Nasla som na nete supeeeer vo vela bodoch som sa nasla

1. Očichávají zadky svých dětí.

Jestliže ještě nemáte své vlastní potomky, může vás poněkud vyvést z konceptu, že uprostřed společenské konverzace matka plynule odchytí své probíhající dítě, zvedne ho do výše, přičichne si k jeho oplenkovanému zadku a zase jej vypustí - a to vše, aniž by přerušila větu. Zjistit během zlomku sekundy jediným přičichnutím stav v plence dokáží jen matky a těžko říct, zda je to genetickou výbavou, nebo trpělivým cvičením.

2. Nediví se žádným potravinovým kombinacím.

Svíčková s rýží? Knedlíky s kečupem? No a co?! Neexistuje na světě potravinová kombinace, která by mohla matku malých dětí překvapit. Má totiž ten nejlepší trénink.

3. Soudí ostatní rodiče.

Od narodenia mám problém s pokožkou vo vlasoch. Najprv to bola mliečna chrasta, potom lupiny. Nikdy nezabudnem na umývanie vlasov, vyčesávanie, skúšanie rôznych prípravkov aké v 80 - 90-tych rokoch existovali. Keď už bolo najhoršie, išli sme ku kožnej s mamou.

Napísala mi rôzne krémy, vodičky, niečo zabralo na týždeň, dva i dlhšie, iné po prvom vyskúšaní putovalo do koša. Koža ma po nich svrbela a štípala až tak, že som si ju miestami úplne zodrala a najbližšie týždne som si umývala iba s čistou vodou, pokým sa mi to úplne nezahojilo).

Neustále skúšanie, dookola to isté, až som došla po toľkých rokoch do štádia, že som si povedala: "A dosť! Nie som testovací králik!"

Vzdala som to. JA, ktorá sa len tak ľahko nedokáže poddať. Vždy mi svitla nádej, keď sa na trhu objavilo niečo úplne nové. Začala som skúšať prípravky už len tie, ktoré ľudia začali chváliť ako pomohli. To, čo mi kamarátky v škole odporučili z vlastnej skúsenosti, som si kúpila aj ja.Každý človek je iný a to, čo pomáha ostatným, samozrejme, nepomáhalo mne. Pripadala som si ako začarovaná z rozprávky, ako z iného sveta. Nemožná si raz a navždy poradiť s takým "ľahkým" problémom, ako sú lupiny.

Skúsila som všetko, nezabralo nič.

Roky plynuli, škola skončila, začala som pracovať. Na situáciu som si zvykla - musela som, nič iné mi ani neostávalo. Nebudem menovať všetky značky, ktoré som stihla vyskúšať, ale bolo ich až toľko, že si to ani nepamätám.

Ich hatte heute einen richtig gemütlichen Samstag. Die Kinder waren mit Oma unterwegs und ich nutzte die Zeit zum Schlafen, und zum durch Mummyblogs lesen. Da stolperte ich über einen schönen Artikel zum Thema: Zwei Kindern gerecht werden - ein Balanceakt. 

Das Fazit der Autorin war, dass man unmöglich jedem Kind zu jeder Zeit die gleiche Aufmerksamkeit geben kann - solange es aber in Summe gerecht ist, ist das völlig in Ordnung so. 

Das kann ich zu 100% unterschreiben. Nun bin ich ja bereits seit knapp 2,5 Jahren Zweifachmama und das auch noch mit einem Altersabstand von unter einem Jahr. Und ich muss sagen - ich hab es mir weit schwieriger vorgestellt. Es groovte sich irgendwie ein. 

Ich weiß noch wie wahnsinnig ängstlich ich vor der Geburt von Kind2 war. Könnte ich ihn lieben? Auch nur ansatzweise so stark wie Kind1? 

Ich konnte es mir beim besten Willen nicht vorstellen. Never. So eine große bedingungslose Liebe konnte es kein zweites Mal geben. 

Dann folgte die Geburt und nach einigen erschöpften Stunden Stillen/ Kuscheln/ Dämmerschlafen waren diese Gedankengänge unvorstellbar weit weg - es war, als sei er immer da gewesen. Ein zweites unfassbar perfektes Kind. 

Jedno krásne ráno som si našla skvelú správu , že ma vybrali na testovanie BIO slovenských výrobkov od značky Biomila. To bola radosť! Týmto sa chcem veľmi pekne poďakovať spoločnosti Biomila a Modrému koníkovi za úžasnú príležitosť otestovať skvelé výrobky.

Testovala som:

- čaj s echinaceou

- špaldové minigrissiny celozrnné

- špaldovú celozrnnú krupicu

- špaldové celozrnné cestoviny – špirály

Tak ako to s tými poplatkami vlastne je? Mám či nemám to či ono zaplatiť? Je to povinné? Môžu ma nútiť to zaplatiť? A ak nezaplatím, nemôže učiteľ šikanovať moje dieťa?...

Tieto a mnohé podobné otázky sa len tak hemžia rôznymi fórami, ktoré som prelúskala, kým som sa rozhodla aj v predcházajúcich príspevkoch venovať tejto nie ľahkej a obšírnej téme.

Bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách je zakotvené v Ústave SR. Každý, kto má školopovinné dieťa sa nad týmto konštatovaním už iba trpko usmeje. Na každej, i malej dedinskej škole sa platia väčšie či menšie skryté, niekedy priam neviditeľné poplatky. Problém je v tom, že rodičia často nevedia, ktoré poplatky sú povinné (upravené zákonom) a ktoré sú dobrovoľné.

V tomto príspevku vám preto ponúkam krátky prehľad toho, za čo všetko ako rodičia školopovinných detí platíme. Za  nezdokumentované  platby budeme z účtovníckeho hľadiska považovať tie, o prevzatí ktorých poväčšine nedostane darca (rodič) žiaden doklad (príjmový doklad, darovaciu zmluvu a pod.). Teda on SÁM si ich nemôže vo svojom "domácom účtovníctve" relevantne zdokumentovať. Samozrejme predpokladáme, že škola či učiteľ by tieto platby zdokumentované mal mať . 

1. Legálne a zdokumentované  platby

- za povinné aktivity v rámci vzdelávania (legálne a zdokumentované)