Deti postihnuté ADD/ADHD boli neobyčajne aktívne už v maternici pred narodením. Niekedy sú to náročné deti, ktoré veľa plačú a zle spia, niekedy počúvame, že bolo ťažké dieťa si nakloniť a rozveseliť ho, že nemalo rado fyzický kontakt, malo tendenciu neustále rozprávať, vykrikovať, skákať do reči a rušiť ostatných od práce.

Nadmerná aktivita je u detí prirodzeným prejavom ich zvedavosti a snahy objavovať svet. Väčšina z nich je v neustálom pohybe a zamestnaná v neprestávajúcej hrovej činnosti. Či sa nám to páči alebo nie, pre dieťa je tento pohyb znakom zdravej snahy spoznávať. V niektorých prípadoch začína aktivita naberať na intenzite, jeho pozornosť býva nedostatočne kontrolovaná a jeho prejavy sa stávajú pre okolie nadmerne rušivými. Narastá napätie v užšom rodinnom kruhu i v širšom sociálnom okolí.

ADD a ADHD je najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. Je to skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života, pretrváva najmenej šesť mesiacov a je relatívne trvalá. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrváva do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať. Naopak ak je miera hyperaktivity, resp. až agresivity vysoká, pri pretrvávajúcich negatívnych vplyvoch prostredia ( rodina, škola) môže byť porucha základom pre vývin asociálneho správania. Špecifickým rysom je , že táto porucha primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, ale viaže sa na organické poškodenia( vzniká na neurobiologickej báze), vplyv môže mať genetické faktory , prípadne iné ako napr. oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky , radioaktivita ap.  

Často ide o deti s priemernou až nadpriemernou inteligenciou, ktoré trpia poruchami učenia a správania v rozsahu od miernych po ťažké, ktoré sú spojené s odchýlkami funkcie centrálnej nervovej sústavy. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči pamäti a v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky. Vznikajú väčšinou drobným, minimálnym poškodením nervovej sústavy v ranných vývinových obdobiach – v čase pred narodením , pri pôrode a aj skoro po pôrode. Môže sa tu prejavovať aj vplyv genetických odchýlok ( získaných dedičnosťou). Môže ísť aj o kombináciu uvedených vplyvov alebo aj o oneskorený vývin centrálnej nervovej sústava – neskoršie dozrievanie. Táto drobná porucha centrálnej nervovej sústavy zapríčiňuje určité odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda väčšinou o prejavy vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku ťažko môže samo ovplyvňovať a korigovať. Čiastočne nám pomáha  vývin dieťaťa, pretože tým, ako dieťa dospieva, dozrieva aj centrálne nervová sústava a niektoré negatívne prejavy v správaní dieťaťa strácajú na intenzite, prípadne i vymiznú. Nie je však dobré spoliehať sa na to, že vývin sám od seba všetko napraví, pretože správnou výchovou mu môžeme veľmi napomôcť.

Typické prejavy detí s ADD a ADHD

     Roztržité, nesústredené, nepozorné, ich pozornosť je kolísavá alebo krátkodobá bez zjavnej príčiny. Okrem toho sú aj dráždivé , majú sklon k výbuchom zlosti alebo pod vplyvom momentálnej pohnútky, či podnetu reagujú zjašene. Často ich zaujmú najrozličnejšie vedľajšie alebo novo vznikajúce podnety, takže prerušujú, prípadne vôbec nedokončia začaté činnosti, či už je to hra, práca v škole alebo školská príprava doma. Hyperaktívne deti často hovoria alebo konajú impulzívne, bez toho, aby mysleli na dôsledky. Zvyčajne formálne ovládajú zásady spoločensky žiaduceho správania, ale majú problémy, keď ich majú v konkrétnej situácii uplatniť. Tieto deti majú všeobecne problémy so sebaovládaním. Všeobecne platí, že kľúčovým nedostatkom u ADD a ADHD je neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej , ako aj nevhodnej. Odborníci tvrdia, že hlavný problém, ktorý trpia ľudia s ADD a ADHD spočíva v tom, že nedokážu ovládnuť svoje reakcie na signály, podnety alebo udalosti ktoré nijako nesúvisia s tým, čo práve robia. Ľahká vyrušiteľnosť, neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať. Jednoducho sa musia chopiť čohokoľvek, čo je práve na rane , či ide o zvuky, myšlienky alebo vytrhnutú niť na svetri. 

