Rozhodli ste sa, že je najvyšší čas skoncovať s nosením plienok, alebo len uvažujete nad tým, kedy sa do toho pustiť? Ak to chcete stihnúť ešte tento rok, je najvyšší čas. Horúce letné dni majú v porovnaní s inými ročnými obdobiami jednu veľkú výhodu - drobca môžete nechať behať naholo, čím odbúrate opletačky s neustále zapnutou práčkou. Pri pocite chladu dochádza navyše k "nehodám" omnoho častejšie.

Vo viacerých kútoch sveta sa na deti v tomto smere vôbec netlačí. U nás je, žiaľ, realita iná a aj mamičky, ktoré sa rozhodnú pre odplienkovanie v neskoršom veku, sú často pod veľkým tlakom okolia. "Vy ste mali rok a už ste behali bez plienok," vyčíta vám vašu "pohodlnosť" mama. "Prečo ešte nedávaš krpca na nočník? Môj je už dávno bez plienok," uškŕňa sa vaša známa. Každé dieťa je iné, no najmä každá mama pristupuje k výchove a učeniu svojich detí podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia. Nech si hovorí, kto chce, čo chce, o tom, kedy a ako sa to udeje u vás, rozhodnete len a len vy a vaša ratolesť.

Nechajte to na ňom

Drobec sa jedného dňa zobudí a rozhodne sa, že plienku už nechce a hotovo. Tak toto je najideálnejší scenár a asi aj sen nejednej z nás. Možno si poviete, že takto to nemôže fungovať. Takéto situácie sa ale skutočne dejú, o čom svedčí skúsenosť mamičky zyko z fóra na Modrom koníkovi: "Ja som odplienkovanie nechala na deťoch samých. Nechcela som stresovať ich a ani seba. Starší syn mal plienky do 2 rokov a 8 mesiacov. Pekne v kľude zo dňa na deň bez nehody a už aj od prvej noci bez nehody. Mladší syn má ešte plienky, nechce na šerblík, ani na wc, plienka mu nevadí, takže zatiaľ to neriešim." Podobnú skúsenosť má aj luy: "Syn sa mi odplienkoval sám. Ukazovala som mu nočník, dávala ho naň, kričal, nechcel, úplne bol na nervy z neho, keď ho videl, vécko tak isto. Vzdala som to a veruže jedného pekného rána vstal, dal dole plienku a povedal ba, necem. Od tej chvíle rovno na vécko chodil a super. Do škôlky šiel už bez, mal 2,5 roka." Nájdu sa však aj mamičky, ktoré sú voči tejto metóde skeptické. "Ja na samostatné odplienkovanie neverím, resp. neverím, že je možné u každého dieťaťa. Ako dlho si ochotná s odplienkovaním čakať?", zapája sa do diskusie elephant. A to je presne tá otázka, ktorú by si mal položiť každý, kto sa rozhodne nechať odplienkovanie na samotnom dieťati. Do akého veku ste ochotní počkať a kedy sa nosenie plienok nestáva už len akousi pohodlnosťou dieťatka? Treba však uznať, že tento spôsob je zaručene najmenej stresujúci pre vás oboch.  

