Ahojte všetci! Som Patrícia zo stránky http://www.mameradijedlo.sk a dnes mám pre Vás ďalší článok. Dnešný článok bude o tom, ako sa dajú využiť suroviny z našej kuchyne na prípravu prírodných kozmetických prípravkov. Výroba prírodnej kozmetiky ma začala v poslednom čase veľmi zaujímať, a keďže možností je v tomto smere neúrekom, tento článok bude na pokračovanie. V dnešnom článku načnem túto tematiku domácou pleťovou kozmetikou. Ukážem Vám niekoľko jednoduchých overených receptov na pleťový peeling, pleťovú masku či balzamy na pery.

Dobrá kozmetika musí byť z dobrých surovín, a musíme si povedať, že tradičné krémy, ktoré nájdeme v obchodoch sú plné chemických a syntetických látok. Pod tlakom na čo najnižšiu cenu sa do krémov pridávajú látky ropného pôvodu, ktoré nám upchávajú póry (parafín) či rôzne chemické konzervanty – parabény, ktoré sú spúšťače všelijakých kožných reakcií a alergií. Ďalej sú to ingrediencie, ktoré ani neviem bez premyslenia povedať na jeden dych – propylenglykol, polyethylenglykol, fenoxyethanol, ftaláty, a pod. Verili by ste tomu, že do lacnejších krémov sa dodávajú dokonca aj prísady, ktoré sa získavajú z mŕtvych zvierat, napríklad ich kolagén. Nechutné.

Samozrejme, že na našom trhu existujú aj predajne s prírodnou kozmetikou, ako Body Shop alebo Yves Rocher, ktoré sú ale dostupné väčšinou len pre obyvateľov väčších miest. Kvalitná prírodná kozmetika nie je testovaná na zvieratách a je 100% vegetariánska. Za túto kozmetiku si však musíte poriadne priplatiť. Ako teda nájsť zlatú strednú cestu? Podľa mňa je to výrobou vlastnej prírodnej kozmetiky. Príprava nie je vôbec náročná, obvykle ide len o zmiešanie dvoch či troch surovín dokopy. Superhrdina v tejto oblasti je kokosový olej.

1. Kokosový pleťový peeling

Ingrediencie: Na výrobu kokosového pleťového peelingu potrebujeme 1 lyžicu kokosového oleja a 1 lyžicu hnedého cukru zmiešať dokopy v malej miske.

Účinky: Tento pleťový peeling odstraňuje odumreté bunky z pleti a zanechá ju úžasne hladkú, hebkú a vyživenú.

Ako som sľubovala (tu: dvojickovo.sk/index.php/pribehy/vianoce/390-nase-prve-vianoce-s-dvojcatami.html), že budú akčnejšie, tak veru boli. Hneď z  úvodu sme museli prijať rôzne krízové opatrenia, pretože dve bábätká sú skrátka dve bábätká a ja mám len jedny nervy.

Výzdoba bola skromnejšia (aj tak tá, ktorá nebola prilepená, skončila zle), koláče sme vypekali po ôsmej večer, na veľké upratovanie som deti musela vypratať z domu a ako som sa obávala, v najväčšom ohrození existencie bol vianočný stromček.

Postavili sme ho tri dni pred vianocami a krpci boli uchvátení. Nažhavili tie malé paprčky a hor sa obchytkávať a ochutnávať. Napriek tomu, že Ivuška bola disciplinovanejšia, prvá guľa padla za obeť jej vinou. Normálne ju rozkusla. (Bez následkov, dýchajte.) Tomuško odolával ťažšie, v kuse sme ho museli napomínať. Prvý večer chodil okolo stromčeka s rukami za chrbtom, taký bol už vycepovaný, chúďatko. Mal síce teóriu, že keď sa schová za stromček a tam bude žuť vetvičky a svetielka, tak si ho nevšimneme, ale túto teóriu, žiaľ, musel zamietnuť.

Po dvoch dňoch nadšenie opadlo, tak som si dovolila zavesiť na strom zopár kusov sklenených guliek.

Ale teda prípravy sme stíhali, plánovanie celkom zvládam. Problém nastal, keď sa na štedrý deň zobudili bábätká poobede. Prvá vstala Ivutiena. Zobudila sa do zlého rozmaru. Vôbec jej na nálade nepridalo, keď videla prestavaný nábytok a čulý ruch príprav v celom byte. Spustila samozrejme najväčší Rev a jediné po čom túžila bolo visieť na mojich vlasoch. To úplne nešlo a tak som začala trochu stresovať. Nakoniec sa s nimi chlap zavrel do detskej, inak by som sa neprezliekla a nenachystala stôl.

Večera už bola v kľude, ktorý závisel hlavne od toho, že som zabezpečovala plynulý prísun potravy. Sedeli za mnou v tých svojich sedačkách a vždy keď dochádzalo jedlo, Ivuška ma zaťahala za vlasy, aby som doplnila zásoby. Nechcete vedieť, čo všetko pojedli.