Keď v roku 2000 Plamienok začínal, chodili k chorým deťom domov dve ženy – lekárka Mária Jasenková a zdravotná sestra Lucia. Dnes ich v Plamienku pracuje asi 20 a každý utorok sa stretávajú, aby spoločne hovorili o prípadoch i fungovaní organizácie, ktorá je na Slovensku priekopníkom v oblasti detskej domácej paliatívnej starostlivosti, smútkovej terapie a poradenstva pre deti a ich rodiny.

Ľudia z Plamienka doteraz pomohli vyše 200 chorým deťom a ich rodinám počas viac ako 3000 domácich návštev. V centre pomoci smútiacim deťom a rodinám sa postarali o vyše 400 detí a 400 dospelých. Kto sú ľudia z Plamienka?

„Sú to veľmi rôzni ľudia, odborne aj osobnostne a som rada, že to tak je. Naša pomoc je tímová. Jeden človek alebo dvaja ľudia nedokážu efektívne pomôcť a nedokážu pomáhať dlho, ak sa nepodelia aj o prácu aj o záťaž, ale aj o radosť, ktorú tá práca prináša. Takže, ak by som mohla náš tím nejako nazvať, tak je to mozaika. Pracujú u nás lekári, sestry, psychológovia, sociálni pracovníci, terapeuti, pedagógovia, administratívni a organizačne pracovníci. Stretávame sa všetci raz do týždňa, keď sa informujeme, kto, čo robí, niektoré veci zdieľame spolu, vzdelávame sa. Bytie spolu je dôležité nielen v rodine, ale aj v rámci tímu. Náš život v mnohom zrkadlí životy ľudí, o ktorých sa staráme, ani my sa nezaobídeme bez pomoci, rovnako ako rodiny, aj my žijeme v neistote. Ako organizácia vieme, čo bude najbližší rok, ale nevieme, čo bude ďalej. Tak ako my žijeme z roka na rok, tak rodiny žijú zo dňa na deň. A asi je to užitočné, lebo im vieme viac porozumieť, nie vo všetkom, samozrejme.“

Chcú ľudia pracovať v Plamienku?

„Nie je jednoduché nájsť ľudí, nehlási sa ich k nám toľko. Ale každý, kto pracuje v tejto oblasti, kde je väčší dotyk s utrpením, väčšinou má nejakú vlastnú skúsenosť. K nám neprichádzajú ľudia, ktorí si ničím neprešli. Vlastné utrpenie vás robí citlivým na utrpenie iných. Tým, že pomôžete, dáte zmysel aj vášmu osobnému utrpeniu. Mnohí ľudia v tíme stratili rodičov alebo súrodenca. Straty dominujú aj v našich osobných príbehoch.“

Čo drží váš tím pohromade?

Od môjho tehotenstva prešiel už viac než rok, ale veľmi dobre si pamätám, ako som sa bála, že prídem o nejaký zub. Veď poznáte, že sa hovorí, že každé dieťa vám vezme jeden zub. Veľmi som si vydýchla, keď som  zistila, že je to mýtus a že to nemusí byť vôbec tak. Treba však pre to urobiť niečo naviac. 

Hovorí sa tiež, že "dieťa mi odčerpalo vápnik zo zubov". Zuby však neslúžia ako rezervoár vápnika na horšie časy a preto ho odtiaľ dieťatko v brušku nemôže odčerpávať. Dokonca aj pri osteoporóze (rednutie a mäknutie kostí) ostávajú zuby pevné. Je však pravdou, že na naše zuby je počas tehotenstva vyvíjaný väčší nápor, keďže jeme častejšie a sklovina tak nerobí nič iné, len sústavne odoláva náporu baktériií hlavne zo striedania sladkých a kyslých jedál a nápojov, až im nakoniec postupne podlieha. 

Ďalšou výzvou pre sklovinu sú ranné nevoľnosti budúcich mamičiek. Všetky, ktoré sme si tým prešli, sa smejeme z toho názvu "ranné", lebo nás neraz zastihli aj poobede či večer. A veru si miesto nevyberajú. Na mňa to prišlo raz aj vo výťahu po ceste z práce. Pri zvracaní sa do úst dostávajú žalúdočné kyseliny, ktoré naleptávajú sklovinu. Uff.

Tehotné ženy majú zvýšenú krvácavosť všeobecne a tak sa to týka aj ďasien. Spôsobujú to hormonálne zmeny, ktoré zvyšujú a spomaľujú prietok krvi. No aj v prípade takzvanej tehotenskej gingivitídy ide v skutočnosti o bežný zápal ďasien, ktorý sa zväčša začal už pred graviditou, ale počas nej sa naň prišlo (prípadne sa zhoršil). A čo také nočné nálety na chladničku? U tehuliek tiež nie sú výnimkou. A tak má sklovina plus-mínus deväť mesiacov čo robiť, aby držala pokope. 

Našťastie dnes máme všetko, čo potrebujeme na udržanie kompletného chrupu, dostupné:

1. Pravidelné čistenie 

Prijala som pozvanie do Telerána. S malou dušičkou a veľkým odhodlaním som sa pustila do novej výzvy. Naša Mimi oslavuje prvý rok! Ako to celé začalo?

Som len mama ako mnohé z vás, ktorú hnevalo, že moje bábätko málo spí a v noci sa často budí. Hľadala som spôsob ako to zmeniť. Moja babička mi povedala, aby som bábätko zavinovala. Poslúchla som, avšak z klasicej perinky bábätko po chvíľke vytiahlo ručičky von a znovu sa budilo na vlastné trhavé pohyby (vrodený Moorov reflex).

Teóriu od popredného pediatra Harveyho Karpa, ktorý pracuje s novorodeniatkami už vyše 40 rokov  som dala do praxe. Úžasne sa osvečila. Vychádza z tých najprirodzenejších vecí, ktoré sú pre novorodeniatko blízke - tesnejšie zavinutie, ktoré dodáva pocit bezpečia prvé tri mesiace života bábätka, poloha na boku, pohyb, zvuk (priamo do uška šššššš) a sanie (upokojujúci sací refex).

A tak to celé začalo...tesnejšie zavinovanie fantasticky fungovalo na môjho syna, kamarátkinu dcérku, a potom ďalšiu a ďalšiu až ma napadlo vytvoriť modernú detskú perinku, ktorá pomôže starostlivým rodičom upokojiť bábätko a predĺžiť ich spánok. A tak vznika Mimi-original. 

S malou dušičkou som v lete 2016 dala perinku na trh a zúčastňovala sa výstav. Poviem vám, chcelo to odvahu prísť s niečim novším na slovenský trh...ale ako sa vraví: "Najprv kritizujeme, potom porozmýšľame a neskôr zistíme, že to nemusí byť až také zlé".  A také som aj mala reakcie. Ale patrí to k tomu. Každý výrobca, poredajca si tým musí prejsť.

Ale získala som viac! Vytvorila som si  priestor na komunikáciu s mamičkami, s ktorými sme hľadali príčiny plaču, radili sa, vzájome si vymieňali skúsenosti. Každý nápad, konštruktívna kritika ma posúvala ďalej.