Učte sa od starších

Isto ste si už neraz všimli, ako mladšie deti doslova obkukávajú od tých starších. Inak tomu nie je ani v prípade chodenia na nočník či wc. Veď ako sa vraví, niekedy je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Môžete dieťatku týždne či mesiace rozprávať a vysvetľovať, na čo je nočník a čo sa má do neho robiť. Tlieskať si a tešiť sa, keď sa to podarí. No možno budete prekvapení, že stačí vidieť jedno cikanie staršieho súrodenca či kamaráta a drobec akoby zázrakom odhodí plienky aj sám. Svoje o tom vie aj sissy27: "Niečo tesne po 2. narodeninách sme boli na návšteve u susedov, mali o 4 mesiace staršieho drobca a ten od starších bratov odpozoroval cikanie, no a moja dcérka zase od neho. Prišli sme domov, zahlásila, že chce cikať na nočník ako on a odvtedy sa proste pýtala cikať, nemala jedinú nehodu. Samozrejme som jej sem tam pripomenula, že sa treba ísť vycikať (pred odchodom z domu, pred spaním), do ani nie dvoch mesiacov prestala aj plienka na noc - a nikdy som ju v noci nedávala cikať, jednoducho to prešlo. Nočník sme dovtedy mali doma, párkrát som sa jej spýtala, či nechce vyskúšať, ale nikdy nechcela, ja som ju nenútila (nevidím zmysel stráviť pol dňa sedením na nočníku a obdivovať to, čo sa v ňom objaví), žiadne stresy ani pre mňa, ani pre dieťa." A podobnú skúsenosť s tým mám aj ja - autorka tohto článku: "Staršieho syna som skúšala dávať na nočník, keďže mu nerobilo problém na ňom sedieť. No tiež som nebola za to, príliš na neho tlačiť, i keď moje okolie na to malo iný názor. Skúšali sme týždeň dva, a keď som videla, že to nejde, dali sme si čas a skúsili to opäť. No o veľkých úspechoch sme hovoriť nemohli. V lete, tesne pred dovŕšením 2 rokov, sme sa dohodli s kamarátkou, že zájdeme na kúpalisko. Jej o mesiac starší syn si stiahol plavky a vycikal sa pri strome. Keď to môj malý zbadal, išiel aj on a odvtedy chodil bez plienky."

Vraví sa, že dieťa by malo mať na sebe o jednu vrstvu viac oblečenia, ako máme my, dospelí. Platí to aj v lete? Čo na seba? nie je len večná otázka nás, žien... Pozrite sa, ako obliecť dieťa tak, aby ste predišli prehriatiu z tepla, alebo na čo myslieť, ak sa vonku ochladí.

#leto #starostlivost_o_dieta #materstvo #dovolenka #oblecenie #video

Tábor sľubuje zábavu, dobrodružstvo, hry, prekvapenia, ale vraj aj romantiku! Preverí ostražitosť a núti pohnúť i rozumom. Nič sa nesmie zabudnúť! Chce to zoznam!

                                              Hej, skauti, hor sa, volá deň.
                                              S nádejou na nás hľadí zem,
                                                 slnko už na cestu žiari,
                                              kráčajme s úsmevom v tvári!

Či vás toto čaká prvý, alebo poslednýkrát… Či dieťa vyšlete do dobrodružného, poznávacieho, alebo rozprávkového tábora… Či budete mať z neho malého skauta, alebo tanečníčku… Odfajkajte si:

Oblečenie na 1 týždeň

• 7 x spodná bielizeň
• 7 x ponožky
• 1 x pohodlné pyžamko
• 7 x tričko s krátkym rukávom
• 7 x tričko s dlhým rukávom
• 4 x tepláky
• 1 x rifle
• 1 – 2 x sukňu pre dievčatá
• 5 x krátke nohavice, šortky
• 2 x teplá mikina
• 1 x pršiplášť
• 2 x plavky
• 1 x šiltovka
• 1 x uteráčik
• 1 x osuška
• 1 x uterák k vode

Náš tip:

Pokles orgánov panvy, medzi ktoré patrí aj maternica, nie je výhradne chorobou starších dám ako sa to kedysi písalo v medicínskej literatúre. V súčasnosti  trpia poklesom maternice aj ženy v omnoho mladšom veku. 

Zistenie, že tam dolu nie je niečo v poriadku, môže byť pre ženu veľmi šokujúce. Medzi najčastejšie príznaky, ktoré dámy s diagnózou poklesnutá maternica uvádzajú, je pocit akoby im medzi nohami niečo prekážalo, dokonca im to v určitých pózach vychádzalo von, niekedy sa to dá aj nahmať, prípadne zatlačiť späť dovnútra. Pocity sú pri týchto ťažkostiach veľmi nepríjemné  a ženy majú strach z neznámeho.

