú malú hviezdičku ako dovetok, že neplatí, ak na ňom sedáva tehotná.

Rozmýšľam, ako sa volá tá hrošica z rozprávky Madagaskar. Viola? Nie... Glória! No,... tak presne tak vyzerám. Ako Glória. Kedysi som vyzerala skôr ako Melman. Zlaté časy. Madagaskar sa ťahá tuším celým mojím životom 🙂 Keď sa narodí naša haluštička, tak ju budem strážiť ako lev/ica Alex 🙂 (haluška sme ju nevolali preto, že Koláčová volá svoje dvojky knedle. Myslím, že na jej knedle nebol vtedy ešte ani kvások zarobený. Tak mi bola jednoducho prvý krát predstavená. Lekárom na sone: „Táto haluška, to je vaše dieťa.“, keď videl, že som zmätená z tých čiernobielych fľakov. )

Do termínu nám s haluškou chýbajú už len tri týždne. A vo mne sa TO opäť ozýva - mám potrebu všetko kontrolovať, chystať, ukladať, prekladať, umývať, drhnúť, dezinfikovať, že by zo spálne zostala taká malá sterilná chirurgická sála, len ten nábytok by tam akosi nepasoval.

Už som to zažila. Presne v 20. týždni, keď som zacítila prvý kopanček. Zrazu to bolo všetko reálne, nie je to fantómové tehotenstvo. A ja skutočne budem mamou. Už o 5 mesiacov. Čooooo? O 5 mesiacov?! To je tak málo času. Inštinkt hniezdenia u mňa prepukol v plnej paráde.

Začala som nákupmi. Túto stať by som radšej vynechala, pretože pri tej spomienke mi vždy stiahne žalúdok. To som podľa mňa nebola ani ja. Ženy, čo ja som bola schopná všetko zaobsatarať! Mala som prisľubené veci po neterke, ale to mi nestaščilo. Veď si môžem spraviť niečím radosť. Len nejakú drobnosť kúpim. Predsa ona bola aprílová a haluška bude novembrová. Ale to sa nedá ovplyvniť. To je pud! Vošla som do obchodu, moje vnútro sa zachvelo, keby môžem, tak zvísknem, zatlieskam si a idem na to. Ako keď bulimička otvorí plnú chladničku. Neskutočný pocit eufórie. A to som nikdy nepatrila k nákupným maniačkám. Nákupy som skôr brala ako nutné zlo.

Neskôr som si povedala dosť, lenže viete aký je google sviňa? Keď si hladáte detské vecičky, dajme tomu vyberáte kočík. Tá googlovská šmírovská potvora si to všetko zapamätá a aj keby si kliknem na stránku o vstrekovačoch do motora, tak napravo bude na mňa číhať zavinovačka, naľavo kolotoč do postielky a na spodu kvalitné dupačky slovenskej výroby. Nastalo teda obdobie chodenia balíkov. Jediné, čo ma zabrzdilo boli pohľady mojej šéfky, keď mi každú chvíľu volal nejaký kuriér, že má pre mňa zásielku.

Čaute,

dnes vám s radosťou predstavujem novú Ambasádorku na našom Koníku. Volá sa Zuzana, ale poznáte ju tiež ako @zenulkaaa. Bude zastupovať na Koníku značku francúzskej kozmetiky Mixa.

Som veľmi rád, že môžem privítať Mixu na Koníku. Mixa je vo Francúzsku veľmi známa značka a veľa žien jej dôveruje. Aj moja mama 🙂 Mne sa veľmi páči ako Estelle Lefébure - topmodelka a herečka - opisuje Mixu: „Keby Mixa bola ženou, bola by prirodzená, vnútorne vyrovnaná, rodinne založená, tolerantná, s otvorenou mysľou a spontánna. Žena, ktorá sa rada stará o seba a o svojich milovaných... Žena Mixa je ako ja!"

Ambasádorkou Mixy je Zuzana

Na stretnutí so Zuzanou mi bolo jasné, že rozmýšľa systematicky. Rýchlo som zistil, že to vie spájať aj s predstavivosťou. Je to perfektná kombinácia pre Ambasádorku 🙂 Nepochybujem o tom, že budeme všetci sledovať jej blog a že kadžé ráno nakukneme do oficiálnej skupiny. 

Môžete sa hneď pridať do oficiálnej skupiny Kozmetika MIXA a začať sledovať jej blog! Áno, hneď 😉

Mamini, vedeli ste, že Vaše dvojročné dieťatko vie pekne vymenovať všetky čísla, ale skutočná schopnosť počítať prichádza až v jeho predškolskom veku? Vo veku dvoch rokov by ste ho mali naďalej podporovať v jeho schopnosť rozpoznávať čísla napr. počítaním gombíkov pri obliekaní, počítaním písmeniek v polievke, pri nákupoch (Mám tri zemiaky, takže potrebujem ešte jeden aby boli štyri.) A netreba zabudnúť na klasiku v podobe počítania na prštekoch 🙂.

Pomôcť si tiež môžete videom:

Zdroj textu: http://www.parents.com/toddlers-preschoolers/development/intellectual/toddler-learning-activities/

Vďaka plienkam od Pampers nemusíte robiť kompromisy, pokiaľ ide o kvalitu pocitu sucha, ktorý vaše dieťatko potrebuje pre svoj zdravý a spokojný vývin.S plienkami získate spoľahlivú absorpčnú schopnosť.Pampers plienky vo výhodnom megaboxe v aktuálnom februárovom letáku Retrogérie za najlepšiu cenu !

RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/eshop/pampers/
http://www.retrogeria.sk/letak/akciovy_letak_2016_februar/

Prichádza GOSH Lumi Drops rozjasňujúci závoj nádhernej žiarivosti !

Lumi Drops je tekutý rozjasňujúci prípravok, ktorý pleť oblečie do závoja nádhernej žiarivosti.Zvýrazní ju jagavým efektom reflexných perleťových pigmentov.Pripraví pleť, vyzdvihne jej žiarivosť zvýraznením svetla a jasu, ktoré akoby vychádzali priamo z jej vnútra.S trojicou odtieňov rozžiari akýkoľvek vzhľad a zvýrazní vaše najkrajšie črty.

