Predstavte si, že sedíte s partnerom pri večeri a chcete vysvetliť, prečo sa cítite nedocenení. Hneď spustíte argumenty: „Ty nikdy… Ty vždy…“ A partner? Okamžite sa stavia do obrany. O pár minút ste obaja v špirále útokov a výčitiek. Unavené hlasy, žiadna dohoda, zlé emócie. Znie vám to povedome? 

Až 70 % úspešných vyjednávaní vzniká, keď sa partneri zamerajú na spoločné ciele, nie rozdiely. „Obaja chceme, aby nám doma bolo dobre.“ 

Otázky aktivujú u druhej strany pocit rešpektu a spolupráce, čo zvyšuje dôveru. „Čo by ti pomohlo, aby si sa cítil lepšie?“ 

Argumenty samé o sebe nezvyšujú úspešnosť dohody, skôr vytvárajú napätie. Obrana–útok spúšťa stresovú reakciu v mozgu, zatiaľ čo spoločná reč a otázky podporujú uvoľňovanie oxytocínu – hormónu dôvery. 

Otázky pre vás: 

Čo by sa zmenilo, keby ste namiesto argumentu položili otázku? 

🤯 Už ste si niekedy uvedomili, že najväčšia časť nášho sveta sú veci, ktoré ani len netušíme, že nevieme? Pravda vo vzťahoch často nie je o tom, KTO má pravdu, ale ČO nevidíme. Keď počúvate namiesto rád, menia sa vzťahy. 

1️⃣ Ľudský mozog denne spracuje až 34 GB informácií, ale vedome si ich vybavíme len zlomok. 

2️⃣ Čím menej toho vieme, tým viac máme pocit, že vieme všetko. 

3️⃣ Ľudia, ktorí si priznajú, že niečo nevedia, sú otvorenejší k učeniu a robia múdrejšie rozhodnutia. Pokora v poznaní spojená s vyššou emocionálnou inteligenciou a lepšími vzťahmi. 

Otázky pre vás: 

Kde vo vašom živote máte pocit, že „viete všetko“? 

Pamätáte si rozprávku o Jankovi a Marienke? V našom bežnom živote je tým perníkovým domčekom často komfortná zóna. Je sladká, bezpečná, ale… nikdy nás neposunie vpred. 

85% ľudí ľutuje nie to, čo urobili, ale to, čo nikdy neskúsili. 

Malé kroky mimo komfortnej zóny zvyšujú sebavedomie až o 40%. 

Ľudia s jasným plánom osobného rozvoja majú o 60% vyššiu životnú spokojnosť. 

Otázky pre vás: 

Keby ste sa nebáli, čo by ste urobili inak? 

Predstavte si: On dostane ponuku v zahraničí. Ona má rozbehnutú kariéru doma. Rozhodnutie nie je o tom, kto má lepšiu prácu, ale čo je pre oboch dôležitejšie v živote. Nie je to ľahká otázka. Vzťahy často stoja pred voľbou: kto sa posunie kariérne, kto na chvíľu ustúpi… a hlavne – ako to urobiť tak, aby sa z toho nestal nekončiaci boj. 

Páry, ktoré o kariérnych rozhodnutiach otvorene diskutujú, vyhýbajú dlhodobému resentimentu a majú vyššiu spokojnosť vo vzťahu. 

Ženy častejšie ustupujú v prospech partnerovej kariéry, čo však môže viesť k strate sebahodnoty a nespokojnosti, ak chýba dohoda a rešpekt. 

Existuje tzv. work-family enrichment, keď jeden partner cíti podporu v práci, pozitívne to ovplyvňuje aj jeho vzťah. 

Otázky pre vás: 

Ak by ste nemali strach, aké rozhodnutie by ste si vybrali? 

Stalo sa Vám niekedy, že ste niečo chceli zmeniť – vo vzťahu, práci alebo doma – a namiesto riešenia ste si v hlave povedali: „To u nás nebude fungovať.“ „Moja skúsenosť hovorí niečo iné.“ „Robíme to takto vždy.“. Úprimne. Všetci to robíme. Ale rozdiel je v tom, čo s tým spravíme potom. 

Ľudia prirodzene prechádzajú fázami zmeny. Výhovorky sú signál, že ešte nie sme pripravení, ale práve vtedy je priestor na rast. Až 80% ľudí pri zmene preceňuje riziká a podceňuje prínosy. 

