#rajo Delissimo - ktorý máte najradšej? #srdieckaaaaaaaaaaaaaaaaaaa 🙂

Dobré ráno 😊 Už dlho som nemala taký nabitý program, ako tento týždeň. Na začiatok cesta na farmu, teraz sťahovanie...
Ani som si nemyslela, že máme až toľko vecí. 😄😂

PS: Článok o ceste na BIO farmu HiPP napíšem budúci týždeň. ❤️

Pokračovanie.............Anjel v bielom plášti 2
fotoportrét lubicagasparik
Pokračovanie Anjel v bielom plášti. Už sa len čakalo,či pojde bilírubín dole,ale nešiel bol 500,a potom aj 600.Ešte sme boli na infuziu,už len na vozíčku.Potom hned už vytelefonovala interné,a ja som tam mohla byť,ale večer ma poslal domov.Robili mu vyšetrenia,prišla aj primárka z doliečováku,stiahnuť vodu z plúc,ale sa nedalo,aj ona bola smutná/ťahala aj svokre,ktorá tam ležala cez vianoce a nový rok/.Skúšali z lavej strany,ale sa nedalo.Hned ráno mi už volal aby som prišla,že treba isť ešte na ultrazvuk.Urobili mu a naznačili na pravej strane kde by sa to mohlo stiahnuť a tak mu stiahli z brucha 5l vody,čítate dobre 5l.Kvapkalo mu to vyše troch hodín a ja som pozerala aby nevyšlo z flaše.Potom mu ešte dali infuziu a tak sme prišli domou.Doma už zasa bolo dobre,aj spal celú noc,aj dýchanie sa ulavilo.Ale zasa asi tá voda alebo už ten celkový stav,neviem ale zasa sa mu ťažšie dýchalo a prestal aj jesť/čo predtým aspon trošku zjedol,ale skúšal všetko možné do poslednej minúty,aj cesnakovú vodku ,aj pestrec mariansky drvený,najprv suchý a potom do jogurtu,a všetko možné aj nemožné,tak veľmi chcel žiť................Už potom v stredu som volala či možme pojsť na infuziu,lebo že je veľmi slabý,že áno zavolajú jak bude volná posteľ,a ona po pracovnej dobe aj zo sestričkou prišli k nám a doma mu spustili infuziu,a moj malý z nej oka nespustil,a hovorí ti si veľká doktorka a aj ja budem,len som ešte malý.Veľmi si ju oblúbil,poukazoval im hračky a hral sa hlavne s pani doktorkou.Vraveli že prídu aj zajtra ,a prišli,len akurát začal krvácať z nosa.Zastavili,ešte sestrička bežala do lekárne na dajaký gel.Potom spustili infuziu,všetko prebehlo v norme,zasa sa pohrali a pošli preč.Ešte ani nedošli možno do ordinácie a už som volala,že zasa krváca,ale už som volala záchranku.Zobrali ho na interné a ja hovorím doktorovi,že ja s ním ostávam tu,že budem spať aj v kresle,doniesli nám,lebo ked mal veľké bolesti tak sa tam poskladal a mu to pomohlo.Deti suseda odniesla k mojmu otcovi,už má tiež svoj vek,ale čo dedo navaril to bolo prefajne.Krvácanie zasa pomocou gélu zastavili,len mu to zavadzialo v nose.Ale celú noc len sa pohol už som bola pri nom,na celú noc mu dali infuziu,a ja zasa som pozerala kedy dokvapká.Ráno o 5-tej mu dokvapkala a hovorím že idem sa domov natiahnúť,lebo nohy opuchnuté,a on už o 7-mej volá že kde som ,tak rýchlo taxik,a naspäť.Ráno na vizite hovorím doktorovi nech dá aj mne posteľ,lebo si musím natiahnuť nohy.Súhlasil a ešte povedal,že ten pán čo s nami bol na izbe,ide domou a že on má službu a ku nám nedá nikoho.Tak až poobede sme pošli na krčné/čo od rána čakal kedy mu ten gél vyberú,čo sa mu ťažko aj z toho dýchalo.Vsobotu sme mali ísť domou ale zoslabol a nechcel,že možno nedelu.A v nedelu už len plienku a večer už začal vracať krv,a pýtali sa či nemá varixy na pažeráku a ja že hned volám dokrorke a ona,že nie,lebo aj to vyšetrenie čo mu robili v Košiciach,tak že to tam nepíše.Potom mu urobili sondu a a zobrali ho na ARO -teraz sa to volá ináč,mal už dajaké krvácanie z toho pažeráka.Aj na tom internom boli všetci taký milý a ľudský.Ja som v noci prišla domou,ale ráno o 9-tej už som išla tam /večer ma už nepustili/a on nepokojný,napojený na všeliaké hadičky ,aj pobede som bola na dve hodiny pri nemu.A ráno o 3.40 mi už volal doktor že zomrel.V prvom momente som povedala chvála bohu,že už si ťa zobral,že už netrpíš a netrápiš sa,strašne ho to zožralo.Ráno pred siedmou,som išla zasa taxíkom k otcovi,povedať detom že ocko zomrel,ten pohlad a plač neprajem nikomu,len som ich utešovala že už ho nič nebolí.Volala som aj doktorke hned ráno.Prišla aj na pohreb aj zo sestričkou.Potom som jej nosila ešte drinky,a všeliaké náplaste,a ona mi nesie Velvetku kávu,že taku pijete,tak mi kúpila.Ja som ostala jak obarená,ona si všimla aj jaku kávu pijem.Ešte raz vdaka Mudr.Alica Malá,Sestrička Hojdanová,mojmu otcovi a všetkým ktorý na nás mysleli a modlili sa za nás.

