Dnes máme väčšie domy a menšie rodiny

Viac vymožeností, ale menej času

Máme viac titulov, ale menej zdravého rozumu

Viac vedomostí, ale menej súdnosti

Máme viac odborníkov, ale aj viac problémov

Viac zdravotníctva, ale menej starostlivosti

Milujem nové rána. Ten pocit, keď sa zobudím na slnko v tvári, všetci doma ešte spia, vedľa mňa spokojne odfukuje Jasminka, ja sa potichu vytratím z postele, vyjdem po schodoch do študovne a zapálim si vonnú lampu s rozmarínovým olejom. Vonku je krásne a tak si otvorím okno a nadýchnem sa tej sviežej vône rannej rosy. Všade je poriadok. Na zem si položím podložku na jogu, sadnem si, zavriem oči a začnem sa sústrediť . Spočiatku je to náročné. Neviem sa dočkať, kedy si sadnem za počítač a začnem pracovať. V nohách pociťujem moje staré známe mravčenie, v hlave mi to srší nápadmi a neviem sa dočkať kedy ich dám všetky na papier. Po chvíľke sústredenia však už vnímam len dych, pohyb a pokoj. Po príjemnej pol hodinovej rozcvičke si hodím horúcu sprchu, oblečiem si niečo pohodlné, urobím si kávu alebo smoothie a sadnem si za počítač. 7 hodín. Neskôr ako zvyčajne, ale ešte stále mám čas hodinku si písať. Káva vonia, zo spálne počuť tlmené pochrapkávanie pána tvorstva a ja si užívam moju vlastnú prítomnosť. Moje ranné rande samej so sebou. 

Toto je môj čas. Toto je čas, kedy existujem aj ja. O hodinku sa zobudí Jasmínka a ja sama o sebe existovať prestanem. Stanem sa dvomi osobami, s rôznymi potrebami. Jasmínke nestačí vôňa kávy a slnko za oknom. Potrebuje mlieko. Potrebuje sa túliť. Potrebuje ma okamžite celú pre seba. Jej myšlienky sú hlučnejšie než moje a ja som opäť mamou. Postupne vstanú aj Wilko a Zorka a začne sa ten krásny každodenný koncert, v ktorom sa strieda smiech, spev, plač, krik, začne sa škola, v ktorej sa kŕmi empatia, zvedavosť, komunikácia a priateľstvo. Začne sa rodina. No pozitívna energia, ktorou som sa nabila ráno ma sprevádza počas celého dňa. Som trpezlivejšia. Som milšia. Som spokojnejšia a štedrejšia. Pretože ráno sa dostalo aj mne. Počúvam pozorne a starostlivo kŕmim malé zvedavé hlávky, lebo aj tá moja ráno dostala najesť. Večer padám z nôh. no z posledných síl si po sebe pozbieram veci zo študovne. Upracem stôl a do lampy prichystám olej. V polospánku si ešte uvedomím mravčenie v nohách, unavené nadšenie a nedočkavú tvorivosť, ktorej sa nechce spať, a ktorá sa nevie dočkať ďalšieho rána. 

No rána sa u nás vedia niesť aj v inom tóne. V zmetku, v zhone, v plači... Pritom väčšinou stačí len maličkosť, len skôr vstať a pozitívne myslieť, a celý deň je iný. 

Viac o mojom dobrom ráne na: 

http://zmysluplne.wix.com/zmysluplne

Janka