„Mami.“ Šepla som. Vedela som, že to nie je realita no láska k nej bola silnejšia. „Tak neplač, dievčatko moje. Musíš byť silná.“ Podržala si ma na dĺžku rúk. „Aká si krásna a ako si vyrástla. Už dávno nie si malé dievčatko. Teraz musíš byť silná žena.“ Ona nevedela. Nevedela čo sa stalo. Kým som a čo sa v mojom živote odohrávalo. Nemohla to vedieť. Bola mŕtva...
          Smútok v mojom srdci sa súbežne prelínal so šťastím. Obaja rodičia sú znovu pri mne. Je tu aj Loganov otec a jeho mama. Všetci sa spolu objímame. Je neskutočne čo Jean dokáže. Dokonca je tu aj Agáta. Stojí obďaleč a usmieva sa na nás. Martina si zvykla na to, že občas zaživa veci, ktoré nie sú reálne možné, no teší sa so mnou. Aspoň na malý moment si môžem vychutnať okamih, ktorý čochvíľa pominie.
          Jean sa niekam vytratil. Dúfam, že niekde nebojuje s Loganom. Aj keď... Je to dosť pravdepodobné. Vie, že by som ho ochraňovala. „Jean!“ Zakričala som po miestnosti. Hluchý by to počul. Prízraky všetkých zmizli.  Bolo mi ľúto, že som sa nestihla rozlúčiť, no potom by to bolelo ešte viac. „Jean!“ Zakričala som znovu, keď sa nevrátil. „Chýbal som ti?“ Opýtal sa ironicky. Prešiel mi rukou po vlasoch. Len zľahka sa dotkol môjho chrbta. Jeho dotyk pálil. A neprestával páliť ani po tom, čo sa ma už nedotýkal. „Čo odo mňa chceš?“ Opýtala som sa znova, už asi po stý krát, keďže doteraz sa nemal k žiadnej normálnej a zmysluplnej odpovedi. „Začnime tým, čo chceš ty.“ „To som ti už povedala. Chcem mať od teba nadosmrti pokoj. Tak isto chcem, aby si dal pokoj aj Martine a Loganovi. Plň si svoj cieľ o tom, že na svete neostane nik iný, ale nás z toho vynechaj.“ Je ako diabol. Šíry okolo seba strach. Zatiaľ, čo som hovorila chodil oko mňa. Už len cítiť jeho pohľad na sebe bolo nepríjemné. Nakoniec zastal predo mnou. Vystrel ruku a pravdepodobne ma chcel pohladiť po líci. Môj štít funguje dokonale. Okamžite, ako sa priblížil na asi päť centimetrov, ruku odtiahol. Štveš ma! Snažil sa ma zlomiť. Nedovolím mu, aby nado mnou vyhral. „Vyklop konečne, čo odo mňa chceš!“ Tváril sa ako by som mu dala facku. Neznášam, keď niekto zbytočne naťahuje čas. Keď niečo chce, nech povie. Buď mu v tom pomôžem alebo sa na to vykašlem. „Prídem si pre teba, keď ťa budem potrebovať.“ Chytil Martinu za ruku, ktorá sa strachom cukla. Ale držal ju príliš silno na to, aby si mohla ruku vymaniť. Mne podával druhú ruku. V hlave mi skrsol podlý plán. Podala som mu ruku. Vedela som, že nás zavedie nazad, no nehodlám tam ostať. Pôjdem s ním ďalej, až ma dovedie k svojmu telu...
          Odstrčil Martinu na zem. Dopadla rovno na kolená. Možno bude mať modrinu, no zaručene jej nijak inak neublížil. Nikde nevidím Logana. Mám pocit, že niečo nie je v poriadku. „Teraz ti niečo ukážem ja.“ Povedala som rázne. Nepustila som jeho ruku, vedela som, že by bol  v momente preč. Pripútala som sa k nej. Nemohol ju odtiahnuť „Choď nájsť Logana, prosím.“ Požiadala som Martinu, ktorá okamžite utekala na poschodie. „Veľmi dobre viem o čo ti ide.“ Usmieval sa. „Áno? Tak o čo?“ Opýtala som sa s poriadnou dávkou irónie. „Logan tu nie je.“ Kričala Maťa z hora. „Tak kde je, Jean? Ty to určite budeš vedieť.“ Zazerala som na neho. „A odkiaľ asi?“ Zasmial sa. Humor ho neopúšťa nie však na dlho. Zbraň som mala hneď po ruke. Stačí sekunda a budem tam, kde presne chcem. Odznel výstrel. On sa stále usmieval. Stále ten odporný úsmev dokonca aj keď umiera. Pripútaná k nemu som sa premiestnila s nim. Nič som nevidela, bola tu tma. Tma a zima. Ako v nejakej jaskyni. „A čo teraz?“ Opýtal sa  jeho hlas z každej strany. Je to len ďalšia hlúpa hra. Hra akú sme hrali s Loganom. Je len otázka času, kto koho uloví skôr. Zhlboka som sa nadýchla. Cítila som niečo ako pleseň. Taký zatuchnutý smrad. Ako tu môže žiť? „Si mi to teda odvážny hrdina, keď sa s skrývaš v tme. Alebo sa ma bojíš?“ Nie je jediný, kto ovláda zmysly iných. Môj hlas rovnako dokážem točiť v priestore. „Nebojím sa ťa.“ Ucítila som závan teplého vzduchu. „Ani sa neskrývam. Stojím priamo pred tebou.“ O to horší pocit. Zaklonila som hlavu a vydýchla som. Jeden z nás umrie...