včera napečená dneska po raňajkách len toľko, fakt výborná aj na druhý deň , veľmi odporúčam http://www.mimibazar.sk/recept.php?id=18915 alebo v skupinke viac rád viac tipov a najlepsie odskusane recepty od najlepsich pekarok a kucharok 🙂 kocky mam vas rada 🙂 https://www.modrykonik.sk/group/8057/ dakujem

(2 fotky)

Dnešná pripomienka na FB. Anjel v bielom plášti.
Ahojte.Chcela by som sa s vami podeliť o tom,že existujú aj lekári z dobrým srdcom.Náš boj sa začal koncom januára 2008,ked manželovi zistili nádor na hrubom čreve.Nasledovala operácia,potom chemo.Výsledky boli v norme,ale presne po 2-rokoch markery vyskočili.Primár na onkologii mu urobil ultrazvuk a bol tam nález na pečeni,on samozrejme napísal,že bez ložiskových zmien.Následne inej lekárke sa to nepozdávalo a nasledovalo CT-čKO,na ktorom sa zistilo,že má metastázy na pečeni.Nasledovala operácia a potom sme prešli k súkromnej onkologičky,ktorú som poznala z nemocnice,ked som chodila k svojej už nebohej mamke.Následne chemo a tak sme bojovali až do mája 2013,kedy nasledovala operácia pečene.Pán profesor Bober v Košiciach mi povedal,že pečen je čistá,ostala tam len mikroskopická bunka.Ja naradostená,že konečne sme vyhrali som všetko vyrozprávala manželovi.Zotavoval sa a chodil na kontroly.Pani doktorka ho poslala na MMR do Humenného.Bolo 15 augusta sviatok Pannej Márii a on prišiel z tým že metastázy sú tam zasa.Nevedela som či mám plakať,či hromžiť na Pána Boha,ale z pokorou sme pošli do kostola.Zasa chemo.........a tak to bolo až do nedávna,ked sa metastázy rozšírili,z chemo dostal alergickú reakciu,ale ešte vybral 5 dňový cyklus,pokrstil krsniatko a pred 2-týždnami ožltol,bilirubín 318.Doktorka hned volala do Košíc,že mu treba urobiť ERCP lenže lekár čo k nemu posielala pacientov má dovolenku celý mesiac a tak sa skontaktovala z druhým a ten povedal,že musia byť rozšírene žlšovody,aby on mohol ten zákrok urobiť.Z CT-čka čo mal robené pred mesiacom zistila že nie sú rozšírene,tak potom ešte v piatok 24.7.ultrazvuk zameraný na žlčovody,ale tam tiež nie sú zvätšene/ešte popritom sa mu už robí voda na pluciach a iné komplikácie/.Ked som poniesla výsledky doktorka sa rozplakala,že mu nevie pomocť/a ja s nou/.V nedelu som jej volala či mu môžem dať furosemid forte lebo má opuchnuté nohy,a ona že ešte to nevzdáva,že skúsi ešte CT-čko bez kontrastnej látky,že nám da vedieť.V pondelok po obede niekto zvoní a to ona,náš anjel doniesla žiadanku a papiere na sanitku a to mala dovolenku,v utorok sme boli na MMR-v Michalovciach tam to vybavila,a tam mu ukázalo že žlčovody zvätšené,následne volala do Košíc,že či mu urobí zákrok.Hned vybavila hospitalizáciu a už poobede sme boli na príjem.Dnes bol v Košiciach,sprechodnili mu žlčovody,len na jednom mieste sa nedali.Ked som jej volala počula som v jej hlase obrovskú radosť.Neviem ako to dalej dopadne,to vie len Boh,ale chcela som vám napísať o jednej skvelej lekárke,ktorá to nevzdala ale bojuje s nami.Môj manžel je úžasný a veľký bojovník,ktorého veľmi obdivujem.Ten anjel je Mudr.Alica Malá.

