Myslím, že na túto otázku ste mnohí v diskusnom fóre odpovedali veľmi pozitívne. Najčastejšie zaznievali prednosti ako rýchlosť, bezpečnosť, ľahkosť čistenia, úspora energie a mnohé ďalšie.

Čisté, rovné, ľahko umývateľné povrchy dominujú súčasným kuchyniam a tento trend je rozpoznateľný aj pri súčasnom najrýchlejšom a energeticky najúspornejšom indukčnom varení. Napriek tomu sa však stále mnoho ľudí obáva indukcie, jednoducho sa bojí okúsiť niečo nové.

Čo to vlastne tá induckia teda je? Ako to funguje? V jednoduchosti preto vysvetlím základný princíp fungovania.

Indukcia zohrieva feromagnetické dno hrnca, nie sklenenú plochu varnej dosky. Elektromagnetické  pole prechádza cez sklokeramickú plochu priamo do hrnca, bez zbytočných strát. Tým je varenie s indukciou maximálne efektívne. A keď nedopatrením pokrm vykypí, čistenie indukčnej varnej dosky je úplne jednoduché, lebo jedlo sa na dosku nepripáli a neprilepí.

Rovnako, chcel by som spomenúť aj ďalšie technológie, ktoré v diskusnom fóre zatiaľ spomenuté neboli. Väčšina varných dosiek už bežne obsahuje základné funkcie ako časovač, pauzu, detskú poistku, rýchloohrev, dotykové ovládanie, nastavenie výkonu  pohybom prsta na stupnici a mnoho mnoho ďalšieho. Častokrát sa tu nachádza aj veľmi obľúbená nízkoteplotná funkcia na rozpúšťanie čokolády, masla, pomalé ohrievanie mlieka bez toho, aby sa ničili nutričné hodnoty potravín (v hrnci sa dosahuje teplota 35-45°C).

                                                              (Voda zovrie aj cez niekoľko vrstiev novinového papiera, ktorý zostane nepoškodený)

Avšak niektoré modely rôznych výrobcov sú už doslova preplnené modernými technológiami. Dokážu napríklad optimalizovať spotrebu energie, či poskytovať nami požadovanú flexibilitu, kedy je možné prepojenie dvoch varných platní a ich spoločné ovládanie, napríklad pri príprave jedla vo veľkých oválnych a tvarovo netradičných varných nádobách.

Kde sú tie časy, keď nám mamy doma vyrábali karnevalové masky a boli z nás, napríklad noviny? 🙂 Čaro ručne vyrobených masiek je nenahraditeľné, ale pomaly a isto sa z našich uponáhľaných životov vytráca. Vráťme sa spolu nachvíľu do čias jednoduchších, čias detstva, keď nás zaujímalo len tu a teraz a na všetko sme mali kopce času. Veď nie nadarmo sa vraví, že pre deti, láska znamená čas, ktorý im venujete.

Túto masku sme s manželom vyrobili pre staršieho syna Scouta na karneval pred dvomi rokmi, od vtedy už karnevalov absolvoval niekoľko, nohavice skoro nezapne, ale stále a znova sa ku maske vracia aj teraz a doma máme zrazu kompletné vesmírne centrum NASA (aj s raketami a Mesiacom, ktoré sme odvtedy dovyrobili, ale o tom v inom blogu)!

Helma bola najkomplikovanejšia, ale zato zožala najväčší úspech 🙂 Použili sme techniku paper mache, tu je zopár jednoduchých videí (nie našich) ako na to:

https://www.youtube.com/watch?v=ba2ePeEiF2E

https://www.youtube.com/watch?v=pveq0LOTFoc&feature=iv&src_vid=ba2ePeEiF2E&annotation_id=annotation_2936056529

V podstate vymiešate vodu s múkou na lepiacu pastu, do ktorej potom namáčate nastrihaný novinový papier...a lepíte, a lepíte....a stále dookola lepíte 🙂 Nevzdávajte to, výsledok stojí za to! Teda nebyť môjho trpezlivého manžela, helma by asi nikdy neuzrela svetlo sveta, ale každý sme dobrý v niečom inom, že? 🙂