"Aj ja mám takýto problém. Po pôrode, asi tak po 9-tich mesiacoch, som začala mať divný pocit v pošve ako keď si zavediete zle tampón a potom sa začína vytláčať von. Najskôr som nevedela čo to je, ale nakoľko som nosila  drobca na rukách a robila som aj iné namáhavejšie činnosti tak postupne som začala cítiť v pošve sval, nie veľký,  ale bol tam  a strašne mi to vadilo. Časom to klesalo stále nižšie. Bola som u gynekológa a ten mi povedal, že je to mierny pokles krčka maternice," popísala svoje zistenia mamička na fóre.

"Ja som ako keby niečo mala medzi nohami. Keď som sa pozrela zrkadlom, naozaj tam niečo  bolo,  zasunula som to dovnútra, ale veľmi som sa zľakla," podelila sa so svojou skúsenosťou s poklesom orgánov panvy iná žienka z fóra.

Pokles maternice, ktorý sa odoborne nazýva prolaps má viacero štádií. Pri čiastočnom prolapse vystupuje cez vývod pošvy len časť maternice, pri úplnom poklese sa maternica nachádza pod vulvou, čiže celkom vystupuje z otvoru vagíny. Pokles maternice je často spojený aj s poklesom vagíny, pri poklese prednej steny pošvy dochádza aj k poklesu močového mechúra a pokles zadnej steny pošvy je sprevádzaný poklesom konečníka.

V mladšom veku má vplyv na pokles maternice kombinácia viacerých faktorov medzi ktoré patrí vrodená slabosť väziva a svalstva malej panvy,  nadváha, viacero pôrodov alebo ťažké pôrody alebo príliš extrémne chudnutie.

Viete čo máte robiť, keď sa poraníte vy, vaše dieťa alebo príbuzný? Prebehnite si náš článok a uistite sa, že prvú pomoc ovládate.

Rezná rana

Snažte sa čo najmenej panikáriť. Rezné poranenia môžu byť dobre ošetrené aj doma. Väčšie poranenia si už vyžadujú prezretie chirurgom a zašitie.

Okolie rany očistite dezinfekčným prostriedkom, priložte sterilné krytie a pevne stlačte. Najlepšie o pevnú prekážku v tele, ako je napríklad kosť. Ak krv začne presakovať cez obväz, v žiadnom prípade obväz neodstraňujte, ale priložte ďalší a opäť zaviažte. Je výhodné poranenú časť tela zdvihnúť, aby do nej slabšie prúdila krv. Škrtidlo sa neodporúča!

Uhryznutie

Dávajte pozor na poranenia uhryznutím. Tie vypláchnite mydlovou vodou, najmä ak máte podozrenie, že zviera by mohlo byť besné alebo inak infikované. Takáto rana sa nešije, ale vyhľadanie lekára je dôležité pre možné následky.

Čo robiť keď sa vám začne dieťa topiť? Googlovať bude vtedy už neskoro, kričať o pomoc možno pomôže, ale najlepšie je, ak si viete pomôcť sami. Prečítajte si niekoľko jednoduchých krokov ako zabrániť tragickej udalosti.

Pri spozorovaní topiaceho sa človeka zhodnotíme situáciu, pretože hrozí, že nás zúfalý topiaci sa stiahne pod vodu. Pristupujeme buď odzadu, so záchranným kolesom alebo iným náčiním. Dbáme najmä na svoju bezpečnosť!

Najpraktickejšie je dostať sa čo najbližšie k topiacemu cez súš behom, ktorý je rýchlejší ako plávanie. Môžeme využiť konáre, látku, čokoľvek po ruke, čím sa dá dotyčný vytiahnuť. U malých detí je samozrejme menšia šanca, že nás stiahnu pod vodu.

Čo keď dieťa vylovíme? Ak dieťa lapá po dychu a kašle, umiestnime ho do predklonu a dlaňou ho udrieme niekoľkokrát medzi lopatky. Tento klasický manéver poznáte z prvej pomoci z „klasického“ dusenia potravou. Pomôžeme mu tak dostať vodu z pľúc.

Ak dieťa stratilo vedomie a nedýcha, tak sa v prvom rade  postaráme o bezpečie a následne nakážeme niekomu zavolať záchranku.

Dieťa na súši položíme na pevnú rovnú podložku. Hlavu mu zakloníme a poskytneme dýchanie z úst do úst. Nos zapcháme druhou rukou.