Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:
Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.
Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí:
"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo malý nechcel spať,
iba cicík cumľovať.
Manžel zdrhá: "Láska idem.
Navar niečo, hladný prídem!"
Tak bez seba od radosti,
začnem plniť povinnosti.
V ruke nočník, v druhej plienka:
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."
Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,
cestou otvárajú skrine.
Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve o 106,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.
Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
pos... sa až pod pazuchy!
Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
do auta ich oboch pútam,
"Kam ich dneska zobrať?" hútam.
"Už viem, k rieke pri kačičky,
to je ten raj pre detičky!"
Ubieha nám rýchlo cesta,
na sedačkách divo vreštia.
O hračku sa naťahujú,
zvyšných dvesto ignorujú.
V parku je to čistý des,
holub, kačka, mačka, pes -
na všetkých sa s chuťou chystá
môj dvojročný terorista.
Nemôžem ho spustiť z očí,
do jazera by hneď skočil.
Z kočíka sa rev ozýva,
celý park sa na nás díva.
Malý mi chce zvestovať,
že ho musím pestovať.
Na rukách ho teda vláčim,
ťahám tašku,kočík tlačím.
Na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.
Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.
Po desiatich minútach,
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."
Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím.
A pre blaho rodiny,
varím zo dve hodiny.
Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem, tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.
Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som" smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,
to bol zas deň, namôjveru!"
Kým papá ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.
Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.
Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.
O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,
že mám zajtra voľný deň...😉
Staňte sa našimi fanúšikmi na fb a SÚŤAŽTE o pyžamko podľa vlastného výberu www.facebook.com/tanielashop
Milé zákazníčky akcia na bezplatnú poštu je tu zase...Stačí iba u mňa nakúpiť minimálne 5 veci na objednávku alebo 3 veci skladom.
Táto výhodná ponuka platí odo dnes do 10/10/15
Veronika11Veronika
Čo može byť viac ... Moment#plm
Niečo na tom bude 😉
Maminy,ste tu aj take,ktorych deti prestali chodit do skolky zo zdrav.dovodov?Navrhuje mi to pediatricka a ja neviem co robit...3dni v skolke -angina,3 dni v skolke-zapalene priedusky...a samozrejme s nim je chora aj Dorotka...vydrzat alebo kaslat na skolku...
Jesen2014 a jesen 2015 ... a ja mam pocit ako keby len vcera mi ho mi doniesli na izbu aj tie slzy stastia ako kkeby som len nedAvano vyronila..MIlujem ho lebo je krasny,mudry,sikovny , obcas /uprimne casto:D / ako cert turbina ktora mi vynahradza celu triedu v materskej skolke Moj syncek kvoli nemu sa nebojim bolesti, a dava mi nadej ze to zle je uz zanami a vsetky krasne dni a roky pred nami len snim je aj urpsane pocasie krasnym slnecnym miestom...a ked bude najblizsie poslusny dostane aj sestricku :D ...Milujem ho najviac ako sa len..Aj ocinka s ktorym sme si presli nelahku cestu do dnesneho dna ale taktiez verim uz nas caka len to dobre...🙂
tak a další je na svete...
#pre_deti_s_rakovinou krasna myslienka! Kiezby kazde dietatko zazracne vyzdravelo!!!!
Baby poradte nejaku dobru plnu na kolac hocijaku.Dakujem
Mädels meine Freundin hat ne Frage
Sie ist jetzt ganz frisch schwanger und bis Dezember in der Altenpflege tätig aber in der Probezeit! Wie wann kann/soll sie ihren Arbeitgeber bescheid geben? Klar, sie will ja gerne übernommen werden..
O Maximkovi... O Plamienku... Home sweet home...
Keďže som sa dozvedela že fórum mnohé nečítajú a nie všetkým sa chce čítať status po statuse v mojom blogu príbeh nášho Maxíka dávam aj sem ... Povedali sme si s mužom že naše dievčatko Emmi nám rastie do krásy že chceme bábätko voňavé malinké ... že opäť chceme v noci bdieť nad plačúcim bábom že opäť chceme to krásne obdobie prežiť ..tehotenstvo,radosť,šťastie,pôrod .... a tak po nejakom snažilkovskom čase som si dňa 18.11. 2014 našla úžasné dve čiaročky ...šla som lekárovi,tehotenstvo potvrdil a ja som to môjmu mužovi oznámila slávnostne ...radosť v našich srdciach bola obrovská ... keď sa fotografka na fóre tu na MK pýtala kto s ňou pôjde do projektu 9 mesiacov zázraku hneď som sa ozvala a šla do toho ...a tak sme sa mesiac čo mesiac fotili ...avšak v 20. týždni na veľkom ultrazvuku sa lekárovi nepáčil malý priemer hlavičky bábätka tak ma poslal do Martina Mudr.Grochalovi na 3D sono ktorý sa vyjadril že mám oligohydramnion čiže málo plodovej vody a bábätko má dolichocephaliu (pod ktorou sa nachádzajú stovky iných diagnóz) ,obličky mal Maximko menšie čiže hypoplastické,povedal že o 2 týždne na kontrolu,kázal mi piť aj 4 litre vody denne čo som splnila ..môj strach bol neopísateľný ....
môj status : Ďakujem Vám za srdiečka,že na nás myslíte a držíte nám palce ... ostáva nám viera,nádej a láska k nášmu synčekovi ...verím že zajtra pri nás budú stáť všetci anjeli strážni a genetické vyšetrenia dopadnú na jedničku ... nikdy som sa tak nebála,nikdy vo svojom živote som nepociťovala také zúfalstvo ...snažím sa držať sa nad vodou,byť v kľude a neplakať ale ono to chvíľami proste nejde ... Neprestávam veriť že náš Maxim bude úplne zdravé bábätko ktoré bude môcť s tatom hrávať futbal a bude robiť zlotu svojej veľkej sestre ......Bože môj prosím ťa ako matka ... len nech je zdravý ... tento tlak a stres a strach sú tými najhoršími chvíľami v mojom živote ...
po 2 týždňoch sa oligohydramnion zlepšil,obličky trochu podrástli no stále boli hypoplastické,hlavička stále dolichocephalická.A tak ma poslal Mudr.Ondrejčákovi na genetiku do BA na odber plodovej vody ale kvôli hlavičke ... Odber som odmietla nakoľko plodovej vody bolo málo a namiesto 1% rizika poškodenia čo pri amniocentéze je som mala riziko 13% ... a navyše aj keď by sa zistilo nejaké postihnutie malého by som si vziať nedala ... Na poslednú kontrolu som šla v 30. týždni opäť Grochalovi do Martina,kde sa zistilo že obličky vôbec nenarástli a tak nám povedal nech sa pripravíme na najhoršie ... že Maximko sa nedožije ani hodiny ...
opäť môj status : Zajtra opäť smer Martin opäť 3D sono... Ten strach je neskutocny... No naša viera a nádej sú silnejšie... Láska k nášmu Maximkovi je veľmi veľká,synacik náš vytúžený tvoja mamka vie že si proste zdravý a s touto myšlienkou zaspim,vstanem a nič iné nechcem zajtra počuť....
a ďalší :
Už cestujeme všetci opäť 3 D sono Martin... Ach len nech nám do tretice už povie dobré správy... Nič iné len to že naša láska v brušku je zdravá....
hrav☼ #hravo nabalene ° gulicky ● °pre @cokoladecka cestuju k tebe uz dnes 😉