Manželský pár cestoval na víkend k jezeru, kde bylo možné ve
stanovených úsecích lovit ryby. Manžel miloval rybaření za úsvitu a
jeho žena zase velmi ráda četla. Jednou ráno se manžel po několika hodinách rybaření vrátil a chtěl si na pár hodin oddechnout. I když se jeho žena v okolí nevyznala, rozhodla se vyplout s loďkou na jezero.

Kousek veslovala, zakotvila a vzala si knihu a začala číst.

Za chvilku se na motorovém člunu objevil strážce parku, ve kterém se jezero nacházelo. Oslovil ji:

"Dobré ráno milostivá, co děláte?"

"Čtu", odpověděla a pomyslela si pro sebe - není to snad vidět ?

"Nacházíte se ale v zóně, kde je zakázáno lovit ryby."

"Ale já přece ryby nelovím, to přece vidíte."

"Hmmm, ale máte s sebou kompletní výstroj. Musím Vás odvést a dát

Vám pokutu!

"Když to uděláte, obviním Vás ze znásilnění!", odpověděla klidně žena.

"Ale já jsem se Vás ani nedotknul!"

"Hmmm, ale máte s sebou kompletní výstroj!"

A jaké je ponaučení ?

NIKDY nediskutuj s ženami, které umí číst 🙂

Baby je nieco na jazvy? Co by ich trochu zmiernilo, pomohlo vyblednut. Mam taku nepeknu od popalenia na dost viditelnom mieste. Dik

Su tu nejake mamicky, ktore studovali popri dietati medicinu, veterinu?

Pre tvorivé rúčky 👍

avatar
gilian
30. júl 2016    Čítané 370x

AKO POLOŽIŤ OTÁZKU PRE TAROT

Tarot je forma veštenia, ktorá má rada konkrétne otázky. Čím viac je otázka konkrétnejšia a zameraná na špecifický cieľ, tým je tarotový výklad konkrétnejší a presnejší. Ak otázka nemá presné zameranie, alebo ak samy neviete, čo sa chcete dozvedieť, odpoveď bude tiež všeobecná, alebo bude odrážať vašu nerozhodnosť.

Ide teda o jednoduchú rovnicu:

Otázka s presným zameraním prinesie odpoveď s presným zameraním.

1. Konkrétnosť

Napríklad: Ak sa chcete spýtať otázku, ktorá sa týka oblasti života, ako je napríklad láska, odporúčam vám, aby ste Tarotu dali určité nasmerovanie, ktorým sa má výklad uberať. Netreba odhaliť všetky detaily situácie. Stačí len, aby ste Tarot nasmerovali na tú konkrétnu oblasť, ktorú potrebujete poriešiť.

A naopak, ak svoju otázku nešpecifikujete, Tarot vám poskytne buď veľmi všeobecnú odpoveď, ktorá vám síce bude dávať zmysel, ale veľa sa nenaučíte o tom, ako váš problém vyriešiť, alebo ukáže len maličkú časť toho, čo chcete vedieť.