- dodáva pleti žiarivosť
- má jagavý efekt, vďaka reflexným perleťovým pigmentom
- ľahké tekuté zloženie sa dobre mieša a nanáša
- bez parfumácie

Používajte ho samostatne na celú pleť pre jednotný žiarivý efekt alebo si ho naneste lokálne napríklad na nos, okraj brady, stred čela, nadočnicový oblúk a lícne kosti.

RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/eshop/gosh_drops/

Nový Ryor krém s fytosfingosinom a irisom je dokonalým sprievodcom ťažkého dňa !

Krém je určený na mastnú a aknóznu pleť a je veľmi nápomocný aj v prípade vysokého štádia aknóznej pokožky tváre.Vďaka svojmu zloženiu pomáha regenerovať pokožku vyčerpanú akné a účinne obmedzuje znovuvytváranie mastnoty na povrchu ako aj vo vnútri pokožky a práve preto je dlhodobo kľudnejšia a menej namáhavá.
Tento krém je vhodný na použitie či už ako denný alebo nočný krém bez ohľadu na ročné obdobie.Základom prípravku sú dve spomínané látky Fitosfingosin a Iris, ktoré sú získavané z čisto prírodných zdrojov, teda nejde o chemické náhrady.Jeho účinnosť je taktiež podporovaná nielen vitamínmi A a E ale taktiež aj extraktom z morských rias.Ak budete prípravok používať pravidelne, aknózna pleť bude oddýchnutá, menej podráždená a začervenaná.Taktiež nadmerné tvorenie kožného mazu je znížené pre jej celkové ukľudnenie.Aby ste maximalizovali účinok krému, odporúčame jeho použitie doplniť ostatnými prípravkami zo skupiny Aknestop na čistenie pleti.

RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/…/ryor_krem_50ml_fytosfingosin_a_…/

Retrogéria- sme tradičná drogéria s dlhoročnou pôsobnosťou na našom trhu.Máme tri predajne v Bratislave- Drogéria u Kovára v Petržalke, Retrogéria v
OC Retro v Ružinove a Retrogéria na Dlhých Dieloch. Nakupovať u nás môžete aj prostredníctvom internetového obchodu www.retrogeria.sk a to 24 hodín denne s možnosťou objednaného dodania tovaru zdarma.

RETROGÉRIA Vám ponúka výber kvalitného sortimentu drogérie, domácich potrieb, farieb -lakov, chemikálií, sviečok, autokozmetiky a elektra. Spolupracujeme s dodávateľmi z celej Európy a taktiež s domácimi výrobcami overených produktov, ktoré sú v našich domácnostiach neustále potrebné. Ponúkame služby kolorovacieho centra- na počkanie miešame interiérové a exteriérové farby značky Primalex. Naším exkluzívnym partnerom je Teta drogerie- každé dva týždne ponúkame tovar za zvýhodnené ceny v rámci Teta letáku. Dodávame tovar aj na faktúru s možnosťou s predĺženej splatnosti právnickým osobám za veľkoobchodné ceny.

Zaškeril sa na mňa v akože úsmeve. „Zvládne cestu?“ Ukázal prstom na Martinu. „Áno.“ Mykol plecom a pokrčil ústami.  Ucítila som nepríjemný impulz, ktorý mi prešiel telom. Martina odpadla. Než som sa stihla spamätať svet sa stiahol do úzkej špirály a boli sme niekde na ulici, na ktorej nebolo ani živej nohy. Pravdou je, že ani mŕtvej. Ostala som teda na pochybách, či je to dobré alebo nie. Najviac ma však trápila Martina. Viem, že žije. Tlkot jej srdca doslova počujem. Pulzuje mi v ušiach. „Čo si jej urobil?“ Opýtala som sa nahnevane. „Nič.“ Stiahol bradu. „Kde to sme?“ „V budúcnosti. Našej budúcnosti.“ „Bez ľudí? Toto je tvoj plán? Aby na svete neostal nikto?“ „Akože nikto? Ostali len iní. To je predsa pekná predstava nie?“ „No to veru nie je. Mal by si prestať byť taký egoistický. Dobre, keď chceš mať na svete len iných, prečo potom zbytočne umreli v Thomasovom dome, pri výbuchoch tvojich bômb, prečo umrel Loganov otec a v neposlednom rade, prečo umrela Agáta. Všetci  z nich boli iní. Nehovoriac o tom, že sa s Loganom naháňate ako dva psy...“ „Tak počkať! Ja ho nenaháňam. A ani teba, ani nikoho. To Logan sa ma snaží nájsť za každú cenu. Lenže hľadá ďaleko a ja som až príliš blízko.“ „Príliš blízko? Čo to znamená?“ Zasmial sa. Prevrátila som očami. „Načo sme tu? Začni mi odpovedať, inak odídem.“ Menšia vyhrážka nezaškodí. „Kam by si chodila?“ Rehotal sa ďalej. „Hocikam, kde ma blázon ako ty, nenájde.“ Konečne sa prestal rehotať. „S tým bláznom máš pravdu. Mimochodom jeden ťa pravdepodobne bude čakať doma.“ Logan? Podarilo sa mu vrátiť? Možno ho Jeanova prítomnosť nejako blokovala a bránila mu vrátiť sa. Musel sa nejako poistiť, aby som s ním šla. Určite teraz vyšiľuje. Viem aký je, keď ma nemá pod dozorom. Navyše teraz som niekde s niekým kto mu zabil rodinu aj niekoľko priateľov. Riskujem. Viem. Veľmi riskujem. Ale radšej nech umriem ja ako by mal ublížiť jemu, keď sa mu nemohol vôbec brániť. Jean nehrá férovo, to som už zistila. No radšej si budem nahovárať, že mu môžem dôverovať v tom, že mi neublíži, ako by som mu mala ukázať strach. „Niekoho ti ukážem. Poď.“ „A čo ona?“ Zatváril sa znechutene podišiel k Martine a chytil ju za ruku.  Ona opatrene otvorila oči. Pomohol jej posadiť sa. „Nemá na každom rohu odpadávať.“ Zašomral si popod nos.  Čo? Nie som taká hlúpa ako si myslí. Čupla som si k nim. „Veľmi dobre viem, že si to urobil naschvál.“ Precedila som pomedzi zuby a zazrela som po ňom. Pomohla som Mati vstať. „Si v poriadku?“ Opýtala som sa držiac ju za ruky. „Keby som ťa nepoznal, myslel by som si, že ju miluješ viac ako Logana.“ Chlípne sa usmieval. Ako čo mu mám na toto odpovedať? Nemám náladu tu s ním vtipkovať. Tak nech láskavo ukáže, čo chcel a vypadneme. A nech z nášho života vypadne aj on. 
          Vybral sa smerom k opustenej budove. Nebolo to ako by svet zničili vandali alebo nejaká živelná pohroma. Všade bol poriadok. Budovy boli čisté, okná a dvere na nich celé. Ale nikde ani živej duše. Otvoril veľké drevené dvere a rukou nás pozýval dnu. Ostala som stáť. Vedela som, že sa Martina bojí. Nie len o seba ale hlavne o mňa. To ma zvnútra rozožieralo ako kyselina. Zopakovala som to, čo urobil on. Ponúkla som ho rukou nech ide dnu prvý. Pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Nepáči sa mi, že mi neveríš.  Mučil ma jeho hlas v hlave.
            Má ma dokonale prečítanú bez toho, aby som tomu mohla nejako zabrániť. Vidí a počuje moje myšlienky. Je na mňa naviazaný, preto si ma dokáže všade nájsť. Začalo to strachom z neho keď sme sa videli na schodoch. Už vtedy sa ku mne pripútal. A ja? Ja som tomu nedokázala zabrániť. Koniec koncov som o tom nemala ani potuchy. Je to puto rovnaké, aké máme s Loganom. Ibaže toto puto je jednostranné. Zatiaľ čo my s Loganom sme na seba naviazaný obaja, jeden druhého ochraňujeme, vzájomne cítime všetky svoje pocity, s Jeanom je to len z jeho strany. Nahnevalo ma, že som sa to dozvedela. Pustil ma do svojej mysle len, aby mi ukázal ako mi v každej situácii je blízko. Dokonca aj keď bol Logan preč, to on sedával na gauči pri okne. Tie sny, ktoré som mala vlastne neboli sny. Bola to realita, ktorú si ale stále odmietam pripustiť. Doviezli sme sa výťahom na najvyššie poschodie budovy. Celý čas sa vo výťahu debilne usmieval. Ako by si liboval na mojom utrpení z toho, čo som zistila.  „Sme tu.“ Povedal ešte skôr ako sa dvere stihli otvoriť. Jedno však viem. Nejde mu o to, aby nám dnes ublížil. Možno inokedy. Možno, keď  mu odmietnem pomôcť v jeho šialenom pláne.

