Ďalšia kapitola na večerné čítanie 🙂

3.

Sára už spala. Sedela som za stolom v mojej provizórnej pracovni a kontrolovala emaily. Nechala som svietiť len malú stolovú lampu. Na stene sa hemžili tiene, no nevšímala som si ich, lebo by mi spôsobovali strachuplné myšlienky.

Za oknom fučal vetrisko, hrýzol konáre tak silno, až sa od bolesti skláňali k zemi a trieskali mi do okien, volajúc o pomoc. Za nimi sa v diaľke mihali svetlá mesta. No ja som sedela v teple domova a zasnila som sa.

Spomínala som na chvíle, keď sme ešte nemali Sáru. Boli sme na výške, naši neboli doma a my sme si s Majom, presne na tomto stole, parádne užívali. Prešla som po ňom rukou a zotrela neviditeľnú vrstvu prachu.

Ach, kde sú tie časy, keď ma môj muž prišiel odpútať od nekonečného písania seminárok a dožičil mi skvelú masáž a potom ešte lepší sex?

Fit marlenka:

cesto: 1 šálka pomletých ovsených vločiek, 1 šálka mletých orechov, 4 vajcia, 5 PL med, 1 prášok do pečiva, 1 ČL škorice

krém: 100 g tvaroh jemný, 150 g biely jogurt, 5PL mleté lieskové orechy, 3 PL medu, vanilka, citrón.

Zmixujeme vajcia a med, potom primiešame ostatné veci na cesto. vylejeme na plech s papierom na pečenie. Pečieme 20-25 minút na 175 stupňov.

Zmiešame prísady na krém a pokvapkáme citrónom a necháme zachladiť.

Upečený korpus rozkrojíme na 2 polovičky. Jednu potrieme krémom. Prikryjeme druhou polovičkou potrieme medom a posypeme mletými orieškami.

Krásny relax pri kávičke 🙂

Mám veľmi rada polievky na kyslo. Raz za čas si doprajem a milujem k nim kôprovo smotanový posúch ❤️ 😊

Jeden kôprovo smotanový k polievočke , jeden s čerstvým ovocím ku kávičke a pizzový pre naše polovičky 😊

Cesto:
1 kg špaldovej múky, 1 kvasnice, 3 dcl olivového oleja, 7 dcl vlažného mlieka polotuč., 1 prášok do pečiva, 2 ČL soľ.
Máme radi tenké cesto preto vzniknú 3 plechy.

Nechať nakysnúť , ruky som si potrela olejom a cesto rozťahovala na plechu s papierom na pečenie.

Smotanovo - kôprový plech:
1 malá smotana, kôpor sekaný/ medvedí cesnak, soľ, korenie.

Ovocný plech:
Ovocie zo špajzy či záhrady, škorica. ( ak je málo sladký tak môžete použiť zdravšiu formu cukru)

Pizza plech:
Salám/šunka kvalitnejšia, parmezán/ mozzarella, drvené paradajky, pizza korenie. Na potretie cesnak s olivovým olejom a soľou.

Pečiem na 180 stupňov 20-30 minút.

Dobrú chuť 😊

Májové osvieženie za pár minút :

Cesto: 2 banány, 1 šálka (3dcl) jemných ovsených vločiek, 2 PL med, 2 PL strúhaný kokos/orechy, 1/2 KL škorice.

Plnka: biely jogurt, tvaroh, maliny, čučoriedky, jahody, či iné ovocie.

Rúru si zapneme na 175 stupňov. V miske si roztlačíme banány, pridáme ovsené vločky, med, kokos alebo orechy, škoricu a dobre premiešame.
Ja som robila v silikónových formičkách na muffiny s priemerom 7 cm. Cesto som roztlačila do tvaru košíčkov, vzniklo 12 ks. Piekla som 15 minút.
Krém som si pripravila z bieleho jogurtu ,môžete pridať aj pár PL tvarohu. Ak je krém málo sladký môžete použiť 2 PL medu. Po upečení dáme do každého košíka 1 PL krému a posypeme ovocím, či mandľami.

Dobrú chuť 🙂

Zeleninové faširky pečené v rúre

Karfiol, zemiak, hrašok, kukurica a mrkva či iná zeleninka. Predvaríme vo vode , precedíme , jemne mixneme. Pridáme vajcia, cesnak, petržlenovú vňaťku, strúhanku (najlepšie z domáceho špald.pečiva) , soľ, korenie, môžete pridať aj parmezán a ovsené vločky.
Obalíme v strúhanke a pečieme na papieri na 200 stupňov do zlatista. Po cca 20 minútach som otočila.
Podávať môžete s batátovým pyré a uhorkovým šalátikom.