Nech mi niekto povie, co toto znamena 🙂 dnes v zahrade na mna plkol vtak, reku fiha, co to bude 😀 teraz sa tu prehadzujem, nespim a pocujem, ako nejake auto spomalilo pred nasim domom...nic zujimave, len keby po jeho odjazde nezacalo hlasno mraudzat maca pri nasej brane. Idem von v nocnej kosielke a ono na mna spustilo taky krik...ze som mu otvorila a hla... Cierne maciatko 🙂 dala som ho na dvor, vyliala nacatu smotanku a dala granulky. Ak ho nas kocur nevyzenie, tak mame druhu macku a muz ma zajtra dozaista aj s nim vyrazi 🙂

Ahojte hladam niekoho na stazenie deti 15€ na den surne

avatar
albarosa
29. júl 2016    Čítané 79x

6.

Nič iné ako vyliezť na opäť na strom, mu neostávalo. Nerád ju nechával samú. Hoc bola teraz s Michaelom. Nevedel, či by jej práve on nemohol nejako ublížiť, len aby si zachránil vlastnú kožu. Možno by ho tu nechal pokojne aj skapať a s liekmi by sa nevrátil. V hlave mal toľko hrôzu naháňajúcich myšlienok, že sa radšej prinútil spať.

Samanta bola trochu na pochybách, či urobila dobre, že šla sama s Michaelom. Napriek všetkému to pred ním hrala na silnú, lebo na sebe nechcela nechať znať strach. Bratovi klamala. Cesta k mestu bude trvať len pár hodín. Už okolo obeda by mohli byť tam, no cez deň si netrúfne vkročiť tam. Hlavne po tom, čo jej Simon povedal, že sú tam ľudia, ktorí si svoje zásoby strážia. Budú sa musieť niekde skryť a počkať, kým sa zotmie. Cesta späť tiež nebude trvať do rána. Nevedela, či to má povedať aj Michaelovi, alebo ho úmyselne vláčiť hore-dolu po lese. Vyznala sa tu, v tejto časti lesa to poznala, preto aj po tme vedela, kde bude najlepšie prenocovať. „Viem, že nie sme od mesta, až tak ďaleko,“ prerušil tok jej myšlienok.Ostala trochu vyvedená z miery. Tvrdý pancier, ktorým sa obrnila, začal praskať. Čochvíľa sa rozpadne.Iba sa na neho pozrela, chcela vedieť, či jej to vyčíta alebo má z toho vlastne radosť. Jej samovražedné ja s ním chcelo stráviť chvíľu času o samote. No teraz si uvedomila, že je to možno až príliš veľa času.„Cez deň sa v meste ukázať nemôžeme,“ začala diplomaticky, „Musíme teda počkať až do tmy. Nechcem riskovať, že by nás niekto videl.“Michael zvážil aj túto teóriu, aj tak sa ale viac prikláňal k tej, že s ním chcela byť osamote. Veď prečo by ho potom ťahala so sebou? Poradila by si lepšie bez neho. Jeden človek zvykne byť nenápadnejší, ako dvaja.„Zaujímavé,“ zhodnotil, „Ja som si myslel niečo iné.“„Čo iné?“ Skočila mu do rečí.„Neviem,“ mykol plecom a potom sa zasmial.Samante to moc do kariet nehralo. Je to prvý raz, čo je s ním o samote a miesto jednoznačných odpovedí, na aké je zvyknutá od brata, dostáva len niečo, čo sa odpoveďou ani nedá nazvať.Najradšej by z vrecka vytiahla nôž, pritlačila ho niekde ku stromu a znovu si vypýtala odpoveď na svoju otázku. Potom však zvážila pomer síl svojich a jeho, v duchu sa na tom zasmeje a ďalej pokračuje v ceste lesom.