          „Lenka!“ Rozbehla sa oproti mne nejaká žena. Zozadu ju osvetľovalo jasné slnko z okna. Nevidela som ju, len jej siluetu. No jej hlas mi bol známy. Až dôverne známy. Mama? Cítila som ako ma pichlo v hrudi. Srdce mi zvieral jeden ukrutný kŕč a nemohla som sa ani pohnúť. Nemohla som zo seba vydať ani hlások. Bola som paralyzovaná. Skutočne je to moja mama? „Dokážem vrátiť každého, kto umrel, späť. Stačí povedať.“ Odpovedal mi.
      Láska k matke je nekonečná. Nikdy neskončí. Tak ako trvá kým je na žive, tak isto trvá aj po smrti. Vtedy človek miluje spomienku. Miluje fotku. Miluje veci, ktoré patrili jej. Miluje všetko, čo mu aspoň máličko pripomína matku. Hodila som sa jej okolo krku. Oslobodzujúci pocit. „Neplač dievčatko moje. Neplač.“ Pohladila ma po vlasoch.

„Potrebujem ťa na dokončenie môjho plánu...“ „Akého plánu?“ Skočila som mu do rečí. Štve ma jeho správanie. Napochoduje si sem a tvári sa ako majster svete a ešte chce odo mňa pomoc. „Hovoríš, ako by si o mojich plánoch nevedela.“ Zasmial sa. „Čo o nich mám vedieť? A vlastne...  Načo potrebuješ práve mňa?“ „Stretol som ženu. Matku. S dvoma deťmi. Nič nehovorila. Len sa na mňa usmievala. Zo všetkých ľudí si na ulici vybrala mňa..“ „No a? veď to mohla byť náhoda.“ „Nebola to náhoda. Bola iné. A jej deti. Takého človeka nestretneš hocikedy.“ „Celkom nerozumiem tomu, čo mi chceš povedať.“ „Bola si to ty..“ Natlačil si do úst ďalší kus chleba. Tentoraz zabehlo mne. Musela som sa postaviť a ísť sa napiť. Ja a deti? Nie... Nie, určite som to nebola ja. „Ako vieš, že som to bola ja?“ Opýtala som sa ticho. „Viem. A ak pôjdeš so mnou ukážem ti to.“ „Nie.“ Povedala som rázne. „Nepôjdem nikam, môže to byť len ďalšia tvoja hlúpa pasca.“ „Oceňujem tvoju obozretnosť. No neuvedomila si si pár vecí. Dostal som sa sem. Ak by som ťa chcel zabiť urobím to už hore. Mal som možnosť zabiť tam aj Logana. Aj tú tvoju nebezpečnú kamošku. Nie si tu premiestnená bolo by to až príliš ľahké. Zatiaľ, čo mne  sa nič nestane, vy by ste všetci boli už mŕtvy.“ S každým slovom pohupoval hlavou z boku na bok. Najradšej by som ho udrela. Ale je pravda, čo hovorí. Mohol ma zabiť už pred tým. Neurobil to. „Kde je Logan?“ „Ktorý?“ znovu sa zarehotal. „Určite sa sem tak skoro nedostane. To sa skôr zblázni, stačí len, aby si sa ma začala báť.“  „Báť sa teba?“ Vysmiala som ho. „Som rád, že som ťa pobavil. Tak ideš?“ Natiahol ku mne ruku. Posadila som sa nazad k stolu. Ruky som si na protest založila na prsiach. „Čo z toho budem mať ja?“ Namyslený tón mi vyšiel dokonale. „Čo si len zažiadaš.“ Vyceril na mňa zuby v širokom úsmeve. „Nadosmrti na nás zabudneš. Myslím do tvojej smrti...“ „To je myslím trochu ťažko zvládnuteľná požiadavka.“ Skočil mi do rečí. „V tom prípade, zabudni na moju pomoc.“ Ironicky som sa na neho usmiala. Úsmev mu z tváre nadobro zmizol. Ejha... Takúto odpoveď asi nečakal. Postavil sa. Myslela som, že je na odchode. „Tak kde to máme toho Logana? Stále odpočíva?“ Žmurkol na mňa jedným okom a vybral sa smerom ku schodom. „Jean!“ Skríkla som na neho. So  mnou nech si robí, čo chce, ale mojim blízkym ubližovať nebude. Zastavil sa. „Naposledy sa pýtam. Ideš so mnou?“ Nemám na výber. „Nemôžem odísť bez nej.“ Ukázala som rukou na Martinu, ktorá stále stála ako prikovaná k zemi na tom istom mieste a v ruke neiste zvierala zbraň. „Tak si ju zober so sebou.“ Mykol plecom. „Ale tú zbraň nech radšej nechá doma. Mohla by si s ňou ublížiť. A to by si nechcela, že nie?“ Vydierač. Zobrala som Martine zbraň z ruky a položila som ju na stôl. Vzala som ju za ruku. „Pôjdeme s ním. Sľubujem ti, že sa ti nič nestane.“ Podala som Druhú ruku Jeanovi. „Tak sa mi to páči. Nemám rád, keď mi ľudia odporujú.“ „Vydieranie je tvoja silná stránka.“ Skonštatovala som sucho.

