Deti sa na svet pozerajú so zvedavosťou a všímajú si to, čo dospelým často uniká – farby, zvuky, detaily. Zábavný park je ideálne miesto na to, aby sa táto zvedavosť rozvinula a premenila na niečo viac než len chvíľkovú hru. Dobre navrhnutý priestor dáva deťom možnosť nielen sa smiať, ale aj rozvíjať sa – emocionálne, spoločensky aj poznávaco. Ťažko nájsť lepšie spojenie než učenie prostredníctvom pohybu, radosti a objavovania.

Zábavný park – spoločné zážitky, ktoré spájajú

Zábavný park je viac než len miesto plné atrakcií. Je to priestor, kde môžu deti konať podľa vlastných pravidiel a objavovať svet spôsobom, ktorý im najviac vyhovuje. Tematické zóny, rozmanité aktivity a kreatívne detaily vytvárajú prostredie podporujúce rozvoj a fantáziu, čo je výnimočný prvok v procese dospievania.

Zároveň ide o medzigeneračný priestor. Zábavný park je miestom, kde rodičia často nachádzajú spomienky zo svojho detstva, zatiaľ čo deti si vytvárajú tie svoje. Vďaka tomu sa z obyčajného výletu stáva spoločné dobrodružstvo, ktoré veľmi zbližuje a zostáva v pamäti ešte dlho.

Zábava, ktorá má zmysel

Dobrá zábava nie je len o smiechu – je o aktivite, pohybe, premýšľaní a interakcii. Najlepšie parky dokážu spojiť radosť s rozvojom. Deti sa učia cez skúsenosť – dotýkajú sa, skáču, stavajú, pozorujú. To všetko stimuluje nielen telo, ale aj myseľ.

‍♂️ 10-ročné manželstvo a denné hádky kvôli výchove detí. Odcudzení, unavení. A viete, čo býva problém? Že v rozhovoroch či celkovom smerovaní kráčame oproti sebe. Nekráčajte oproti sebe, ale jedným smerom. A to doslova! Obyčajná prechádzka bez očného kontaktu, len spoločný smer. Výsledom je pokojný rozhovor, viac pochopenia, nulové výbuchy. 

Pohyb počas rozhovoru znižuje aktivitu amygdaly – centra emócií a hnevu.

🧪 Pri chôdzi dochádza k aktivácii kreatívneho myslenia – lepšie nachádzame riešenia.

Ľudia, ktorí diskutujú počas chôdze, vnímajú konflikt menej ohrozujúco a častejšie hľadajú dohodu. 

🧭 Otázky pre vás: 

Ako reagujete, keď začína byť rozhovor nepríjemný? 

Ahojte baby,mám dlhodobejší vzťah. S priateľovou mamou to nie vždy bolo ružové, lebo ani ma nepoznala a už povedala synovi,že som kurva a s kurvu jej syn nebude. Neviem podľa čoho to súdila,keďže pred ním som mala jeden vzťah krátkodobý. Fakt nie som ten typ ženy,vo to strieda každú chvíľku jak ponožky. Od tej doby sa vo mne niečo zlomilo, už som ju nikdy nebrala ako predtým. A ešte podotýkam priateľovi povedala,že ona to len z nervov povedala,ale aké nájsť ospravedlnenie pre niekoho kto si dovolí niečo takéto a ublížilo mi to veľmi ? Inak nikdy som nepočula za to ani prepáč nič. Pred pár mesiacmi som si k nej začala hľadať cestu,no ona má strašne divné maniere. Napr. ja,keď som k nim išla na návštevu,sme sa pozdravili a tam to zhaslo a ona má taký názor na to, že treba chodiť aj ku nej do izby a všímať si ju. Ale nie je to blbé,že ja sa jej musím strkať,aby si ma všímala? Nemá si ma všímať automaticky a normálne,keď idem ku nej na návštevu ? Ja neviem mne pride toto všetko od nej veľmi blbé. Stále rozpráva hlúposti o mne svojej dcére a jej dcéra so mnou ide von alebo kočíkovať a hneď mi všetko vešia na nos. Vôbec to nie je pekné. Ja mám pocit,že ona akoby nonstop podrývala moju autoritu. Že ona vkuse si niečo nájde aj totálnu banalitu a začne z toho robiť strašnú vedu. Alebo si niečo zmyslí a šplechne mi to do huby bez rozmyslu a ani si neuvedomí čo povedala. Nevidí v sebe chybu, ale niekedy sú to také odporné veci. Mne sa toho už veľa nakopilo a ja som pila (nepijem vôbec,fakt len tak raz za mesiac na nejakej oslave,ale som mladá baba,nie najmladšia,ale stále mladá) tak prečo si občas neužiť? A ja som vybuchla a začala nadávať a ona to vraj počula (alebo jej to niekto nabonzoval) neviem jedno z toho. A hneď to vo veľkom začala riešiť,že ja som na ňu nadávala a takto a jej syn stojí pri nej teda môj priateľ,ale to čo ona robí mne,že ohovára,robí čo najhoršie,nedáva servítku pred ústa a podobne to je všetko asi na samom poriadku. 

