A je to tu! Po dlhej dobe uvažovania a príprav spúšťame možnosť oficiálne predávať handmade výrobky na Modrom koníku.

Už dlhú dobu si všímame obľúbenosť skupín zameraných na vlastnú tvorbu a cítime, že aj o tomto je Modrý koník. Byť na materskej neznamená zrazu vyhľadávať len informácie o deťoch, ale naďalej sa zaujímať aj o množstvo ďalších tém. A jednou z nich je práve handmade.

Dôkazom toho, že handmade je na Modrom koníku obľúbený, je 36 skupín v kategórii Ručné práce. Najpočetnejšia skupina Kreatívne tvorenie s deťmi a pre deti má viac ako 10.000 členov a v najaktívnejšej skupine Háčkovanie: výtvory, nápady, inšpirácie dodnes pribudlo už takmer 60.000 príspevkov. To nás motivovalo k tomu, aby sme dali tejto oblasti vlastné miesto na predaj.

Kde predávať?

Na predaj handmade výrobkov sme vytvorili vlastné miesto v bazári. Pribudol preň samostatný druhy inzerátu Vlastná tvorba. Na výber teda odteraz bude Použitý tovar, Nový tovar a Vlastná tvorba.

Vlastnou tvorbou rozumieme ľubovoľnú vec vytvorenú predajcom, ktorá sa dá odovzdať či poslať (napr.: oblečenie, kozmetika, obrazy, apod.). Nepatria sem služby.

Lívia treskla vchodovými dverami tak, že mahagónový krížik, ktorý dostali jej rodičia pri svadbe od farára, nadskočil a kýval sa na panelovom klinci tam a späť. Anna sedela v kuchyni za rokmi ošúchanom stole, s tvárou v dlaniach a cítila zúfalstvo, hnev, strach, zlyhanie. Bola bezradná. Keď jej niekto povedal - malé deti, malé problémy; veľké deti, veľké problémy- vo vrecku sa jej otváral nožík. Aké problémy?! Dieťa sa naje samo, oblečie sa samo, žiadne nočné vstávanie, dlhé uspávanie a podobne. Aj tentokrát však platilo, že mali pravdu.

Lívia bola vždy veľmi šikovné dieťa. Chodila ako 12 mesačná, keď mala jeden a pol roka, hovorila celé vety a všetky tetky zo susedstva uveličene zalamovali rukami, aká je len múdra. Anna sa pri tej spomienke usmiala pomedzi slzy. Tá krištáľovo čistá špina jej duše sa drala na povrch a po hrubej vrstve make-upu si kreslila mokré kľukaté chodníčky. Zastala až na perách a nevládala ďalej. Rovnako už nevládala ani Anna.

Ich jediná dcéra mala v živote všetko čo potrebovala. Nie všetko čo chcela. Snažili sa ju vychovávať k úcte, k dobromyseľnosti. Všetky mravy však zmizli s prvým vyrašeným chĺpkom pod pazuchou. Puberta. Babka Florentínka by povedala, že oni ani nevedeli čo je puberta, pradedo vytiahol vojenský remeň a bolo po nej. No medzivojnové obdobie je už dávno minulé a výchovné postupy sa od tých čias zmenili.

Čím viac jej hovorila ako ju ľúbi a ako chce pre ňu len a len to najlepšie, tým sa jej viac vzďaľovala. Potrebovala zo seba dostať všetko to, čo jej chcela povedať, no nikdy nepočúvala. A vždy to skončilo hádkou. Premýšľala nad tým všetkým, čarbala perom všakovaké ornamenty na leták položený pred ňou. Zastala. Pritiahla obďaleč odhodený notes a začala písať. Písala a písala.

„Milá Lívia. Viem, že ma máš plné zuby. Že som len tá mama, ktorá ti veci zakazuje, či prikazuje. Ktorá ťa nepustí von po polnoci a za cigarety ti dala mesačného zaracha. To ťa stálo frajera a nevieš mi to odpustiť. Ale vedz, že keby ťa naozaj miloval, mesiac by počkal.

Predstav si, že máš kamarátku. Máš ju najradšej na svete. Nevieš si predstaviť život bez nej. Keď máš radosť utekáš za ňou, keď máš starosť utiekaš sa k nej. Ste spolu stále. Také kamarátky sme boli my dve. Čas je pán záľudný a ty si to nepamätáš. Bola si ešte malinká. No dnes si už skoro žena, aj keď pre mňa budeš vždy to malé dievčatko. Raz keď budeš mamou, tak tieto slová pochopíš. Asi nastal ten čas, aby som s tebou, už aj ako so ženou aj jednala.