Pripravili sme si pre vás súťaž Daj spinke nový život!. Oceníme tri výtvory, ktoré sa nám budú zdať najkreatívnejšie.

Ako súťažiť?

Potrebujete pár spiniek a dobré nápady. Stačí sem do komentárov pridať fotku toho, čo ste zo spinky vytvorili a vyhrať môžete naozaj zaujímavé ceny. Súťaž trvá do piatku 4.3.2016 do 12:00 a prebieha aj na našom Facebooku. Výhercov teda budeme vyberať z oboch miest, pre ktoré sú ceny spoločné.

O čo sa hrá?

1. cena: šampanské Moët & Chandon

2. cena: termo sada (hrnček a termoska)

Mamini, vedeli ste, že Vaše  dieťa vo veku okolo dvoch rokov začína rozpoznávať písmenká, z ktorých sa skladá jeho meno? Dieťa by malo tieto písmenká vidieť všade okolo seba a preto ich rozmiestnite po celom Vašom príbytku. Do detskej izby, do kúpeľne, na chladničku...

Pri každej príležitosti ukazujte na jednotlivé písmenká a nahlas ich vyslovujte.  Môžete skúšať tiež iné slová, dobré je však začať so slovami, ktoré majú rovnaké začiatočné písmenko ako Vaše dieťa.

Na pomoc si tiež môžete zobrať takéto video:

Zdroj: http://www.parents.com/toddlers-preschoolers/development/intellectual/toddler-learning-activities/

Dni ubiehali a Logan sa cítil  lepšie. Bolo mi jasné, že to nebude chvíľková záležitosť a že bude potrebovať veľa času kým sa úplne spamätá. Živil v sebe toľko nenávisti a to ho hnalo vpred. Niekoľko krát potajme odišiel hľadať Jeana, ale vždy sa vrátil. Všimla som si, že sa naučil premiestňovať rovnako ako jeho otec. Bála som sa o neho, keď takto odchádzal. Nemala som tak žiadnu istotu, že sa mu nič nestane. Martina sa presťahovala do vedľajšej izby a my sme tak mali viac času na seba. Náš vzťah sa výrazne zlepšil. Nehovorím, ani pred tým ako odišiel, to nebolo zlé, len sme neboli skoro nikdy osamote. Do vzťahu patrí aj láska, romantika, rozhovory o všetkom. A to nám chýbalo.
           Logan je znovu mimo. Zas niekde naháňa Jeana. Pre istotu mi tu tento krát nechal svoje telo. Nedýcha, nehýbe sa. Srdce mu nebije. Čas sa celkom úplne zastavil. Už viem aké je to ležať vedľa živej mŕtvoly. Presne nejako takto sa cítil aj on po tom, čo sme ušli k jeho rodičom. V poslednej dobe mám veľmi veľa času na to, aby som premýšľala. Zamýšľala som sa už nad kadečím no stále sa vraciam k tomu, čo mohlo byť inak ak by nás Jean vtedy nenašiel. Dlho ma strašil obraz, keď sa znenazdajky zjavil predo mnou. Pokým bol Logan preč jeho obraz sa niekoľkokrát vrátil, no už sa ho nebojím. Živím  v sebe rovnakú nenávisť ako Logan. Všetky svoje pocity prenáša na mňa. Ja som s tým ale súhlasila, aby som mu pomohla sa kontrolovať.
         Je preč už pomerne dlho. Cez tmavé závesy na oknách začína presvitať svetlo. Viem, že sa nemusím báť. Určite sa vráti a tak ho nechávam ležať. Určite bude vyčerpaný a hladný. Zišla som teda dolu do kuchyne  a chystala som sa pripraviť raňajky. Začala som krájať chlieb, keď som za sebou niekoho ucítila. „Kuk.“ Prehovoril na mňa hlboký mužský hlas našim jazykom. Položila som ruky na pracovnú dosku a naklonila som hlavu na stranu. „Jean?“ nechcela som sa otočiť. Dúfala som, že je to len zlý sen. „Koho si čakala?“ Opýtal sa ironicky. „Snáď nie Logana.“ Klam dievča, klam, čo to len dá! „Nie. Keď nepríde, dáš si so mnou raňajky ty?“ Otočila som sa k nemu. Maximálne som predstierala nezáujem a vľúdne som sa na neho usmievala. Na moje prekvapenie si sadol k stolu. Tak fajn. „Prečo si tu? Naraňajkovať si sa asi neprišiel.“ „Prečo nie?“ Odpovedal pohotovo. Položila som teda pred neho tanier s chlebom. „Trošku skromné..“ Poznamenal ironicky. „Neviem na aký luxus si zvyknutý.“ Mykla som plecom a z chladničky som vybrala maslo a salámu. „Môže byť?“ Opýtala som sa jedlo som pred neho pekne položila, aj keď som mala chuť mu ho hodiť do ksichtu. S chuťou sa pustil do jedla. Nechápem túto jeho návštevu. Nevyzerá, že by ma chcel zabiť. Urobil by to už dávno. „Tak čo tu chceš?“ Opýtala som sa znovu. Takmer mu zabehlo. „ Povedz jej, aby odložila tú zbraň. Neprišiel som ti ublížiť. Už som to mohol urobiť dávno, ale načo?“ Poprosila som Martinu, ktorá stála za ním, aby tu zbraň zložila. „Spokojný? A teraz mi láskavo povedz, čo chceš.“ „Teba.“ Odpovedal stroho. Akože mňa? Zdvihla som jedno obočie. Pochopil, že taká odpoveď mi nestačí.