Dobrú chuť ❤️

Namiesto masla môžete pridať aj nad parou roztopenú vysoko-percentnú čokoládu *

Pred pár rokmi sme v tombole na plese vyhrali druhé miesto – pobyt s penziou v Čiernej Hore. Keďže vždy chodíme na rovnaký ples, kde je večne tá istá malá skupina ľudí, už po ceste pre výhru sme začuli nespokojné šomranie: „No akurát im treba pobyt pri mori...“ 😀

Pán nám slávnostne podal poukážku a s pátosom prehlásil, že dostaneme apartmánik, v ktorom svojho času pobývala Jovanka Broz (Titova tretia, ale medzi ľudom najoblubenjšia, žena a prvá dáma Juhoslavie). Fíha, tak to bude aký luxus... Tešili sme sa na rozľahlú haciendu plnú fajnového nábytku, vitrážového skla atď....Možno tam bude aj vírivka?  Tomi rozhodol, že keď sme ušetrili na ubytku, vyhodíme si z kopýtka inak a navštívime všelijaké atrakcie, múzeá...proste, budeme mať dovolenku snov.

Keď sme dorazili na miesto, prekvapilo ma, že hotel bol celkom ošarpaný, ale poznáte to s tými darovanými koňmi... Recepčná nás tiež zoznámila s príbehom o prvej dáme a dala nám kľúče. Chudák Jovanka, tu niekedy v 60tych-70tych rokoch zrejme ozaj jednu noc prespala a odvtedy, asi z pietnej spomienky na ňu,  v tej izbe nič nemenili. Cítila som sa ako za mladých čias na internáte,  takže paráda, retro...ale v izbe bola len jedna posteľ. Vzhľadom na pidi priestory, druhá by sa tam ani nezmestila. Letím teda na recepciu, že sme dvaja a ani jeden z nás nie je malý, no pani ma odbila, vraj „To nie je posteľ! To je francúzske dvojlôžko. Musíte sa potlačiť...“. Žeby sme to skúsili? Na moje zhrozenie, posteľ..teda pardón francúzske dvojlôžko, nemalo drevené rošty, ale matrac ležal  na železnej vypletanej sieťke a keď si tam môj muž ľahol, skotúľalo ho do stredu a zostal vyvalený ako v koryte 😀 ..a ja som celú noc spala z kopca.

Zmordovaní a dotlčení sme zjedli raňajky štedré ako svokrova rodina a vyrazili na náš prvý výlet. Manžel vybral romanticky znejúci „Kláštor na Ostrove Ruží“. Ľudia nám povedali , že sem chodia bezdetné páry prosiť o bábo a miesto má vraj špeciálnu moc. Dlho sme neváhali.  Ja som vošla ako prvá a Tomi zostal vonku stáť so psom. Jediný obyvateľ a človek naokolo, bol dlhovlasý mních, ktorý stál v strede kaplnky a vkuse sa prežehnával. Začujúc moje kroky, sa zvrtol na päte, vytasil drevený kríž a pichol mi ho asi centimeter pred tvár. Viete, tak ako sa to robí v hororoch, kde vyháňajú zlých duchov. Prekvapene som zažmurkala v snahe zazoomovať , no chlap hromovým hlasom prikázal: Pobozkaj kríž!  Spravila som, ako povedal, s tým, že teraz ma nechá na pokoji sa pomodliť, ale on sa ešte len rozbiehal. Postupne mi ukazoval na všetky obrázky, čo boli v hojne zdobenom priestore a s rovnakým bojovým „Pobozkaj“ , mi podstrčil pod nos Bibliu, obrazy Ježiša, Panny Márie, všetkých svätých..(ty kokos, ale pravoslávni ich majú teda dosť), aj akúsi skrinku. Tajne som dúfala, že tam nie je relikvia, inak povedané zosušený kúsok tela nejakého lokálneho svätca. Vôbec ma nelákala predstava prikladať pery na obchytkané a určite milionkrát vybozkávané sochy, ale pod inkvizítorským pohľadom mnícha som nemala odvahu protestovať. Keď už nebolo v kostole čo pobozkať a týpek vyzeral, že sa chystá dať druhú rundu, vzala som roha 😀  Tomicu som upozornila, že duchovný je tak trochu fanatik, no nedal sa odradiť a že ide tiež. No, nech sa ľúbi.  Po 15tich minútach vyšiel bledý.  Pýtam sa: Pobozkal si kríž?

Vraj: „Keby len kríž...všetkých , aj svätého Sávu..dvakrát“ (Sv. Sáva je patrón Srbska a Chorváti ho milujú asi ako Slováci Veľké Uhorsko).  Tomi rozhodol, že ideme na pohár vodky (aspoň trojdecový) a návštevu ďalších chrámov si odpustíme.  Cestou z baru sme sa chceli zastaviť na pláži, ale pohoršilo nás, že za obyčajné miesto na ležanie pýtajú 5 euro, tak sme to rovno otočili do luxusnej rezidencie Jovanky Broz.

Druhý deň sme si požičali loďku, aby sme si užili jednu z malých pláži na relatívne vzdialených ostrovčekoch.  Idylické kúpanie prerušila približujúca sa šedá trojuholníková plutva, v mojich predstavách minimálne 5 metrový ľudožravý žralok s krvavými zubmi a prešpekulovaným inštinktom zabijaka. Nakoniec sa síce ukázalo, že to bol delfín, s ktorým som si mohla plávať ako v tropickom raji, ale to nič nemenilo na fakte, že ja sedlač ilavská neznalá som len tak-tak nevypustila fyziologické výlučky 😀 Predstava čeľustí ma strašila do konca dňa a kúpať som sa viac nešla.