Je december a s najlepšou kamoškou sedíme na terase kaviarne na Piazza Navona, v jednom z najkrajších miest – v Ríme.  Máme úžasný výhľad na krásnu architektúru, umelcov prezentujúcich svoje diela, vianočnú výzdobu, ktorá má v kombinácií so slnečnými lúčmi zvláštne čaro. Konečne vieme, kam sa podeli tí krásni chlapi z talianskych filmov, ktorých sme márne vykukovali na Sicílii. Všetci sú v Ríme! 😀 Aj krásne ženy s osobitným štýlom. Vychutnávame si obligatórne espresso a hodnotíme náš výlet. Taliani sú veľmi hrdí kávičkári, na svoju kávu ozaj nedajú dopustiť. Zachutila aj nám. Bude nám to trochu chýbať – slnko, neopakovateľná atmosféra, aj tá bezstarostnosť. Každé ráno kaviareň, espresso a niečo sladké. My sme sa pohodlne usadili, ako sme boli zvyknuté, zatiaľ čo miestni si ani bundy nevyzliekli a len rýchlo šupli do seba pri bare ristretto – ako u nás by niekto dal poldecák🙈. Riadne pri tom hulákali, aj rozhadzovali rukami a my sme rozmýšľali, či sa hádajú, keďže taliansky nerozumieme. Oni však s úsmevom pozdravili a odišli. Celodenné potulky, miestne špeciality, úzke uličky, architektúra... Trochu som si zvykla. A vôbec sa neteším na „slovenské presso“.

Asi práve tá atmosféra, ktorú som pred pár rokmi zažila v Taliansku, bola pre mňa inšpiráciou k väčšiemu záujmu o kávu. Káva už pre mňa neznamenala len dávku kofeínu, ale pôžitok spojený s celou vedou. A tak som sa začala učiť orientovať v kávach a aj v príprave kvalitného espressa.

Dnes sedím na dvore u deda a mám prenádherný výhľad: Stromy, lístie, sem-tam sedmokráska, kopa lístia, a žltá, zelená, červená, hnedá, oranžová a všetky odtiene oranžovej! Pavučinky, gaštany, šípky, ranné hmly, slnečné lúče... Nemusím sa nadchýnať opismi, všetci to dôverne poznáte – je to naše slovenské babie leto a tento rok je ozaj nádherné. Drobec sa výnimočne ticho a výnimočne dlho hrá s lístím, až je to podozrivé. Fascinuje ho, ako šuští a možno ho fascinujú aj tie farby.

Vychutnávam si vynikajúce espresso pripravené z našej slovenskej kávy, z Popradskej. Nemôžem uveriť, akú má skvelú chuť a krásnu vôňu. Nič mi na ňom neprekáža, nič ma neruší. Azda je to tým krásnym prostredím? Naše pocity sú väčšinou výsledkom emócií a keď sa človek cíti dobre, aj mu akosi lepšie chutí...

Pripravím si také isté doma ráno, pripravím návšteve, počas dňa dnu aj vonku. Rodina, priatelia - všetkým pripravujem Popradskú. Viem, že si kávu vyberajú a nevypijú hocičo. Zaujímam sa o ich názor. Chutí. Dávajú aj rôzne prívlastky, ktoré si presne ani nepamätám🙈. Spýtajú sa na značku. Odpovedám: Popradská. Niekto myslí, že žartujem. Áno, tá v červenom obale a so šľahačkovým pohárom. A je vynikajúca!

Smejem sa aj sama na sebe, ako som mohla mať také predsudky. „Tsss! Ako toto môže niekto piť, kto už ochutnal kvalitnú kávu?!“ podráždene som si vravela sama pre seba, keď som hosťom počas návštevy hrdo niesla naše espresso talianskej značky, na príprave ktorého som si veľmi dala záležať a svokra mi zakričala: „Mne urob Popradskú, zalievanú, prosím ťa.“ „Psss! Nevie oceniť kvalitu!“

Čo čert nechcel, alebo náhoda je blbec, či ako, a usmialo sa na mňa šťastie a bola som vybratá na #test_stonelegend od spoločnosti Delimano. Potešila som sa tomu. Veď ani si nepamätám, kedy som naposledy niečo vyhrala. Ok, druhá vec je, že málokedy sa zapájam do súťaží, či zdieľačiek, ci iných foriem moderného marketingu. Keď ma vybrali, začala som ako správna mamka googliť. Zo všetkých strán samé dobré recenzie. Sesternice si tieto hrnce nevedia vynachválit. Bola som zvedavá 🙂

V pondelok doniesol kuriér balíček. Bol mi pridelený Oválny pekáč. Páni, ten je veľký. To bolo veru prvé, čo mi napadlo 😀 Pochopte ma, nie sme nejakí veľkí jedáci (teda čo sa množstva týka), dcérky sú skôr anti-jedáci, tak som ani netušila, čo v takom mega hrnci budem robiť.

Nanešťastie si nás našla i viróza a 75% rodiny bolo v testovací týždeň usoplených a ukašľaných, vrátane mňa, hlavného a jediného kuchára v našej domácnosti. C´est la vie… Najmä ten skôlkársky, veď to poznáte.

Neznášam plytvanie jedlom, keď polovica sveta hladuje, a tak pondelky bývajú u nás väčšinou o dojedaní z vikendového menu. Neodolala som však a vyskúšala som na základe receptu z www.delimano.sk pripraviť teplú večeru. Recept som prispôsobila obsahu našej chladnicky. Zemiaky v šupke som umyla a dala ich variť do pekáča Stone Legend. Keďže som bola oboznámená s tým, že hrnce sa možu používať len na stredných teplotách, vzala som to easy-peasy, sklokeramicka doska, stupen 3, trvalo to večnosť a zemiaky surové, tak som pridala na 5-ku. Zemiaky som poprekrajovala, dochutila slaninkou, bryndzou a jarnou cibuľkou a dala zapiecť do rúry. Výsledok však nebol ani taký chutný a veru ani taký rýchly, ako som očakávala.

Zatiaľ však plusom je, že sa nič nepripalilo a aj sa povrch dobre umýva.

Utorok – nový deň – nová výzva! Keďže viróza úraduje, stavila som na klasiku. Domáci vývar a pečené kura s ryžou. S Pánom Pekáčom sa veru ešte iba zoznamujeme a asi to chce este vychytať nejaké muchy. Kuracie stehná boli viac suché. Za mňa dávam teda bod v tejto kategórii asi skôr sáčku na pečenie, tu to chcelo asi viac podliať. Vývar bol ale TOP!!! A čo je dôležité, hrniec šiel umyť šup-šup, čo sa pri nerezovom nedá povedať.