Presne tieto pocity som mala pri pohľade na náš druhý tehotenský testík s // ..... Zmiešané pocity? V tom momente asi priveľmi slabé slovo. 
Ale aby som nepredbiehala udalosti, začnem pekne poporiadku. Bola neskorá noc a už sme sa uložili do postele. Manžel ma začal prehovárať najrôznejšími spôsobmi aby som si išla spraviť test, že vraj budem pokojnejšie spať :D. Ale moc sa mi teda do toho nechcelo. Keď som si uvedomila, čo všetko je pred nami.... Čakala nás moja bakalárka a štátnice, sťahovanie do dočasného bývania (ktoré ešte nebolo tak celkom vyriešené), plánovanie a následná stavba nášho hniezda lásky. Jednoducho slušný chaos aj pre bezzáväzkový pár. A nám pochrapkával v postely neďaloko od nás náš synček. Ani neviem prečo, ale nakoniec som išla. Zavrela som sa na záchod a v duchu som prosila všekých možných aj nemožných, aby mi ukázali iba /. A ide sa na to.... dva hlboké nádychy... Výbuch radosti a zároveň nenormálne sklamanie. Čo vlastne chcem? Otvorila som dvere a sklamane som zavrtela hlavou smerom k manželovi.... Spýtal sa ma, ani neviem prečo, či určite. Pozrela som ešte raz smerom k tej nenápadnej tyčinke a čuduj sa svete, boli tam zrazu //. Nevedela som, čo sa to deje. Neuvedomovala som si to. Popravde, ani teraz, po mesiaci si to ešte neuvedomujem.

Išli sme do obývačky a naliali si veľký pohár čistej, ľadovej vody. Miešali sa vo mne všetky možné pocity. Šťastie, zodpovednosť, strach, smútok (ktorý striedal v rýchlych intervaloch pocit radosti). 

Už dlhšie sme zvažovali bábätko. Náš Filipko mal 2 roky a nechceli sme veľký skok medzi detičkami. Ale študovala som a manžel chodil na týždňovky. Viem, že veľa manželov chodí na týždňovky a popravde vedela by som s tým žiť, keď by sme fungovali samostatne v NAŠOM bývaníčku. Ale prerobené 2 izby u svokrovcov ma neukľudňovali. Na druhej strane som vcelku brala tehotenstvo aj z dôvodu, že som najviac stresujúca osoba pod slnom a viem, že by mi bábätko pomohlo zvládnuť štátnice v pokoji.

My sme si mohli plánovať mesiac otehotnenia koľko sme chceli 🙂. Počítať plodné a neplodné dni.... Pánbožko to zariadil za nás a po chvíľke rozhovoru sme dospeli k tomu, že to bolo to najlepšie usmernenie aké len mohlo byť. Všetko nabralo akýsi rýchly spád. Stresy z toho, že vo mne rastie ďalší človiečik nemali priestor, lebo vždy keď chceli vystrčiť rožky, dostala som pusinku na bruško od mojeho malého chrobáčika.

Neskôr som sa tak zamyslela nad šálkou čaju. Každú neistú situáciu v našich životoch sme nevyriešili my. Vždy sa to zariadilo akosi "samo". Ale je mi jasné, kto to má na triku. Práve tieto okamihy ma utvrdzujú v tom, že Pánbožko je stále pri nás. Dáva nám neustále znamenia a smeruje naše kroky tým správnym smerom. V týchto momentoch som naozaj rada, že som ľahko ovplyvniteľná a neviem moc protestovať :D...

Mala som potrebu prerozprávať vám moje trápenia a radosti - pocity, ktoré sa len ťažko opisujú. Možno viac z vás, ktoré ste nechcene klikli na tento článok a z neznámeho dôvodu ste sa prečítali až sem, prežívate rovnaké "udalosti" v životoch. Chcem vám povedať, že nie je vždy na dobro veci silou mocou robiť rozhodnutia, o ktorých nie ste presvedčené. Ten hore, to vyrieši aj tak po svojom 🙂...

Krásny deň

EURONICS, druhá najväčšia sieť elektropredajní v Európe a tretia najväčšia na svete, s obratom takmer 20 mld. Euro, ktorá svojimi viac ako 10 000 predajňami pokrýva prakticky celú Európu, oslávila v roku 2015 už 25. výročie svojho vzniku.

V roku 2016 posilní Euronics svoju pozíciu na slovenskom trhu vstupom 20-tich členov siete HOME Elektro do siete Euronics SK. Od roku 2016 bude mať sieť Euronics v SR až 80 predajní  a týmto krokom si značka zabezpečí výrazne lepšie pokrytie Slovenska a rast svojej trhovej pozície. Výlučne slovenská sieť Euronics, jedna z iba dvoch slovenských sietí elektropredajní, potvrdzuje, že je najväčšou sieťou elektropredajní na Slovensku. Všetky ostatné siete na trhu elektro sú zahraničné siete. Týmto Euronics posilní pozíciu slovenských firiem na maloobchodnom elektro trhu kamenných predajní aj e-shopov v SR.

