Myslím, že celkom užitočný článok:

 Veľa z nás si uvedomuje ich  nepriaznivé účinky na ľudský organizmus ale možno nemáme dostatok skúsenosti a odvahu vymeniť tieto dve zložky za niečo iné, čo by sme vedeli prakticky a širokospektrálne v kuchyni využiť. Problémom je nedostatok času a zvyk mechanickej prípravy jedla,  bez zbytočných nákupov ,,špeciálnych drobností“,  za ktorými treba oblietať pol mesta. Našťastie nákup týchto položiek môže byť trvalou a pevnou zložkou vašej špajze, nebude podliehať  kazivosti ani rýchlej oxidácii. Chcela by som vám jednoduchým návodom pomôcť ako to urobiť bezbolestne ale upozorňujem, že aj tak  treba nad varením občas premýšľať🙂

Prečo nie biela múka ? Pretože z nutričného hľadiska nám nič neprináša iba krátkodobé zasýtenie a rýchly nástup hladu alebo nutkavého  pocitu ,,zjesť niečo sladké“. Múka, aby ju naše telo mohlo využiť by mala byť vyrobená z celého zrna. Mala by obsahovať povrchovú vrstvu – otruby, ktoré sú obalom zrnka. Aleuronová vrstva na vnútornej strane šupky je najbohatším zdrojom živín, a na rozdiel od rafinovaného zrna plná vitamínov skupiny B, hlavne tiamínu /B1/potrebného na syntézu energie /ATP/ z tukov a cukrov. Tiež je dôležitý pre správnu funkciu srdca a CNS. Ďalej zrno obsahuje  obilný klíčok, ktorý pri šetrnom spracovaní poskytuje cenné živiny no a samozrejme vlákninu, dôležitú zložku pre správnu činnosť tráviacej sústavy. Biela múka je vlastne iba pomletá vnútorná časť zrna, ktorej chýbajú všetky cenné látky/vitamíny, minerály, polyfenoly, lignany, bielkoviny, mastné kyseliny/  obsiahnuté komplexne v zrne. Z histórie vieme, že biela múka sa začala používať v devätnástom  storočí ako výsada vyšších spoločenských vrstiev a vývojom technológií  a industrializáciou potravinárskeho odvetvia sa postupne stala súčasťou väčšiny domácností. O tom, že šlo vlastne o omyl a obyvateľstvo sa dobrovoľne vzdalo celozrnnej múky a otrúb pre ich ,,nestráviteľnosť“ sa akosi vedelo v odborných kruhoch ale osveta  k šíreniu tejto myšlienky sa objavila až koncom dvadsiateho  storočia. Za  relatívne krátky časový úsek táto komodita napáchala škody a mi platíme svoju daň v podobe vlastného zdravia… a to isté sa týka rafinovaného cukru –sacharózy. Ako pôsobia na našu telesnú schránku?

Biela múka  má devastačný vplyv na organizmus. Spôsobuje demineralizáciu kostrového aparátu, zubov  a tiež zvyšuje  hladinu glukózy v tele po konzumácii väčšieho množstva výrobkov z bielej múky. Ak konzumujeme veľa jedál s vysokým glykemickým indexom a jednoduchými sacharidmi /múka a biely cukor/ stávame sa odolní voči účinkom inzulínu v tele hrozí nám priberanie na váhe a diabetes. Po uvoľnení inzulínu do krvného obehu platí, čím viac inzulínu tým viac tuku sa v tele ukladá v rôznych formách a čím vyšší glykemický index potravín tým  rýchlejší pocit hladu po skonzumovaní.

Sacharóza – biely cukor, ktorý je vyrábaný rafináciou z cukrovej repy je nevyužiteľná ,,prázdna“ energia. Glukóza sa po vstrebaní cez tenké črevo do krvi, ukladá ako zásobný glykogén, premieňa sa na tuk a zložitým procesom  sa mení  v bunkách na energiu .V stave častej hyperglykémie/ak príjem cukrov je príliš vysoký/je organizmus neustále zaťažený prudkou inzulínovou reakciou, ktorá môže spôsobiť rozvoj metabolických a organických porúch. Okrem toho, že nadbytok cukru ničí v tráviacom ústrojenstve  tiamín a kyselinu glutámovú, dôležité zložky pre výživu mozgu a CNS vzniká tiež kyselina mliečna. Tá  pri hromadení  sa v tele toxicky pôsobí na mozog a CNS. Glukóza pri vysokých koncentráciách nepriaznivo  reaguje s bielkovinami /koncové produkty glykácie /, znižuje aktivitu mnohých enzýmov a degraduje funkciu sérových bielkovín.

Pre všetky tieto ,,prínosy“ by sme mali pouvažovať o zmene spracovania surovín v domácnosti. Netvrdím, že vylúčiť ale zaobstarať si cukor/sladidlo/ z nižším glykemickým indexom a s obsahom minerálov a iných prospešných živín. Veď keď už varíme a kupujeme suroviny nie práve najlacnejšie, nech to má maximálny nutričný a možno aj chuťový účinok🙂