Prešli asi dve hodiny. Za ten čas zo seba Samanta  nevypustila ani hlások. Vedel, že je nahnevaná.  Aj mala právo, zachoval sa ako idiot. Určite musí byť v poriadnom strese. Po mesiaci stretne brata, ktorý je navyše ranený a vytiahne ju z jej úkrytu. Vezme ju niekam do lesa a nakoniec sa o neho musí ešte aj starať. Riskuje svoj vlastný život pre niekoho, koho celý mesiac vôbec nezaujímala. Aj to, že bol doma už pred tým, bola lož. Celý čas boli spolu. V lese sa síce vyznal, ale nie tak ako ona a tak pár dní blúdili v kruhu.Samanta bola taká nevinná. Nevedela, že ju brat klame a ona sa kvôli nemu obetovala. Michael by sa bol na Simona vykašľal v momente, ako by do jaskyne zišiel sám bez nej. Nemal by dôvod ostávať s ním. So Samantou by šiel aj na kraj sveta, ak by to od neho chcela. Mrzelo ho, že sa k nej správal ako hlupák.Chytil ju za ruku.„Sme takmer na kraji lesa,“ oznámil jej. Čupol si a potiahol ju dolu so sebou. Prstom ukázal na hranicu lesa asi pätnásť metrov pred nimi. Od mesta ich oddeľovala len lúka a pár domov na okraji. „V jednom z domov na kraji mesta by sme sa mohli ukryť,“ navrhol.„Prejsť lúkou za denného svetla by bolo príliš riskantné. Navyše nevieme, či v tých domoch nie sú ľudia, alebo nejaké ich hliadky,“ pokrútila hlavou. Michael rýchlo pochopil, že má pravdu. Už sa mu nápad skryť sa v jednom z domov tak nepozdával. Vôbec nemyslel na to, že by tam ešte niekto mohol byť. Ona a Simon boli jediní ľudia, ktorých od výbuchu videl. Už si na to tak nejak zvykol. Bolo by dobré vidieť aj iných, ale nie za takýchto podmienok. Vlastne sa im chystajú ukradnúť ich veci. Ale to tiež nie je ten správny pojem. Nepatrili im, len si ich  privlastnili. Ovšem ak tam nejakí sú. Kto vie, či si aj toto Simon nevymyslel.„Videla si vlastne niekedy iných ľudí?“ Prekvapil  ju otázkou.„Naposledy som videla ľudí v deň výbuchu, keď ma tu nechali,“ odpovedala. Michael, ale jej odpoveďou ostal zaskočený.„Ako to, že nechali?“„Mala som zranenú nohu a jeden chlap rozhodol, že nemám šancu prežiť, tak ma tu nechali umrieť. Odišlo vtedy asi desať ľudí. Ostatní, ktorí ostali do týždňa umreli,“ objasnila mu situáciu v akej sa ocitla.„Takže to v meste niekto prežil a odišiel? Kam šli?“ Vypytoval sa ďalej.„Neviem. Nič mi nepovedali. Všetko nechali tak a odišli.“Až teraz sa dokázal aspoň trochu vžiť do jej situácie. Už sa nečudoval tomu, že sa tak o brata stará. Sama bola zranená, dobre teda vie aké to je. Teraz už ale na nej nič nevidieť, takže si dokázala pomôcť a okrem toho prežila, je tu. Od ľudí bolo hnusné, že ju tu nechali ako nejakého prašivého psa, lebo si mysleli, že sa len niekam zašije a v tichosti zdochne. Ona ale bola natoľko silná, aby prežila. 

Nejako sa tu zasekli. Stále čupeli, nechceli aby ich niekto zbadal. Boli až príliš blízko mesta. Samanta sa obzerala po dobrom mieste na úkryt, kde by mohli počkať, kým príde tma, keď v tom náhle precitla. Stále ju držal za ruku. Chcela ho pustiť, aby to nevyzeralo hlúpo, ale on jej to nedovolil. Len sa na ňu usmieval. Telom sa jej začalo rozlievať zvláštne teplo. Teplo aké poznala z matkinho objatia. Láska...Zatriasla hlavou, nemohla sa takto rozptyľovať. Teraz sa musela sústrediť na to, aby pomohla bratovi. Obávala sa, že by sa jeho stav mohol do rána pri jeho vysokej  horúčke ešte viac zhoršiť. Nevedela ako veľmi zle na tom bol.„Poď, niekam sa schováme,“ povedala a prudko sa postavila.Najradšej by, do mesta šla hneď. Veď je žena, nemá žiadne zbrane, povedala by, že chce len čistý obväz na svoje ruky a pôjde preč. Pri dobrom vetre by mohla natrafiť na slušných ľudí, ktorý by jej možno dali aj nejakú antibiotickú masť, alebo niečo podobné, čo by pomohlo na rany, ktoré Simon mal. Sama však nevedela, čo za ľudia tam sú, možno by ju zabili skôr, ako by stihla otvoriť ústa a niečo povedať.