Spoločnosť Euronics SK, a.s. založili v roku 2004 firmy TPD Bratislava a DOMOSS Piešťany spolu s nezávislými predajňami elektro a stali sa tak súčasťou druhej najväčšej siete elektro v Európe – Euronics International. Táto európska sieť má 27 členov pôsobiacich v 35 krajinách, zamestnáva viac ako 50 000 ľudí a svojimi produktmi a službami pokrýva viac ako 250 miliónov domácností. Celkový obrat siete Euronics International, ktorá pôsobí prostredníctvom približne 6000 samostatných predajcov s viac ako 10 000 predajnými miestami, má neustále rastúci trend a od roku 2008 ho táto sieť viac ako zdvojnásobila.

Bratislava, 15.1.2016

Tento príbeh je z jednej krásnej knižky od Bruna Ferrera. Je to kniha plná malých príbehov pre potešenie duše. Vybrala som pre Vás jeden z nich, pretože si myslím, že je dôležité si ho prečítať. Možno Vás posilní, povzbudí, prinúti sa zamyslieť, či Vám dodá nový pohľad na život...ale to zistíte iba ak si ho prečítate 🙂

Slohová práca

Učiteľka čakala na Matejových rodičov, ktorí sa len prednedávnom rozviedli. Pozvala ich do školy, aby sa pozhovárali o zhoršenom školskom prospechu a správaní ich syna. 

Matej bol jedináčik, ktorý predtým býval veselý, na vyučovaní spolupracoval a dosahoval výborné výsledky.

Onedlho vošla do triedy Matejová matka a sadla si do lavice pred katedrou. Krátko nato prišiel otec. Vymenili si prekvapený a podráždený pohľad a okato sa ignorovali.

Učiteľka hľadala vhodné slová, aby im pomohla pochopiť, čo spôsobujú svojmu synovi. Lenže slová neprichádzali. Vtedy im ukázala na lavicu ich syna a povedala: "Pozrite sa!"

Hľadáme veselú a stále dobre naladenú kolegyňu na Full time. Začiatok je: čím skôr, tým lepšie, ideálne hneď.

Koho hľadáme?

1. Očakávame od teba skutočne veľa, ako od každého člena nášho tímu. Musíš byť maximálne pedantný človek, ktorý má vo všetkom poriadok a prehľad, pretože len tak zabezpečíme najlepší servis pre našich zákazníkov.
2. Budeš komunikovať so zákazníkmi, pri čom treba byť milý a ustretový v každej situácii, ale aj s dodávateľmi, kde sa naopak zjednávajú ceny a niekedy je potrebné aj pritvrdiť 🙂
3. Budeš riešiť všetky objednávky, naše chat okienko, kuriérov, administráciu, zlé aj dobré nálady každého na druhej strane linky. So stereotypom sa preto u nás nestretneš, to ti môžeme sľúbiť už teraz.

Pracovná doba je od 8:00 do 16:30 v pondelok až piatok, sedíme na Račianskej (oproti Figaru) v Bratislave.

Dostaneš od nás notebook a mobil. Okrem toho kvalitnú kávu každý deň a taktiež zaujímavé finančné ohodnotenie.

Kto sme?

Anotácia

Keď sa víla Jazmínka znesie na drobnom semienku odkvitnutej púpavy z tatranských kopcov až k Železnej studienke, začína sa jej veľké dobrodružstvo. Objavuje nepoznané miesta – jaskyne, čistinky a lúky, ba čo viac, v lese nájde nových priateľov. Lesní škriatkovia sú nielen láskaví a vľúdni, ale tiež múdri, a tak sa zvedavá víla pri nich aj veľa naučí. Čo robiť pre to, aby les zostal čistý a zvieratká v ňom spokojné? Ako sa správať ekologicky? Ktoré bylinky liečia a kde rastie plesnivec? Odpovede na tieto otázky a množstvo rád a nápadov objavíte v príbehu o tom, ako víla Jazmínka a škriatok Vendelín spoločne zachránili les.

Záleží vám na prostredí, v ktorom žijete a snažíte sa svoje deti vychovávať tak, aby si aj ony uvedomili aké dôležité je správať sa šetrne a ekologicky k našej planéte? V tom prípade vám môže pomôcť kniha, ktorú napísala Zuzana Csontosová: Víla Jazmínka a škriatok Vendelín. 

Hneď prvou témou v knihe Víla Jazmínka a škriatok Vendelín je triedenie odpadu a recyklácia. A práve táto téma Mimi veľmi zaujala, venovali sme jej podstatnú časť z celého čítania. 

Som rada, že knihu ilustrovala Katarína Ilkovičová, ktorej ilustrácie sú jednoduché, čisté, milé, skrátka ideálne pre vnímanie deťmi. Páči sa mi ako poňala triedenie odpadu - 4 kontajnery vo farbách podľa odpadu, ktorý do nich patrí a k nim škriatkovia držiaci v rukách buď sklenenú fľašu, noviny, plastovú fľašu, či plechovku. Mimi veľmi rýchlo pochopila ako sa odpad triedi a kam patrí. A priučila som sa aj ja, doteraz som vôbec netušila, že existuje červený kontajner na plechovky.

Následne sa deti dozvedia čo je to recyklácia aj s pár tipmi a návodmi na to ako doma recyklovať staré a zdanlivo nepotrebné veci.

Takmer každú noc sa budím s divným pocitom, že sa niekto na mňa pozerá. Poznáte tie živé sny, kedy tak veľmi túžite, aby sa človek, ktorého milujete, vrátil až sa vám o tom neustále sníva. Dnes som znovu mala taký sen. Otvorila som oči a zdalo sa mi, že niekto sedí pri okne. Niekto? Logan... Nemohla som uveriť vlastný očiam. Natiahla som ruku, aby som zapla malú lampičku na nočnom stolíku pri posteli. Nebol tam... Sklamanie tentoraz neprišlo. Prišlo prvý raz, druhý raz, tretí raz. Dokonca prišlo aj po päťdesiaty ôsmy krát. Teraz už nie... Viem, že si to len namýšľam.

