Nádherný začiatok, keď naše dieťa bolo krásne a voňavé, sa časom mení a deti sú často smutné, ustrašené, deprimované, nevedia sa sústrediť a učiť. Stávajú sa prudké až agresívna, trpia chorobami, ktoré sme my nepoznali. Kde sa stratil ten malý zázrak dieťa.

Z človiečika orientovaného na seba, so svojim vnútorným prežívaním seba, sa veľmi skoro stáva človiečik orientovaný navonok, ktorý sa pružne prispôsobuje situáciám a požiadavkám. Postupne sa naučí hrať rôzne úlohy, robiť kulisy a napodobňovať. V tlaku na výkonnosť a presadenie sa, v informačnom poli televízie, internetu, počítačových hier, dieťa stráca svoju prirodzenú schopnosť hrať sa, tešiť sa, učiť sa, byť tvorivým, ... stráca pritom svoju podstatu, svoj potenciál ale aj svoju identitu.

Deti si svoju budúcnosť vytvárajú tu, teraz a s vami, to je ich svet, ktorý vidia a cítia. Všetko to si uvedomujú prostredníctvom svojho "JA". Všetko okolo nich sa mení, ale ich "JA" zostáva, je to ich duchovný stred, ich ťažisko a bod, v ktorom vnímajú, cítia a žijú. Pocit "Ja som" nemôže zmiznúť, môže byť iba nepovšimnutý, zabudnutý, necenený. Pre deti je ťažké nájsť seba v spleti umelo krásnych mediálnych osobností, značkových vecí, oblečení a informácií. Tento svet sa pre nich stáva svätý a nekriticky ho nasledujú.

V období detstva je každá osobnosť vnútorne najzraniteľnejšia. Traumy a pády dospelých sú iba ozvenou toho, čo prežili v detstve, ako prišli o obraz seba. Naučme preto deti prežívať seba, svoje schopnosti, radosti, ale aj stresy a pády, aby boli pripravení na svoju budúcnosť .

Laura kľačala na zemi v kúpeľni a plakala. Nevládala vstať a zdvihnúť päťmesačné bábätko z vaničky v sprchovom kúte. To sa usmievalo, ležalo na podložke a kopalo nohami. Vedela, že musí vyhľadať pomoc.

Začalo sa to nenápadne. K únave sa pridala zimomrivosť. Veď kto nie je uzimený, keď je unavený? Laura však už spávala pod dvoma paplónmi a aj napriek tomu sa často triasla od zimy. Pokračovalo to bolesťami kĺbov a krížov. Veď ktorú mamu nebolí celý človek od neustáleho nosenia svojej ratolesti? Na sex nechcela ani pomyslieť, libido na bode mrazu. No aj to by sa dalo ospravedlniť mamičkovskými povinnosťami. Menštruáciu ani neočakávala, keďže aj keď len trošku, no svoj poklad dojčila.

K bežným príznakom čerstvého rodičovstva sa však začali pridružovať aj iné problémy. Napríklad zápcha. Taká návšteva WC raz za desať dní s hemeroidmi, ktoré jej pribalili ako suvenír z pôrodu, bola masaker. Padajúce vlasy, suchá šupinatá pokožka, na rukách dopraskaná do krvi. Náladovosť, precitlivelosť, depresívnosť. Ako by spojili tehotnú ženu s menštruáciou a v prechode zároveň.

Laura začala zabúdať, zostala spomalená a apatická. Po 15 kilách, ktoré sa na ňu nalepili počas tehotenstva, sa behom dvoch mesiacov len tak zaprášilo. Nezostalo ani deko. No v priebehu ďalších troch mesiacov pribrala desať kíl naspäť. A priberanie pokračovalo ďalej. Nechápala z čoho, jesť nebolo kedy, pohybu mala okolo malého aj za troch a niekoľkohodinové prechádzky s kočíkom boli lepšie ako bodybuilding.

Ruky, kolená, členky mala tlsté, tuhé a opuchnuté. Ťažko sa jej hýbalo. Hlavu ako melón. Veľkú, nafúknutú. Bolo jej zle, keď sa videla v zrkadle. V noci začala chrápať. Pripisovala to nadváhe. Veď všetci tlstí ľudia chrápu. Neskôr nedokázala zaspať. Vždy, keď jej už už klesli viečka, pridusilo ju. Zachrapla a lapala po dychu. Ako by jej niekto pritlačil krk. Až neskôr sa dozvedela, že jazyk mala natoľko opuchnutý, že keď jej v spánku „klesol“ hlbšie do hrdla, tak ju pridusil. V noci spala pár hodín a ráno nedokázala normálne fungovať.

Spočiatku tieto problémy pripisovala únave zo starostlivosti o dieťa. Možno stresu, keďže sa u synčeka objavili menšie problémy s psychomotorickým vývinom. V stave, keď mala problémy sama so sebou, musela začať cvičiť s malým Vojtovu metódu. Všetko sa kopilo a kopilo.