Nadviažem na svoj predošlý článok o recyklácii Kde skončí vaša kefka?, v ktorom píšem, ako sa CURAPROX rozhodol zbierať od zákazníkov (nie len svoje vlastné) kefky. Tie sa v rámci programu Ekovír - Kolokefka recyklujú a vyrábajú sa z nich smetné koše na triedenie odpadu pre slovenské školy.

Keď som tu pred dvoma týždňami začínala ambasádorovať pre CURAPROX, navštívila som ich "základňu" v Bratislave, ktorá ma očarila nie len krásnym minimalistickým dizajnom a skvelou atmosférou, ale aj ich snahou produkovať čo najmenej odpadu. Ako reakciu na obetu zákazníkov priniesť použité kefky na recykláciu sa rozhodli vykročiť z vlastnej zóny pohodlia a stanovili si dosť odvážny cieľ - do konca roka 2017 zredukovať svoj kancelársky odpad až o 90%. Aby vedeli, koľko to vlastne je, museli si svoje mesačné smetie najprv sami roztriediť a odvážiť, pričom zistili, že produkovali viac ako 100 litrov stlačených plastov a kovov, 10 kg papiera, 10 kg zmesového odpadu (áno, desať kíl) a približne 10 kg skla. Do konca roka chcú produkovať iba desatinu z toho s tým, že bioodpad poctivo skompostujú!

Zvyk je železná košeľa a ak chceli, aby vír vtiahol všetkých zamestnancov, chcelo to vizuálne pripomienky. A tak som na mydle na záchode našla nápisy "Čapujeme" a "Obal nevyhoď!". Čapujú si aj saponát na umývanie riadu a na chladničke sa vyníma krikľavý nápis "Neplytváme". Obedy z domu alebo z donášky si nosia vo vlastných nádobách. Očakávať podobnú iniciatívu od slovenskej firmy je také... neslovenské! :D

Z rozložiteľného odpadu si vyrábajú kompost na hnojenie záhradky. Do štýlového "scandi" kompostéra teda putujú všetky šupky z ovocia a zeleniny, škrupiny z vajec, rolky toaletného papiera, servítky, halúzky, orezy a piliny, tráva, lístie zo stromov, slama, káva, čajové vrecúška, orechové škrupiny a drevený popol. Tento jednoduchý vynález premení odpad rastlinného pôvodu na výživné hnojivo v ich záhrade, kde okrem kvetov pestujú aj šťavnaté jahody. Navyše, ušetrí náklady a emisie, ktoré by vznikli pri zvoze do mestskej kompostárne. Kancelárske dážďovky teda konvertujú odpad na bioodpad. 

Nepoužívajú igelitové, iba papierové alebo látkové tašky. Plastové minismotany do kávy vystriedala smotana v skle. A nie z kravičky, ale mandľová vlastnej výroby. 

Priznám sa, vďaka tomu, čo som videla a tiež čítaniu veľmi pútavého blogu týždeň po týždni, som vtiahnutá do Ekovíru aj ja a už vymýšľam, čo by sa dalo u nás doma zlepšiť. Ešte predtým, než ma bude kritizovať ďalšia "triedička odpadu už od narodenia", verejne priznávam: áno, osvietilo ma až v 33 rokoch! Mám však stále šancu niečo zmeniť a hlavne preniesť toto zmýšľanie na svoju dcéru, na svoje okolie a neskôr aj na svoje ďalšie deti. A aby som nezabudla, možno inšpirujem aj vás.