            Zhasla som. Zavrela som oči a vtom som zdola započula nejaký buchot. Prebrala sa ne neho aj Maťa. Okamžite zo svojho nočného stolíka vybrala zbraň, ktorá tu ostala po Loganovom otcovi. Myslím, že toto jej nepomôže... Celá som sa triasla strachom. Čo to mohlo byť? Obe sme naťahovali uši, čo sa len dalo, ale všade bolo ticho. Nakoniec som sa odhodlala ísť dolu. Ale na to, aby som sa nepremiestnila, som nemala dosť odvahy. Predsa len, čo ak? Pomaly som otvárala dvere a modlila som sa nech ani trošku nezavŕzgajú. Moje prosby boli vyslyšané a ja som sa dostala až ku schodisku. Už odtadiaľ som videla položené tašky s potravinami na kuchynskom stole. Už pred tým som si všimla, že potraviny zo špajze ubúdajú veľmi málo, až takmer vôbec. Niekto ich sem pravidelne nosil. Buď to bol Logan, alebo jeho otec. Preto som v sebe živila to malé svetielko a neprestávala som veriť, že sme v bezpečí a že sa raz niekto vráti. Sadla som si na vrchný schod.

            Premiestnil sa sem. Videla som ako sa z čista jasna objavil v kuchyni. Pohľad na neho mi vyrazil dych. Vyzeral až príliš zanedbane dokonca si nechal narásť bradu. Nie veľkú, ale mal ju. Navyše vyzeral, že aspoň päť kíl schudol. Oblečenie mal špinavé a vyzeral veľmi unavene. Zastavil sa pri stole, aby sa oprel a zhlboka sa nadýchol. Je vyčerpaný, veľmi. „Logan.“ Zašepkala som. Vystrel sa a vyzeral ako by mu telom prešiel nejaký impulz. Pohrával sa s myšlienkou na útek. Nakoniec sa však otočil mojim smerom a pozrel sa na mňa. Nemohla som tomu uveriť. Naozaj je tu. Mala som v hlave toľko otázok. Prečo odišiel? Prečo sa nevrátil? Kde bol? Prečo sa mi neprišiel ukázať? Hlavne to nepokaz dievča... „Ostaneš tu chvíľu, prosím?“ Pomaly som sa postavila a krok za krokom som pomaly schádzala dolu schodmi. Len prosím, nezmizni mi znovu. Nechcela som ho vyplašiť. Naozaj teraz vyzeral ako plachý zajac, ktorý je rozhodnutý utiecť, len čo urobíte prudký pohyb alebo nedajboh vydáte nejaký zvuk. Opatrne som kládla nohy pred seba. Dostupovala som na špičky, aby som bola čo najtichšie. Na poslednom schode som sa zastavila a pomaly som sa zosunula dolu, aby som si na neho sadla. Nespúšťala som z neho oči a rovnako ani on zo mňa. „Povedz mi, prosím, čo sa deje.“ Naďalej som šepkala, no hlas sa mi aj tak triasol. Stál a premýšľal, čo urobiť. Už som ho vymákla. Odchod bez toho, že by som ho znovu spozorovala mu už znovu nevyjde. Prišiel si sadnúť ku mne. „Otec je mŕtvy...“ Pošepkal sotva počuteľne. Bože... Prečo? Nedokázala som sa viac ovládať, musela som ho objať a rozplakala som sa. „Nedokážem ovládať svoje emócie.“ Zmizol mi z náruče. Opäť ma tu nechal samú. Ostala som sedieť na schodoch. Čakala som, či sa náhodou ešte nevráti.

             Jediná, ktorá prišla, bola Martina. Nič sa nepýtala, nič nehovorila. Len sa posadila ku mne a objímala ma. „Bol tu Logan.“ Povedala som jej. „Viem, zlatíčko.“ Odpovedala a pohladila ma po chrbte. „Jeho otec zomrel.“ Vzdychla. „Čo sa stalo?“ „Neviem, to mi nepovedal. Odišiel znovu.“ „Vráti sa, Lenka. Ako každú noc. Sedáva pri tebe a pozerá na teba ako spíš. Nie raz som ho pri tom videla. Nič nehovorí, ani sa ťa nedotkne, len sedí a pozerá sa na teba. Určite mu veľmi chýbaš a robí všetko pre to, aby sa mohol vrátiť.“ Možno mala pravdu. Prekvapilo ma koľko toho vie a nič mi nepovedala. Možno si myslela, že to tiež viem.

             Chápem, že je teraz veľmi citovo rozladený a že je vtedy veľmi ťažké ovládať svoje emócie a preto odišiel. „Poď si ľahnúť. Musíš si oddýchnuť. Poď.“ Pomáhala mi vstať. Nedokázala som jej odporovať. Som vyčerpaná a po dnešnom stretnutí s Loganom totálne zlomená. Jedno však viem. Stále ho rovnako milujem.

