Tak odpoveď na túto otázku naozaj nepoznám, lebo sama slobodnou mamou nie som. Mám manžela. Skvelého manžela a skvelého otca pre môjho syna. Takého skvelého, že keď príde unavený domov po dni strávenom v práci, väčšinou sa vždy usmieva, vybozkáva nás a prvé čo urobí je, že sa vrhne na nakladanie umývačky, lebo vie, že to neznášam. Ale to nepíšem preto, že by som chcela machrovať, ale preto, že chcem zložiť pomyselný klobúk z hlavy pred mamami, ktoré buď s otcom svojho dieťaťa nežijú alebo žijú iba so spolubývajúcim, ktorý sa do chodu domácnosti nezapája. Keď sa k tomu ešte pridajú babky bývajúce stovky kilometrov „mimo“, uuuuffff, zložím si tých klobúkov aj viac.

To aké super to je nebyť na dieťa a domácnosť sama si uvedomujem skoro stále, ale ešte viac cítim chýbajúcu ruku v domácnosti, keď je môj muž služobne preč celý deň aj noc, jedna babka je zrovna na pedikúre a druhá má stretko s kamoškou zo strednej. Občas sa do tejto situácie zamontuje ešte nejaká tá detská virózka so 40tkami teplotami a je oheň na streche.

V našej rodine je to tak, že všetko máme spoločné. Máme spoločné dieťa a aj spoločnú domácnosť, v ktorej všetci žijeme, varíme, jeme, spíme a preto sa o ňu aj spolu staráme. Samozrejme, vymieňanie žiaroviek a montovanie skriniek z Ikei je mužská práca a umývanie záchoda a kúpeľne zasa ženská aj u nás. Ale inak si pomáhame navzájom. Jeden vysáva, druhý umyje dlážku, jeden naloží umývačku, druhý vyloží. Jeden navarí, druhý uprace. A tak je to aj s malým. Je jedno kto ho dá cikať, kto mu umyje ruky, kto ho nakrmí. Kto ho má skrátka „po ruke“, ten to urobí. Áno, ja som s ním doma na rodičovskej. Ale! Vládne u nás pravidlo, že ja som na rodičovskej len v pracovných dňoch od 8.00 – 16.30, rovnako ako je manžel vtedy vo svojej platenej práci. V ostatnom čase sme obaja rodičia, ktorí sa na starostlivosti a výchove dieťaťa podieľajú spoločne a nerozdielne. Funguje to perfektne! Každý z nás si na podvečer naplánuje aj nejaké svoje voľnočasové aktivity a ten druhý funguje s malým sám. Neviem si predstaviť, že manžel by vystupoval ako dieťa číslo dva a po jeho príchode z práce by som zabezpečovala potreby dvoch ľudí  - navar, nachystaj, prines, umy...pozbierala by som popadané slipy a ponožky, zatiaľ čo on by sedel a odpočíval po celom dni v práci. Načo by mi taký bol?

Občas sa však stane, ako sa stalo aj dnes, že musí odísť na služobku a všetko ostane na mne. Poviem Vám, nemám tie dni rada. Spomínam si, že keď mal malý iba pár týždňov a ostala som s ním úplne prvú noc sama doma, v strese som zabudla zavrieť vchodové dvere a spali sme celú noc s otvorenými. Ale nie že s odomknutými, ale že normálne s pootvorenými. Keď som to ráno zistila, hanbila som sa ako pes. Dnes už som zorganizovaná oveľa viac a takéto veci sa mi nestávajú.

Smutné je, že nie vždy sa láska podarí a mama s otcom fungujú v oddelenej domácnosti a žena ostane na všetko sama. Alebo manžel pracuje po večeroch, nociach, má tri práce, kvartálne uzávierky, či jazdí na kamióne... Byť doma s dieťaťom sama je ťažké, veľmi ťažké. Niekedy je tých detí dokonca viac ako jedno. Malé deti sršia neskutočnou celodennou nevybiteľnou energiou, čo znamená, že ich treba aspoň 2x denne „venčiť“ a túto činnosť spojiť s nejakým behom, prelezaním, skákaním, či vozením na odrážadle. Taktiež fungujú ako malé rádio, ktoré vkuse vyhráva nejakú „muziku“, pokladá neustále otázky, všetko komentuje a opakuje. Ďalej stále niečo požadujú, niečoho sa dožadujú a citovo vydierajú a ešte aj keď so spoteným čelom stojíte za sporákom, aby ste im pripravili niečo „bio“, visia Vám na teplákoch a kričia: „Poď sa so mnou huať, teuaz.“ Keď už sme pri hraní, najlepšie je hračky aj vyrábať a deťom neustále ponúkať zaujímavé podnety pre ich rozvoj... Takže prepáčte, ale na jednu ženu, ktorá má popri tomto stíhať ešte aj prať, žehliť, vysávať a utierať prach je to ozaj veľa.

Naozaj som veľmi rada, keď sa o 16.30 otvoria dvere a tam sa zjaví niekto dospelí, komu môžem dieťa zveriť a na hoďku byť sama v tichu a pokoji. Nie že by som medzitým robila niečo super cool, ale predsa len sa tá večera lepšie varí bez teplákového prívesku a predsa len lepšie chutí v trojici.