Milujem nové rána. Ten pocit, keď sa zobudím na slnko v tvári, všetci doma ešte spia, vedľa mňa spokojne odfukuje Jasminka, ja sa potichu vytratím z postele, vyjdem po schodoch do študovne a zapálim si vonnú lampu s rozmarínovým olejom. Vonku je krásne a tak si otvorím okno a nadýchnem sa tej sviežej vône rannej rosy. Všade je poriadok. Na zem si položím podložku na jogu, sadnem si, zavriem oči a začnem sa sústrediť . Spočiatku je to náročné. Neviem sa dočkať, kedy si sadnem za počítač a začnem pracovať. V nohách pociťujem moje staré známe mravčenie, v hlave mi to srší nápadmi a neviem sa dočkať kedy ich dám všetky na papier. Po chvíľke sústredenia však už vnímam len dych, pohyb a pokoj. Po príjemnej pol hodinovej rozcvičke si hodím horúcu sprchu, oblečiem si niečo pohodlné, urobím si kávu alebo smoothie a sadnem si za počítač. 7 hodín. Neskôr ako zvyčajne, ale ešte stále mám čas hodinku si písať. Káva vonia, zo spálne počuť tlmené pochrapkávanie pána tvorstva a ja si užívam moju vlastnú prítomnosť. Moje ranné rande samej so sebou. 

Toto je môj čas. Toto je čas, kedy existujem aj ja. O hodinku sa zobudí Jasmínka a ja sama o sebe existovať prestanem. Stanem sa dvomi osobami, s rôznymi potrebami. Jasmínke nestačí vôňa kávy a slnko za oknom. Potrebuje mlieko. Potrebuje sa túliť. Potrebuje ma okamžite celú pre seba. Jej myšlienky sú hlučnejšie než moje a ja som opäť mamou. Postupne vstanú aj Wilko a Zorka a začne sa ten krásny každodenný koncert, v ktorom sa strieda smiech, spev, plač, krik, začne sa škola, v ktorej sa kŕmi empatia, zvedavosť, komunikácia a priateľstvo. Začne sa rodina. No pozitívna energia, ktorou som sa nabila ráno ma sprevádza počas celého dňa. Som trpezlivejšia. Som milšia. Som spokojnejšia a štedrejšia. Pretože ráno sa dostalo aj mne. Počúvam pozorne a starostlivo kŕmim malé zvedavé hlávky, lebo aj tá moja ráno dostala najesť. Večer padám z nôh. no z posledných síl si po sebe pozbieram veci zo študovne. Upracem stôl a do lampy prichystám olej. V polospánku si ešte uvedomím mravčenie v nohách, unavené nadšenie a nedočkavú tvorivosť, ktorej sa nechce spať, a ktorá sa nevie dočkať ďalšieho rána. 

No rána sa u nás vedia niesť aj v inom tóne. V zmetku, v zhone, v plači... Pritom väčšinou stačí len maličkosť, len skôr vstať a pozitívne myslieť, a celý deň je iný. 

Viac o mojom dobrom ráne na: 

http://zmysluplne.wix.com/zmysluplne

Janka 

   V druhej polovici 19. storočia starý otec Joseph Hipp (1867 – 1926), ktorý pochádzal z Günzburgu nad Dunajom, pracoval v  cukrárni a predajni sviečok v Pfaffenhofene – v obchode, ktorý neskôr sám prevzal.

   V roku 1897 sa Joseph Hipp oženil s Mariou Ostermayer, ženou z Pfaffenhofenu, a spolu položili základy rodiny s mnohými deťmi. Po narodení dcéry v roku 1898 sa im v roku 1899 narodili dvojičky, ktoré mali problémy s výživou. Ich matka mala problémy s dojčením, a preto sa ich otec rozhodol, že musí vyriešiť tento výživový problém.

   Preňho ako pre kreatívneho cukrára to nebolo veľmi ťažké. Upiekol sucháre a vyrobil z nich svoju vlastnú suchárovú múčku. Touto suchárovou múčkou obohatil mlieko, ktoré bolo následne oveľa sýtejšie. Dvojičky žili a prosperovali, rovnako ako ďalších päť detí!

   1901: Prvý výrobok. Chýr o úspechu suchárovej múčky pre deti, ktorú vyrobil manžel Márie Hipp a ktorú ona samozrejme tiež predávala v obchode, sa čoskoro rozšíril a Joseph Hipp už na začiatku 20. storočia zásoboval aj mnohých kolegov-cukrárov. Týmto spôsobom náhodou vznikla z cukrárne malá továreň na suchárovú múčku J. Hippa pre deti, ktorá sa napokon desaťročia predávala vo svojom dobre známom žlto-čiernom obale.

                              (Vďaka tejto suchárovej múčke sa na začiatku 20. storočia

                                       stal z mena HiPP názov obchodnej značky.)