Samozrejme jej som napísala ospravedlnenie a priznala si chybu. (Aj keď ja som nikdy 

žiadne ospravedlnenie od nej nedostala za nič čo povedala alebo spravila a toho bolo veľa čo ona rozpráva,povie... Ona dala zobrazené a je vraj na mňa strašne nahnevaná? Ale aj ja mám právo byť nahnevaná,keď ma ohovára a robí to čo nemá robiť, stará sa do nás stále, určuje nám čo môžeme a čo nemôžeme aj s jej mužom a podobne a pritom sme dospelí ľudia,pracujúci aj všetko. Mňa to vytáča tento jej prístup. Keď som povedala priateľovi či mám ísť za ňou ospravedlniť sa a priznať si chybu tak on,že nech to ani neskúsim. (Asi mu očividne niečo hovorila) A čo mi také môže spraviť? Vyfacká ma alebo čo? A ešte k tomu za čo,že nonstop do mňa drbe a ja už som vybuchla lebo fakt čo je moc je moc. Všetko má svoju hranicu aj komunikácia. A nie,že ona niečo zadre alebo takto a ani si neuvedomí čo o mne vlastne rozpráva. Neviem čo robiť. Priateľ je na mňa za to veľmi nahnevaný,ale stále mu aj vysvetľujem,že ja jeho mamu rešpektujem ako osobu a jeho matku,len by si niekedy mohla dávať servítku pred ústa a nerobiť veci bez rozmyslu, ohovárať jeho ségre, ktorá mi všetko nabonzuje a podobne. Keby ma aspoň ohovára s niekým a nedostane sa to ku.mne,ale toto je vrchol čo robí. Spomínam tu tak tretinu lebo to by som musela písať knihu čo mne kedy ona spravila. 

A áno možno si niektoré budete hovoriť načo si bola v takomto vzťahu,ale ja zastávam názor,že rodinu si človek nevyberá a priateľ je fakt človek s veľkým srdcom, ktorého veľmi milujem,avšak ubíja ma na ňom,že nedokáže svojej matke určiť hranicu čo môže a čo nie. V tom zmysle starania sa do nás, ohovárania nás a podobne. On je typ čo má u riti čo kto o ňom povie,aj keď neohovárajú iba mňa jeho sestre,ale aj jeho. Myslíte si,že ten hnev ju 

prejde a keď vychladne a porozprávam jej,že čo mne vadí a takto,budem sa snaiT nájsť kompromis tak bude to lepšie? Viem,že som urobila chybu,že som nadávala. No na druhej strane mne sa toho toľko nakopilo za tie roky,že dovidenia. A stále som bola ticho. Budem vďačná za rady baby a samozrejme situáciu sa snažím urovnať.