Toto je môj príbeh. Tento článok nepíšem preto, že sa chcem sťažovať, ani ľutovať, budem rada ak niekomu poslúži ako výstraha. Výstraha pre všetky ženy, ktoré váhajú. Je to dlhé a napriek tomu je to len zlomok toho čo sa dialo, ale je to môj príbeh o krátkom manželstve a o človeku, ktorý ma takmer zničil.

Bola som študentka 4. ročníka VŠ keď som spoznala svojho budúceho manžela. Na diskotéke v meste, v ktorom som študovala. Áno, dnes už viem, že dobrého chlapa si v bare nenájdem, ale toho času som bola mladá naivná študentka plná snov a vysnených ideálov.

Po krátkej známosti s ..nazvime ho dajme tomu Noro. Teda po krátkej známosti s Norom som sa k nemu nasťahovala a vtedy zaľúbená som s ním trávila všetok svoj čas, užívali sme si párty život, rozprávali sa o svojich snoch, budúcnosti a ja som mu rada rozprávala ako sa raz chcem vydať mať deti a manželstvo je pre mňa posvätné. Že keď sa raz vydám, nikdy sa nechcem rozviesť. Noro bol ten typ chlapa, ktorý nikdy nebol ten taký typický rodinný typ. Ale v tej dobe, kde som o rodinnom živote ešte  len snívala, študovala som a štúdium bolo pre mňa prvoradé som toto prehliadala.

Po pár mesiacoch ma Noro požiadal o ruku. Povedala som áno. Prečo? Pretože som ho ľúbila. Odjakživa som bola ten typ ženy, ktorá rozmýšľala srdcom. Prehliadla som týmto jeho gestom, aj problémy, ktoré boli pred tým. Alkohol, nevera....ďalšia chyba. Nahovárala som sa, že po svadbe sa zmení? Že bude iný? Nie, toto mi vtĺkal do hlavy denno-denne on.

Termín našej svadby bol približne o rok, no o tri mesiace od toho ako ma požiadal o ruku som otehotnela. Mala som pred tým vážne gynekologické problémy, pre ktoré som bola 2x po sebe hospitalizovaná a operovaná, nemohla som sa z toho dostať nechápala som. Dnes už viem, že mi tieto problémy nosil manžel z nočných návštev boredlu. Pane Bože ani si neviete predstaviť čo sa v mojej hlave odohrávalo keď som to zistila. Krátko po doliečení som otehotnela, vtedy ešte netušiaca, čo je to za človeka, s ktorým čakám dieťa.

Svadba sa teda presunula na skorší termín. Odkedy som zistila, že som tehotná bola som v šoku, no môj Noro sa tešil. Teda tvrdil to. Začal piť ešte viac ako obvykle. Každý deň opitý. Tvrdil, že oslavuje pritom sa upíjal. Zrejme to nezvládal. Nezvládal fakt, že jeho bezstarostný život by sa mal zmeniť. Ja som mala plnú hlavu príprav svadby, ako každá nevesta som sa vytešovala z každého detailu, popri tom som mala ranné nevoľnosti celé dni, a bola som v 5. ročníku, písala som diplomovku. Na opitého Nora som sa každý večer pozerala a tajne dúfala, že toto ho prejde.

Venujem...

... všetkým malým anjelom, ktorí niekde tam hore, vysoko v oblakoch, žijú svoj anjelský život...

... všetkým mamičkám, ktoré vrátili nebu svoj najväčší dar...

... nám, mamičkám anjelov, ktoré každým dňom pozeráme vysoko k oblakom s vierou, že tam niekde naozaj sú ..

.... predovšetkým venujem TEBE, môj sladký anjel, môj Šimonko, ktorý si v nebi oslávil už svoje tretie nebíčkovské narodeniny.

     Kde bolo, tam bolo, niekde tam hore, kde si snehové vločky obliekajú svoje krištáľové kabátiky, tešil nebo svojou prítomnosťou i malý anjelik menom Šimonko.Tak ako väčšina anjelikov, tak i on, dostal svoje meno darom dole na zemi. Šimonko bol utešený anjelik s bucľatými rúčkami. Na tváričke mu svietili dve orieškové očká,spomdzi ktorých zvedavo vytŕčal noštek sťa gombička. Dnes bol v nebi špeciálny deň. Veľký múdry anjel, Michael, rozdával totiž malým anjelom teplé papučky a kabátiky. Blížila sa zima ...