Od svojich osemnástich som vždy niekde pracovala. Prvú prácu som mala už cez prázdniny na strednej škole. Pracovala som aj popri výške a rovnako aj popri zamestnaní 🙂 No a keď sa mi pred rokom a pol narodil synček, pracovala som aj popri materskej „dovolenke“. A teraz, keď som na rodičovskej „dovolenke“, pracujem naďalej.

Mám veľké šťastie, že moja práca je aj moja záľuba. Venujem sa totiž účtovníctvu. Venujem sa mu už vyše 10 rokov. Áno, možno pre niekoho nuda, ale mňa to fakt baví. Narodením môjho synčeka začala vo mne rásť túžba byť pánom svojho času aj po skončení tej takzvanej dovolenky. Chcem sa venovať svojmu milovanému účtovníctvu a popritom by som sa chcela zrozumiteľne vysvetlovať veci z tejto oblasti. Tak držte palce 🙂

Časom som sa dostala aj do kontaktu s niektorými mamičkami, ktoré chcú začať zarábať. Majú skvelé nápady, ale nevedia sa vymotať z tých našich zákonov. Nevedia, čo môžu a čo nie. Nevedia, čo kam zahlásiť, prihlásiť, na aký úrad ísť... Budem sa tomu postupne venovať a pevne verím, že sa mi to podarí zrozumiteľnou cestou. Ak však čakáš, že ti poviem, čo máš robiť, tak ťa sklamem. S nápadom musíš prísť sama, ale tých máš určite kopec, posnažím sa však byť nápomocná po tej „technickej“ stránke.

Dôvod, prečo som sa rozhodla stále pracovať, je jasný. Bola to moja potreba realizovať sa, ostať informovaná a mala stále pocit nezávislosti a samostatnosti. A momentálne mám veľkú potrebu pomáhať ;). Dôvodov existuje určite množstvo. Aký je ten tvoj?

Tak poďme na to, žiaľ nedá sa tomu vyhnúť, čaká nás trochu teórie.

Pred pôrodom nastupujeme na materskú dovolenku, počas ktorej poberáme materské. Zvyčajne nasleduje rodičovská dovolenka počas ktorej dostávame rodičovský príspevok. Materskú a rodičovskú dovolenku definuje Zákonník práce. Takže sa týka len tých, čo sú zamestnané. Mamičky podnikateľky si dovolenku nemajú brať od koho. Majú však nárok (po splnení podmienok) na materské aj rodičovský príspevok.

UPOZORNENIE! Toto je ťažké čítanie a asi bez sĺz to nepôjde :(

Ospravedlňujem sa.......

Píše sa rok 2005....

Január

Maminka sa po dlhej dobe zaľúbila do pána dokonalého - doslova a do písmena. Prišiel ako BOH, ktorý nám mohol.

Zamilovanosť prešla až do zásnub...Pán Dokonalý prišiel za mnou, či si môže zobrať maminku za ženu a ja bez váhania áno. Tak sme vymysleli plán ako jej nájdeme na mieru dobrý prsteň. Pamätám si to ako dnes...sedeli sme v svadobnom salóne pri stroji a začala som šaškovať s prsteňmi a maminka sama od seba, že úkáž vyskúšam. Ja som sa len usmiavala, že áno mám jej veľkosť. Utekala som za pánom Dokonalým a už bol snúbny prsteň na svete 🙂 JUCHUUUUU