Adam vyskočil z postele na rovné nohy. Povedal mi, aby som bola veľmi potichu a zamkla sa v kúpeľni v jednej z hosťovských izieb. Pozrela som na mobil. Svietilo na ňom 23:00. Karin. Čo ak ten sen znamenal, že sa jej stalo niečo zlé? Zobrala som si so sebou prikrývku a utekala do hosťovskej izby. Zamkla som za sebou a vytočila číslo domov na pevnú linku. Po treťom zazvonení sa ozvala Karin.

„Áno?“
„Ste v poriadku? Mala som zlý sen.“, opýtala som sa jej.
„Áno, sme. Nemusíš mať strach. Pôjdeme si ľahnúť.“, odpovedala.
„Dobre sa vyspite. Dobrú noc.“
„Ďakujem, aj tebe. Ahoj“, povedala.
„Ahoj.“, odzdravila som ju.

Schúlila som sa na zem  vedľa umývadla. Bol tam len malý priestor medzi skrinkou a stenou kam som sa ledva vošla. Zabalila som sa do prikrývky a čakala som. Teraz už viem na čo čakám. Na Adama, kým sa vráti. Jedno mi však vŕtalo v hlave stále. Ako blízko bol ten senzor, ktorý sa spustil? Ako to, že sme nepočuli tie predošlé? Ako to, že ich nepočul Adam?

Pochopila som o čom hovorila Katarína. V hornom rohu som si všimla maličké červené svetielko. Neblikalo. Svietilo neustále. Čo to znamená? 

Dlho nikto neprichádzal. Začalo sa mi znovu driemať. Zavrela som oči, že  si aspoň na chvíľu oddýchnem. V tom som z vonku začula výkrik. Ženský výkrik. Nebol to Katarínin hlas. Zľakla som sa a takmer som nedýchala. Nastražila som uši, aby som počula čo sa deje. To ticho okolo mňa bolo ohlušujúce. Vydýchla som a opäť sa z hlboka nadýchla, zadržala som dych a počúvala. Nič. Prešlo niekoľko ďalších minút, ale aj tak som nič nepočula.

„Miriam!“, ozval sa Adamov hlas zdola.

Preventívne prehliadky, skríningy, zapožičanie monitora dychu a pohybu novorodenca. To sú tri z najpopulárnejších výhod, na ktoré majú poistenci Union zdravotnej poisťovne nárok.

Náhla zástava dychu bábätka straší každého rodiča. Dnes našťastie existujú praktické pomôcky, ktoré minimalizujú riziko vzniku syndrómu náhleho úmrtia novorodenca. Elektronika monitora dychu a pohybu Nanny stále sleduje, či je všetko v poriadku. Ak Nanny zistí zástavu dychu na viac ako pár sekúnd, upozorní rodiča.

Výhody za vyše tisíc eur

Mamičky si takúto pomoc pochvaľujú, odradiť ich zvykne cena tohto pomocníka. Ak je v Union zdravotnej poisťovni poistená celá rodina, poisťovňa zdarma požičiava Nanny na pol roka od narodenia dieťaťa - práve vtedy, keď ho rodičia najviac potrebujú. Zapožičanie monitoru dychu a pohybu je medzi poistencami Union ZP jedným z najobľúbenejších  zdravotných benefitov.

Rodina poistená v Union zdravotnej poisťovni môže získať výhody v hodnote 1073 eur (dvaja dospelí a dieťa). Postarajú sa napríklad o to, aby ste zbytočne nebrali antibiotiká - Union ako jediná zdravotná poisťovňa hradí lekárom všetky náklady na CRP pri deťoch aj dospelých. Navyše, ak ste poistený v Union zdravotnej poisťovni, máte za polovicu aj cestovné poistenie. Union tiež ako jediná zdravotná poisťovňa prispieva na test potravinovej intolerancie, ktorý odhaľuje látky spôsobujúce dlhodobé ťažkosti (typicky bolesti brucha, ekzémy či migrény).

Najmenej ľudí na čakačkách