Dobry den. Moja dcerka ma 4 mesiace a stale dava hlavicku do jednej strany. Nema niekto skusenost s tym.  Neviem co mam robit. Dakujem

 Dobrý deň prajem, dnes tu mám takú menšiu zaujímavosť o histórii cukru. Za tých pár storočí má za sebou celkom peknú históriu. Možno niektorí z Vás, alebo Vaši príbuzní pracovali či brigádovali v niektorom z cukrovarov a majú na tie časy príjemné spomienky ...

Dnes bežné sladidlo, v minulosti komodita porovnateľná so vzácnym korením. Cesta cukru na náš stôl nebola vždy len sladká.

Šťava z rákosia

Túžba po sladkej chuti sprevádza ľudí od nepamäti. A to nielen kvôli pôžitku, ktorý prináša chuťovým pohárikom. Človek sladké vyhľadáva inštinktívne, čerpá z neho energiu pre telo i ducha. Príbeh cukru sa začína písať v dávnej histórii približne okolo roku 500 p. n. l.. Zatiaľ čo dnes si do šálky kávy, či čaju pridávame cukor bežne, v minulosti šlo o luxus. Kým ľudia prišli na to ako vyrábať cukor, boli odkázaní na prisládzanie šťavami. Kto choval včely mohol si dopriať aj med. Predstavoval cenný zdroj energie a slúžil aj pri liečení chorôb. Cukor, zatiaľ len v podobe hustej šťavy, poznali iba v ďalekej Polynézii a Indii. Na týchto územiach rástla cukrová trstina, prirodzený  zdroj sladkej šťavy.  Ako „rákosie, ktoré dáva med bez včiel“ ju označil perzský kráľ Dareios I. v roku 510 p. n. l. . Tajomstvo tejto cennej plodiny bolo odhalené až po expanzii Arabov. Z objavu boli natoľko nadšení, že  si sladkú „trávu“ vzali so sebou ako trofej. Postupne ju priviezli do svojich obliehaných oblastí  v Európe, ale i na sever Afriky. Aj samotné pomenovanie cukor je v európskych jazykoch odvodené práve z arabského sukkar. Postupne sa chýr o sladkej plodine rozšíril zo Španielska  po celej Európe a cukor sa stal nesmierne vzácnym artiklom. A to až na niekoľko storočí. Dovoliť si ho mohli len tí najmajetnejší a iba v malých množstvách. Viac ako sladidlo ho používali ako liek, alebo netradičný dezert pri výnimočných príležitostiach. Chudobnejší sa museli uspokojiť s pôvodným medom, alebo s cenovo dostupnejšou melasou, vznikajúcou ako druhotný produkt výroby cukru.

Prvá rafinéria trstinového cukru vznikla pravdepodobne v Benátkach v 15. storočí a cukor, ktorý sa v nej vyrábal,  benátski obchodníci menili doslova na zlato. Keďže ho bolo stále málo, predával sa nesmierne draho.

Biele zlato