Otázka, ktorú si vlastne mnohé ani nikdy priamo nepoložíme... ale priznajme si, niekde tam vzadu v podvedomí, v každodennom živote, v jeden ten zlý deň, ktorý ma 500 hodín a nemá konca...človek zapochybuje. Či urobil dobre, či rozhodol správne, či nekonal unáhlene, či nespravil chybu.

V doterajšom živote matky som dostala dve poklony na moju rodičovský hlavu - poklony ktoré rozbúchali moje srdce a mierne podlomili moje nohy. Prvá prišla, možno prekvapujúco, od môjho svokra. "Si super mamka!" povedal mi na prahu svojich dverí, keď sme si po niekoľkých ťažkých prvých týždňoch nakoniec niesli našu Haničku domov. Mne sa leskli oči a už neviem, či kvôli významu jeho slov alebo od strachu ako to ja sama zvládnem. Ako sama zvládnem byt MAMA.

Ako sa vraví, prvý rok je ťažký, druhy je ľahší, tretí je za odmenu 🙂

Prvý rok bol ťažký - prešli sme si kadečím a byť dobrou mamou asi v tom roku znamenalo "len" naplniť všetky základné potreby bábätka. Prebaliť, nakŕmiť, ponosiť, v noci vstať, večer okúpať. Robila som viac - nenechala som vyplakať, venovala som maximum môjho života, energie malej osôbke vedľa mňa. Postupne sme sa spoznali, začali sa ľúbiť. Lebo nie každá je hneď mama, lebo nie každej to asi dôjde hneď na začiatku 🙂 Robila som menej - od únavy plakávala, nevedela som si predstaviť ďalší jedne deň ako cez kopirák k tomu dnešnému, chodila som predýchavať do obývačky nekonečné uspávania, mliečny štrajk, vychádzajúce zuby.

Druhy rok bol lepší - ako dve parťáčky, s režimom, s miliónom hodín strávených vonku, na piesku, v tráve, na prechádzke. Robila som viac - vymýšľala aktivity, prispôsobovala svoj život aby bola ona spokojná, fotila stovky záberov našich jedinečných momentov. Robila som menej - kričala som, sťažovala som sa, buchla dvermi, odišla sa vyventilovať pomedzi regále v obchode, strácala som trpezlivosť.

Prišiel tretí rok, zatiaľ určite ten najlepší a vyzerá, že aj za odmenu 🙂 Ale práve niekedy v tom čase si človek uvedomí, že tu už nestačí prebaliť, nakŕmiť, uspať. Z bábätka so zakladanými potrebami sa stal malý človiečik, s vôľou, vlastným rozumom, prejavujúci vedome emócie (či už pozitívne alebo negatívne). Robila som viac - rešpektovala ju, uznávala pocity, motivovala, túlila cez deň aj v noci, chránila. Robila som menej - kričala som viac, poznáte to...kričíte hoci váš mozog vám vraví, že je to nesprávne, bezvýznamne, človek si uľaví hlavne sebe, že dieťa nie je nahluchlé a bude počuť aj keď mu to poviete tichšie. A po "búrke", keď prichádzali tie výčitky, keď si bez emócii človek uvedomí, aké nesprávne to bolo...vtedy sa ozve ten hlas v hlave, ktorý sa pýta, či som dobrá mama.

Ahojte mamičky. Máme tu ďalší rozhovor, tentokrát so Zuzanou Noskovou ml., vedúcou dvoch školských jedální pri materskej škole v Petržalke.

Zuzana nám vysvetlí, ako a z čoho prebieha zostavovanie jedálneho lístka a akých nariadení sa pritom musí držať.

Podľa zásad na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadeniach školského stravovania (príloha č. 1 k vyhláške č. 330/2009 Z. z.) je týždenný jedálny lístok časovo štruktúrovaný nasledovne:

- týždenný lístok obsahuje jedno hlavné mäsové jedlo,

- jedno hlavné jedlo z rýb,

- jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa (napr. mleté mäso s ryžou alebo vločkami),