Našli si vysoký strom. Michael nechápal, ako sa to dievča dokáže vyšplhať prakticky kamkoľvek. Možno by sa dokázala vyšplhať aj na sklenený stĺp aj keby bol natretý olejom. S údivom sledoval jej útlu postavu ako postupne mizne v korune stromu. Až keď ju nevidel vybral sa za ňou hore. Čakala ho asi vo výške šiestich metrov. Ani keby niekto chodil a obzeral si každý strom, nemal by šancu vidieť ich. Znovu sa usídlili v strede dvoch rozkonárených vetiev. Sadli si oproti sebe a každý z nich pozeral na inú stranu. Nie pre to že by sa snažili byť ostražití a kontrolovali okolie. Nevedeli, čo si majú povedať. Do večera ostávalo ešte veľa času a ak tam budú obaja takto ticho sedieť, zbláznia sa z toho. Oboch ich to ticho mučilo.

avatar
s_d
29. júl 2016    

Moje najkrajšie :-* <3

.. moja prvotina ... plienkova torta, pre krsniatko <3

(6 fotiek)

škoda že mi básnické črevo vyoperovali :( hmmm ....

"Priateľ je niekto, pred kým môžeme myslieť nahlas."
Ralph Waldo Emerson

avatar
dominika_cAMBASÁDORKA
29. júl 2016    

Včera sme hádali rozprávku, na ktorú sa už čoskoro môžete tešiť na Ťuki TV 🙂 A tadááá, toto je ona ;) Kto sa už teší? 🙂 #magio_tv, #tuki_tv

Dnes pri kupani😀stale sa xichtikuje

avatar
dominika_cAMBASÁDORKA
29. júl 2016    

Hahaa, chcela by som žiť v dobe, v ktorej bol uverejnený tento inzerát 😁😁👌

Ked uz cestoviny tak top !
Sepia, Durum, Cerstva ryba, petrzlen, cesnak...
Jednoduche gastro dovolenkove vyzitie a tak sa len cudujem ze vacsina turistov tlaci hranolky na plazi...
#vylepsenyrecept, #chutnaenergia, #dobrejedlo #dovolenka

I Love 😘

avatar
nelinkabublinka
29. júl 2016    Čítané 332x

Dali sme to

A tak sme prežili prvú spoločnú dovolenku s dieťaťom. Potrebovala by som ešte jednu. Na zotavenie. Ale aby som nezačala tak negativisticky, prečítala som dve knihy (kým spala). Po dvoch rokoch prvé čítanie. Iné ako leporelo. (Jeden Dán a jedna evitovka o utečencoch). Ale po poriadku.

Neviem ako vy, ale ja som vždy mala problém dodržať váhový limit batožiny. 30 kg pre dve osoby bolo ešte v pohode, vždy som to nejako dala. Ale ak do tých 30 kíl máte zbaliť aj jedného prcka, ktorý nemá nárok na nič okrem kočíka, tak je to výzva. Plienky, kašičky, mlieko, fľašky, keby pršalo, keby bolo horúco, niečo na parádu, niečo športové, niečo pohodlné. A veď toto ešte pribalím... A toto sa určite zíde...

Po dlhom premýšľaní som musela začať kalkulovať aj s príručnou batožinou. Päť kíl na osobu (10 dohromady) je už zaujímavé číslo na to, aby som ho zahrnula do balenia. A tak som z toho spravila hotovú strategickú činnosť, kedy som prenášala z jedného kufra do druhej tašky a stále dookola. Len aby som to nejako dala.

Malý tip, viete o tom, že okrem príručnej batožiny môžete mať aj veci osobnej potreby ako notebook, foťák, knihy a podobne? A tak som aj tieto položky z príručnej batožiny vybrala a ľaľa, zase tri kilá k dobru 🙂

Horšie to je však už s prepravovaním. Niekto musí tlačiť golfáč a niekto (v našom prípade muž) musí ťahať dva kufre, na nich dve 5 kilové cestovky, k tomu foťák, kabelka s dokladmi. V kočíku knihy a časáky... Ďakujem mu touto cestou za trpezlivosť.

Let sme prežili. Krpatá s nohou v okne, mini piškótky v lone, potom hodinový šlofík. Prebudila sa až na potlesk kapitánovi, že sme prežili. To sme sa tešili všetci. Horších bolo 20 stupňov vonku a pocit, že dlhé rifle a bundy sa nám fakt zišli. Aj napriek tomu, že som celú rodinu navliekla do teplých vecí iba zo strategického hľadiska (dlhé rifle sú ťažšie ako kraťasy), bolo to aj praktické, keďže bola kosaaa!!!

Prve a velka spokojnost☆★☆