+++

Sadla som si na malý gauč pri okne. Možno som v hádke s Loganom prestrelila. Nemala som tak na neho vyletieť. Poslednou dobou spolu trávime veľmi málo času o samote a nemáme možnosť sa spolu normálne rozprávať bez toho, aby sme neriešili Jeana. Lezie mi to všetko už na nervy. Iba som stále zbytočne podráždená a nakoniec si to odnesie niekto, kto si to vôbec nezaslúži. Viem, že ma Logan miluje, nad tým, že by sme sa rozišli ani nerozmýšľal, ale keď sa k nemu budem takto hnusne správať, nebudeme spolu dlho. Mala by som ho nájsť a ospravedlniť sa mu.
          Našla som ho ako v kuchyni pije čaj. Ten odporný čaj, ktorý mu má dodať potrebnú silu. Prišla som k nemu, aby som ho pohladila. Odtiahol sa aj keď sa na mňa ani nepozrel. Viem, cíti moju prítomnosť, no ja nechcem, aby sa hneval. Pozerala som teda smutne na jeho chrbát. „Agáta odišla.“ Oznámil mi stroho. „Kam?“ „To neviem. No už sa sem nevráti. Zbabelec.“ Zasyčal. Nechápem na čo potom šla s nami, keď si potom len tak zmizne. Alebo potrebovala len odvoz? A vlastne... Je mi to jedno, som tu pre niečo iné. „Je to škoda.“ Poznamenala som len. „Nie je. Mám pocit že v tom má prsty Jean. Tá sviňa sa s ním určite spolčila. Tipujem, že on už dobre vie, kam sme ušli.“ „To by neurobila Logan. Možno ju upodozrievaš neprávom.“ Znovu som sa ho pokúsila dotknúť, no znovu uhol. „Logan, prosím.“ Prosila som ticho. „Nie.“ Odpovedal nahnevane a konečne sa otočil ku mne. Videl, že som smutná. Pri pohľade na jeho prísnu, nahnevanú tvár sa mi tlačili slzy do očí. „Nechcem ti ublížiť.“ Prešiel okolo mňa a vyšiel von. Nenechám to len tak. Potrebujem si to vyjasniť. Nasledovala som ho. „Logan počkaj.“ Otvorila som vchodové dvere. Poobzerala som sa v tme, nikde som ho nevidela. Odišiel. A ja neviem kam ani na ako dlho. Jedno čo viem je, že bol nahnevaný. „Logan!“ Zakričala som smerom k lesu. Nič. Vie, že tam za ním po dnešnom zážitku nepôjdem. „Logan!“ Skúsila som to znovu. Nič. Logan sa neozval. Čo teraz? Na verandu za mnou prišiel jeho otec. „Čo sa deje?“ Opýtal sa rozospato. Pravdepodobne som ho tým krikom prebrala, keď sa mu konečne podarilo zaspať. „Agáta odišla a teraz aj Logan.“ „Akože odišiel? Kam?“ „ Ja neviem kam šiel. Proste odišiel.“ „Logan!“ Zakričal na neho. Určite nás počuje ale neozval sa. Jeho otec sa ho vybral hľadať. Dúfa, že ho dokáže nájsť aspoň podľa myšlienok.
            Ostali sme len my dve. Musím ťa ochrániť, nech sa stane čokoľvek. Pozerala som na Martinu ako spokojne spí. Nemá ani len potuchy o tom, čo sa tu odohralo. Netuší, že sme ostali len my dve. Loganov otec sa nevrátil ani po niekoľkých hodinách. Agáta je nadobro preč a Logan odišiel nevedno kam. Začína svitať a ja som vôbec nespala. Lenže spánok je to posledné na čo teraz dokážem myslieť. Ako to všetko vysvetlím Martine? Beztak sa bála, teraz sa bude ešte viac. A ja neviem, či ju sama dokážem ochrániť. No som odhodlaná urobiť pre ňu čokoľvek na svete. Opäť som si sadla na gauč pri okne a pozerala som von. Každou minutou bolo vidieť lepšie až nakoniec vyšlo slnko a mňa oslepil jeden z jeho lúčov, ktorý sa predral pomedzi vysoké stromy. „Nespala si?“ Opýtala sa ma ticho. „Nie.“ „Kde je Logan?“ Obzerala sa po izbe. „Včera večer odišiel. Odišla aj Agáta. Logana šiel hľadať otec ale ani ten sa nevrátil.“ „Čože?!“ Skríkla.  Som v riti.... „Akože odišli? Kam, pre Boha? A v noci?“ „Neviem. Prvá odišla Agáta. Logan bol nahnevaný, myslel si, že nás prezradila a teraz zdrhla, aby si zachránila krk. Následne na to odišiel. Povedal len, že mi nechce ublížiť a zmizol. Jeho otec ho šiel hľadať. No ešte sa nevrátil. Bojím sa, že sa ani nevráti.“ Sklonila som hlavu. Chcelo sa mi plakať. Bolo mi to všetko ľúto. Nie Loganovou vinou, ale mojou, bola Martina v týchto sračkách. Čo som to len dopustila? Prišla si sadnúť ku mne. Pohladila ma po ramene a objala. Neviem, čo bude ďalej. Neviem, či to sama zvládnem. „Pôjdeme ich hľadať?“ Opýtala sa a snažila sa o úsmev. Otrela som si slzy z oboch líc. „Neviem, kam mohli ísť.  Môžu byť kdekoľvek. Asi by sme mali počkať, či sa nevráti aspoň Loganov otec.“ „A ak sa nevráti?“ „Tak odídeme.“ „Dobre...“ Povedala potichu. Viem, že je úplne na dne. Rovnako ako ja.
           Čakali sme deň, dva dni, tri dni... Týždeň... No nikto sa nevrátil. Každý deň som presedela vonku na verande, ak by sa niekto z nich vrátil, aby som ho videla. Niekde hlboko v mojej duši stále nezhasínalo svetielko nádeje. „Pôjdeme?“  Opýtala sa ma Martina. „Kam pôjdeme? Nikoho a nič tu nepoznáme. Neviem ani ako sa dostaneme odtiaľto. Stále verím, že sa niekto vráti. Prosím, ešte počkajme.“ Súhlasila, že ešte počkáme.
           Darmo sme čakali. Napadol prvý sneh, ale do chaty sa nikto nevracal. Kým sa dalo sedávala som celé dni na verande. Cez noc som nechávala svietiť svetlo, aby vedeli kam majú ísť. Niektoré noci som vyšla vonku každú pol hodinu. Prestávala som dúfať. Nikto sa nevracal. Svetielko nádeje pomaly zhasínalo.

Február je mesiac lásky a noviniek 🙂 Hľadáme novú Ambasádorku, tentokrát pre HiPP.

HiPP je najväčší spracovávateľ BIO surovín na svete. Starostlivo spracováva vybrané suroviny a dbá na to, aby celá cesta k finálnemu výrobku bola dôsledná. Preto môžu ručiť za prvotriednu kvalitu zdravých a chutných potravín, ktoré sú navyše vyrábané v súlade s prírodou. Pracuje pre rodiny. 

Ambasádorkou pre HiPP

... je mamička, ktorá je vždy pozitívna, prirodzená, komunikatívna a iniciatívna. Rada venuje čas svojim deťom a rodine, ale nezabúda ani na seba. Zaujíma sa o zdravý životný štyl, pre seba a pre celú rodinu.

Ambasádorka HiPPu bude na koníku blogovať, deliť sa o svoje skúsenosti s výrobkami, ako napr. mlieko HiPP BIO Combiotik. Bude vyvolávať diskusie, písať si s ostatnými mamičkami o výhodách HiPP produktov a vysvetľovať filozofiu HiPP-u 🙂

Čo ti práca Ambasádorky dá?