Včera sa ma opýtala dcéra:
„Oci, a keď sa rozídete s mamou, kto si nechá dve deti a kto jedno?"
Bol som v kuchyni a krájal som cibuľu. Otázka ma zaskočila.
„Ako to myslíš?" opýtal som sa.
„Sme predsa tri, tretiu si nemôžete rozdeliť na polovicu?"
Prišlo mi to smiešne a chcel som jej odpovedať, nech sa neobáva, že ja s mamičkou sa nikdy nerozídeme. Ale nechcel som jej klamať, lebo viem, že vzťahy sa menia každý deň a bolo by mylné myslieť si, že ja som neporaziteľný. 
„Dcérka, ak by sme sa niekedy s mamou rozišli, budeme vás vidieť všetky tri. Trochu ja a trochu mama, neboj sa."
„Ale otec mojej spolužiačky ju vidí len v sobotu".
„Vieš, niekedy keď sa dvaja rozídu, stane sa veľa vecí. Možno sa nerozišli dobre a pohádali sa. Ale ja a mama sa nikdy nehádame a ak by sme sa aj rozišli, vy budete vždy prvoradé. Rozumieš?"

Pozrela na mňa uprene.
„Oci, láska može skonciť?"
„Nie, láska nikdy nekončí", odpovedal som. „Sú to ľudia, čo sa menia."
„Ľudia?" opýtala sa nechápavo.
„Áno, aj dospelí rastú... Ty si teraz veľké dievčatko, ale pred siedmymi rokmi si bola malá. Tak približne to funguje aj u oteckov a mamičiek. Keď som ja spoznal tvoju mamu, bol som iný, aj ona bola iná. Doležité je, že keď sa dvaja ľúbia, musia vedieť meniť sa spolu a rešpektovať zmeny toho druhého. Rodičia so svojimi deťmi robia presne toto, ale oni medzi sebou to niekedy nedokážu. Preto láska k deťom je jediná, ktorá nikdy nekončí."
„A ty, keď si spoznal mamu, ako si vedel, že práve ona je mama?"
„Nevedel som..."
„A ako si pochopil, že ju chceš ľúbiť?"
„Pochopil som to po piatich minútach."
„A ako?"
„Keď sme sa stretli po prvý raz, prehrnula sa vo svojich vlasoch, nadvihla ich a zaviazala do uzla len tak, bez gumičky..."
„A..."
„A vtedy som pochopil, že ona zúfalo potrebovala gumičku do vlasov a ja jej vlasy."
„A ty si mal gumičku?"
„Nie, ale keď to mama zistila, už ma mala rada."
„Oci, to znamená, že si ju tak trochu oklamal."
„Možno, ale doležité je, že mama bola prvá, kvôli ktorej som mal chuť hladať gumičku. Chápeš, čo chcem povedať?"
Dcéra pozerala na mňa pár sekúnd a potom si rozpustila svoje vlasy: „Oci, tu máš moju gumičku, tak sa ty a mama nikdy nerozídete."
Ona sa usmievala a ja som našťastie krájal cibuľu...

(M. Bussola)

zdroj: internet

Deti obľubujú nálepky a farebné obrázkové kartičky a vôbec najlepšie je, keď sa im do rúk dostane kombinácia oboch. Sada Edu Stick – Ročné obdobia obsahuje 92 nálepiek a 30 kartičiek. Kartičky treba doplniť nálepkami, ale nie hocijak, má to svoju logiku. Táto sada i ostatné z rovnakej série (http://www.kidsworld.sk/eshop/eduludo/c-76.xhtml) sú vhodné pre deti od 3 do 6 rokov.

Na každú kartičku dieťa nalepí 3 druhy nálepiek: strom, ktorý značí ročné obdobie, postavičku chlapčeka a predmet, ktoré typicky dopĺňajú scénu.

Na kartičke sú 3 otázniky. Na veľký otáznik v hornej časti patrí strom (jarný, letný, jesenný, zimný), na oba menšie otázniky postavička a predmet. Ako dieťa zistí, ktorú postavičku a ktorý predmet musí doplniť? Porovnáva: Čo má ktorý chlapček oblečené, čo ktorý chlapček robí, čo k tomu potrebuje? Hľadá rozdiely medzi nálepkami i spoločné znaky nálepiek a kartičiek. Dieťa hľadá súvislosti, jednotlivosti spája v kontext, ktorý je typický, nie neobyčajný.

Vezmime si napr. kartičku s kolobežkou. Dieťa vidí otázniky a hľadá správne odpovede-nálepky. Na kolobežke musí niekto jazdiť. Ako vyzerá typický pohyb pre jazdenie na kolobežke? 

Čo vidí chlapček, keď prechádza kolobežkou okolo stromu?

Aké je ročné obdobie? Chlapček má oblečené dlhé nohavice, v hniezde sú vtáčatká, strom kvitne – je jar.