Aleksandra Mizielińska, Daniel Mizieliński: D.O.M.E.K.

Důvtipná Obrázková Mozaika Efektních Konstrukcí

Jana Kostelecká, 2014

D.O.M.E.K. je príťažlivá kniha o architektúre určená najmenšiemu čitateľovi. Nie je však vylúčené, že si v nej kedykoľvek budete listovať aj vy.

Autormi sú poľskí manželia Aleksandra a Daniel Mizieliński. Vytvorili krásnu obrázkovú knihu, v ktorej ľahkým, jasným a vtipným spôsobom priblížili modernú architektúru deťom. 

V knihe nájdete 35 rôznych domov z celého sveta, ktoré zaujmú svojou nevšednosťou. Pri pohľade na niektoré z nich vám možno z úst nebadane vykĺzne: Tí dnešní architekti sú fakt šialení! Pretože pri viacerých domoch skutočne funkčnosť nehrá až takú rolu ako ich prekvapivá konštrukcia. A to je dobre, keďže deti nemajú tak oklieštenú myseľ ako my dospelí. D.O.M.E.K. rozširuje všeobecne zažitú predstavu o tom ako by dom mal vyzerať. 

Ahojte..tak ako v prvej casti som spominala mala som sekciu a nedopadlo to dobre.Presiel urcity cas ,ked som podala o rozvod a sla pracovat do ciech.Medzitym som spoznala uzastneho muza ,nazvem ho pan R..vedel otom ze som este vydata ale povedal ze si pocka.Cas bezal a ja som sa vratila z ciech pretoze ma srdce tahalo domou a nie len kvoli rodine ale aj kvoli nemu.prisla som dva dni pred vianocami 2005,oslavila som ich v ramci moznosti a smutku v srdci celkom dobre.Na jar som sla na ples,kazdy vikend rande ,to bolo krasne obdobie ,ked spoznavate noveho cloveka a zaroven vam vyplna srdce.Najlepsie natom bolo ze ked som sla prec do ciech som mala 90 kil a vratila som sa zo 65 kilami.rapidne chudnutie malo aj svoje nevyhody.Zacala som pracovat a tesila sa na dalsi vikend.Cas bezal a my dvaja sme si uvedomili ze chceme spolu byt navzdy a ze sa vezmeme.Dali sme dokopy 5.5.2005 a dohodli sme na sobasi 6.5.2006 ..poznali sme sa len rok ale nam to stacilo..urcite to poznate ked ste niekoho spoznali a hned ste vedeli ze stymto clovekom chcete ostat..a bola svadba ,mala ale pekna ,mali sme najblizsich ludi ,osobne si myslim ze taketo svadby su najlepsie ,pretoze na prvej svadbe som mala pocit ze polovicku ludi nepoznam a niektorych som tam ani nechcela mat..asi tri tyzdne po svadbe mi zacali meskat a spravila si test.A bol pozitivny,ani si neviete predstavit co to bola za radost ,.tehotenstvo bez problemoch ,aj moj lekar ma pripravoval na klasicky porod,povedal ze by nemal byt v tom problem.Tesila som sa ze zazijem ten pocit priviest svoje dieta prirodzene.Termin som mala v polovicke januara a na silvestra sme sa troska s manzelom pochytili ohladom toho ze on chcel ist na jednu oslavu a ja nie lebo som sa necitila dobre.A ked sa tvaril ze sa somnou nerozprava ,zacala som mat bolesti,a zistila som ze su to kontrakcie .Ale jasne ,hrda zena a naduda som nechcela teraz prist zanim a povedat ze mam bolesti,mala som trosku strach ze to vezme inak,ze neviem ako sa knemu ozvat tak vymyslam..tak som bola radsej ticho a trpela som.Nadisla polnoc a u nas je zvykom ze si so susedmi vyjdeme von a zacneme si blahozelat k novemu roku.Aj ja som sa samozrejme vytrepala von ale moja teta ako nahle sa namna pozrela hned zbadala ze cosi nieje somnou v poriadku.Hned sa ma pytala co mi je ? A ja ze mam bolesti uz asi kazde 15 min ale ze da sa..vtedy sa namna muz pozrel a odprevadil ma do izby nech si lahnem.ale bolesti neprestavali.Hned sme zabudli aj nasu mensiu hadku.Bolesti boli kazde 5 minut tak bol najvyssi cas ist do nemocnice.Pan primar ma vysetril a zistil ze uz mam jednu sekciu,povedala som mu ako to bolo a on namna ze nieje mozne aby som rodila prirodzene ze on si to na seba nevezme aby sa nieco stalo.tak ma hned prijali a snazili sa kontrakcie ukludnit ,ze ci niesom v strese.ja ze nieeee...jasne ze som bola.ale bola som ticho.Manzela poslali domou a mna nechali cakat a pripravovat,nad ranom klasika klistir,scievkovanie...a ideme na salu..bola som celkom v pohode len do chvile kym som nelahla na stol,rozplakala som sa ,dolahlo namna vsetko.Povedala som im ze sa hrozne bojim ci bude maly v poriadku,ci sa to znova nezopakuje..ukludnovali ma a uspali..po prebudeni ,prva otazka na syna.Bol v poriadku len siel do inkubatora na predychanie.Nechapala som ale pan primar z detskeho ma ukludnil ze len troska sa napil plodovej vody ale ze to bude ok,je zdravy..jasne,typicky chalanisko,kapurkova pred odchodom 🙂 manzel mi hned utekal ho odfotit a bol kraaaasny ,,juuuj..neskutocne stastna ..nevedela som dockat kedy mi ho prinesu a stalo sa..len mi ho nemohli nechat nech si oddychnem.A ja hned id rana zacala chodit ,len aby som sa mohla onho starat cim skor..co sa az cudovali ze ako dobre to zvladam.Aka sila liecenia je ked mate motivaciu,ze? Dni presli,zdravy sup domou ..och tak to bolo super..kazdy den som si vychutnavala,a dakovala svojmu anjelikovi a prosila ho aby nanho daval pozor.Mesiace sli ako voda ,2.1.2007 som porodila a ani vo sme by nenapadlo ze v maji hned mi budu meskat ...ano,ano...bola som zase tehotna.Potesila som sa ale zase na druhej strane som sa zacala bat,bolo to priskoro ,kvoli sekcii.Tak ma cakala debata s gynekologom,ktory nebol nadseny.Nebola som este dobre zvnutra zahojena,odporucal mi ist na potrat kvoli mojmu zivotu ..ze mam doma zdraveho syna ..ale ja niesom ta ktora by sla..a nesla som ..a tu zacina pribeh k tretej sekcii ktora bola najtazsia..a rizikova ..ale to az v daslom pokracovani