Ahojte. Ľubošova kuchyňa vám dnes prináša krátky návod na jednoduché zeleninové polievky. Uvaríme ich tak, aby "spievali" zdravými farbami a chuťami. Poďme na to!

Video nájdete na konci článku.

Prečo vôbec variť polievky?

1. Zahrejú nás, nasýtia, napoja a chutia.
2. Veľmi jednoduchá príprava.
3. Uvoľníme miesto v priečinku na zeleninu v našej chladničke.
4. Ľahko z nich spravíme hlavné jedlo. Hurá!
5. Mnohé deti tolerujú zeleninu v polievke (fúj, petržlen).
6. Skoro všetko dobro zo zeleniny a vývaru v polievkach zostáva (chuť, minerály a nejaké tie vitamíny).
7. Kto nemá rád polievky? Teda, jedného poznám.

Ako zahustiť polievky (a spraviť z nich hlavné jedlo)?

• Odvážni môžu na konci pridať klasickú smotanu, crème fraîche, kokosové mlieko alebo inú bezlaktózovú alternatívu,
• pridať do varenia červenú šošovicu,
• nastrúhať zemiak na pár minút pred koncom varenia,
• obľúbenou múkou alebo krupicou,
• povariť v polievke v studenej vode rozmiešaný škrob (kukuričný, zemiakový, ...),
• časť uvarenej zeleniny z polievky pomixovať a vrátiť späť do polievky,
• na záver povariť v polievke cestoviny.

V ďalšom dieli seriálu Ľubošova kuchyňa sa bližšie pozrieme na snáď základné gastronomické dielo: vývar. Matky ho milujú pre jeho jednoduchosť, deti pre chuť. 

Video nájdete na konci článku.

Tu je mojich 7 dôvodov, prečo variť vývary:

1. Zdravotné účinky vývarov zo zdravých zvierat (ideálne z voľného výbehu).

2. Možnosť využiť tie časti zvierat, ktoré by ináč mohli skončiť v odpade. Preukazujeme tým úctu k ich životu a prírode.

3. Áno, varenie vývaru môže trvať dlho, 99% času však nevyžaduje vašu aktivitu.

S radosťou oznamujem, že záujmy mojich mladších detí sa výrazne rozširujú. S poľutovaním musím oznámiť, že som netušila, koľko hračiek máme jednorazových.

Je pravda, že títo naší malí dostávajú výrazne menej hračiek, ako fasovala ich staršia sestra v ich veku. Nejde ani o to, koľko to stojí, ale skôr o to, že v zásade všetko, čo som mala pocit, že by mali mať, už majú po staršej sestre. Takže tie veci iba znova vyťahujem, zhruba v tom istom čase ako sa k nim dostala Miš.

Ok, kecám. Nevyťahujem skoro nič z toho. Predošlé riadky bol iba môj plán, ktorý dosť nefunguje.

Ilustrujem na príklade: Nedávno som vytiahla puzzle. Také tie cca 12 kusové, niektoré časti boli do tvaru autíčok, alebo kvetiniek. Miš to skladala hádam aj po tme, keď mala cca rok a trištvrte. Krpci privítali novú aktivitu s veľkým nadšením. Tomuško hneď pochopil princíp, velice všetko vysypal a následne cpal na plochu jednotlivé kusy ako mu prišli do ruky. Ivuška vysypala svoje kvetinkové a potom si všimla, že Tomáš má určite lepšie. Tak sa začali o ne biť. Rev, krik, puzzle lietali po miestnosti, … zasiahla som v momente, keď ich začali v zápale boja krčiť. Nakoniec som ich ako tak spacifikovala a mohli sme sa sústrediť na princíp skladania puzzle. Po 4,5 sekunde to Ivanu prestalo baviť a išla sa pozrieť, či Mišuta nemá ešte lepšie puzzle. Jasné, že mala. Ale pre túto chvíľu si ich Miš ubránila.

Tomčiak pri tom obsedel a ku koncu už vedel doplniť autíčkové a kvetinkové časti, keď som mu ja poskladala tie okrajové. Nakoniec sa tiež išiel pozrieť, či Miš nemá niečo lepšie. Jasné, že mala. Síce si teritórium ubránila, ale dostala za to zo štyri nahnevané capkance po hlave od rozhorčeného brata.

Keď sme skúšali hrať pexeso, už od začiatku to bola katastrofa. Najprv som si zašpinila karmu, keď som v záchvate materskej iniciatívy vypla Ivuši Mášu a medveďa. To decko je na nej závislé, Máši nikdy nie je dosť. Takže tú som pre pexeso stratila, ešte som ani nevysypala krabičku na koberec. Mišuta sa zdula a nechcela hrať, keď zistila, že nebudeme hrať pexeso tak ako sa to má, ale tak, že otočíme kartičky hore obrázkom a tak budeme hľadať dvojice. Ostal jedine Tomáš a toho som to teda naučila. Ivuška sa neskôr trochu ukľudnila, vrátila sa k nám. Hrať sa síce nechcela, ale iniciatívne aspoň rozsadla krabičku, v ktorej býva to drevené pexeso uložené.