GOSH Foundation Drops make up - nová generácia makeupu, zameraná ešte viac na prirodzený, nahý a bezchybný vzhľad spojený s pocitom ľahkosti.

Foundation Drops make up má unikátnu, výnimočne ľahkú konzistenciu bez obsahu vody.Pre nový, nahý a prirodzene bezchybný vzhľad – bez efektu masky!

Len pár vzácnych kvapiek z luxusnej pipety poskytne pleti prirodzené a bezchybné stredné krytie.Hladko sa kĺže po pleti, či už si ho nanášate štetcom, alebo končekmi prstov.

Nová generácia makeupu, zameraná ešte viac na prirodzený, nahý a bezchybný vzhľad spojený s pocitom ľahkosti.Pravdaže s doplnením účinných látok, akými sú argánový olej a zložka Antiderm poskytujúca pleti upokojenie, hydratáciu, ochranu aj protizápalový efekt.

- Upokojuje a hydratuje
- Stredné krytie
- Bezchybný hodvábny efekt
- Obohatený o argánový olej a Antiderm
- Chráni a pôsobí protizápalovo
- SPF 10

RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/eshop/gosh_drops/

Sedím na posteli a je mi dobre. Päťnásť centrimetrový madrac sa podomňou mení na tenučkú karimatku. Predajca sľuboval 10 rokov záruku na preležanie jadra. Vtipálek. Asi mal pridať k záručnému listu takú tú malú hviezdičku ako dovetok, že neplatí, ak na ňom sedáva tehotná.

Rozmýšľam, ako sa volá tá hrošica z rozprávky Madagaskar. Viola? Nie... Glória! No,... tak presne tak vyzerám. Ako Glória. Kedysi som vyzerala skôr ako Melman. Zlaté časy. Madagaskar sa ťahá tuším celým mojím životom 🙂 Keď sa narodí naša haluštička, tak ju budem strážiť ako lev/ica Alex 🙂 (haluška sme ju nevolali preto, že Koláčová volá svoje dvojky knedle. Myslím, že na jej knedle nebol vtedy ešte ani kvások zarobený. Tak mi bola jednoducho prvý krát predstavená. Lekárom na sone: „Táto haluška, to je vaše dieťa.“, keď videl, že som zmätená z tých čiernobielych fľakov. )

Do termínu nám s haluškou chýbajú už len tri týždne. A vo mne sa TO opäť ozýva - mám potrebu všetko kontrolovať, chystať, ukladať, prekladať, umývať, drhnúť, dezinfikovať, že by zo spálne zostala taká malá sterilná chirurgická sála, len ten nábytok by tam akosi nepasoval.

Už som to zažila. Presne v 20. týždni, keď som zacítila prvý kopanček. Zrazu to bolo všetko reálne, nie je to fantómové tehotenstvo. A ja skutočne budem mamou. Už o 5 mesiacov. Čooooo? O 5 mesiacov?! To je tak málo času. Inštinkt hniezdenia u mňa prepukol v plnej paráde.

Začala som nákupmi. Túto stať by som radšej vynechala, pretože pri tej spomienke mi vždy stiahne žalúdok. To som podľa mňa nebola ani ja. Ženy, čo ja som bola schopná všetko zaobsatarať! Mala som prisľubené veci po neterke, ale to mi nestaščilo. Veď si môžem spraviť niečím radosť. Len nejakú drobnosť kúpim. Predsa ona bola aprílová a haluška bude novembrová. Ale to sa nedá ovplyvniť. To je pud! Vošla som do obchodu, moje vnútro sa zachvelo, keby môžem, tak zvísknem, zatlieskam si a idem na to. Ako keď bulimička otvorí plnú chladničku. Neskutočný pocit eufórie. A to som nikdy nepatrila k nákupným maniačkám. Nákupy som skôr brala ako nutné zlo.

Neskôr som si povedala dosť, lenže viete aký je google sviňa? Keď si hladáte detské vecičky, dajme tomu vyberáte kočík. Tá googlovská šmírovská potvora si to všetko zapamätá a aj keby si kliknem na stránku o vstrekovačoch do motora, tak napravo bude na mňa číhať zavinovačka, naľavo kolotoč do postielky a na spodu kvalitné dupačky slovenskej výroby. Nastalo teda obdobie chodenia balíkov. Jediné, čo ma zabrzdilo boli pohľady mojej šéfky, keď mi každú chvíľu volal nejaký kuriér, že má pre mňa zásielku.