Mozog má tendenciu vyhľadávať potvrdenie vlastných názorov („confirmation bias“). Preto si hľadáme výhovorky, aby sme nemuseli meniť status quo. Opakovaná výhovorka posilňuje neurónové spojenia, takže náš mozog si „zvykne“ sabotovať nás. 

Až 70% pracovníkov, ktorí používajú výhovorky, prežíva vyššiu mieru stresu a nižšiu spokojnosť so životom. Tí, ktorí pravidelne reflektujú a spochybňujú vlastné presvedčenia, sú až o 23% úspešnejší pri dosahovaní cieľov. 

Otázky pre vás: 

Akú výhovorku používate najčastejšie? 

Premýšľali ste niekedy, čo vlastne znamená múdrosť? Nie je to len o veku ani o množstve kníh, ktoré ste prečítali. Skutočná múdrosť sa rodí zo života, z chýb a z ochoty učiť sa z nich. 

Múdrosť zahŕňa schopnosť vidieť veci z viacerých uhlov pohľadu, nie len z jedného. Múdrosť sa spája s *odolnosťou voči stresu a schopnosťou vidieť veci z viacerých uhlov pohľadu. 

Múdri ľudia dokážu lepšie zvládať konflikty, lebo používajú nadhľad a empatiu. Múdrosť súvisí s emočnou reguláciou a empatiou. 

Múdrosť nie je cieľ, ale proces. Najviac sa učíme práve z chýb a kríz, ktoré zvládneme. Mozog sa vďaka chybám učí rýchlejšie a efektívnejšie. Preto sú pády vlastne cestou k múdrosti. 

Otázky pre vás: 

Aká chyba z posledného mesiaca vám dala najväčšiu lekciu? 

Možno to poznáte aj vy … Jeden kolega v práci má pocit, že všetko vie najlepšie (aj keď realita je iná). A vy sami občas pochybujete, či ste dosť dobrí – aj keď Vám výsledky hovoria pravý opak. Pravda je taká, že oboje je úplne normálne. Volá sa to „syndróm gaučového trénera“ (keď sebavedomie predbehne schopnosti) a „syndróm podvodníka“ (keď schopnosti predbehnu sebavedomie). 

Až 70 % úspešných ľudí prežije niekedy syndróm podvodníka. 

Sebavedomie často neodráža skutočné schopnosti. Nadhodnocujú ho hlavne privilegované skupiny (gaučoví tréneri). Sebavedomie niekedy rastie rýchlejšie než schopnosti (Dunning-Kruger efekt). 

Až 58 % lídrov priznáva, že si niekedy neverili, aj keď ich tím v nich mal dôveru. 

Otázky pre vás: 

V ktorej situácii sa cítite viac ako „gaučový tréner“? 

Zamysleli ste sa niekedy, prečo siahate po jedle, aj keď nie ste hladní? ,,Večer otvorím chladničku 10-krát... nehľadám jedlo. Hľadám kľud." 

🧠 Emočné jedenie je jedným z najčastejších coping mechanizmov. Až 75% ľudí jedáva z emócií, nie z hladu. 

🧠 Náš mozog si vytvára návykové spojenie medzi jedlom a úľavou od stresu – aktivuje dopamín. 

🧠 Sebauvedomenie je kľúčom k zmene. 15 minút reflexie denne znižuje emočné jedenie o 40%. 

Otázky pre vás: 

- Čo práve teraz skutočne potrebujete, ak to nie je jedlo?

Po náročnom dni, keď sa vaše dieťa vracia zo školy, máte pocit, že ešte stále musíte absolvovať ďalší krúžok, len aby ste udržali krok. No skutočne to potrebujete? Mnohí rodičia sa domnievajú, že čím viac aktivít, tým lepšie. Ale… čo ak je to inak? Čo ak dieťa skutočne potrebuje niečo úplne iné? Čas s vami. 

Deti potrebujú pocit bezpečia. Mozog dieťaťa potrebuje vytvárať emocionálne väzby, nie len zaplniť čas aktivitami. Bez dostatočného času na kvalitné spojenie s rodičom sa môžu deti cítiť osamotené a frustrované. 

Kvalitná komunikácia medzi rodičom a dieťaťom počas každodenných 20-minútových rozhovorov môže zlepšiť emocionálnu stabilitu dieťaťa a podporiť jeho sebavedomie. 

Pravidelný kontakt s rodičom znižuje stres u detí a môže prispieť k lepším výsledkom v škole a spoločenských interakciách. 

Otázky na zamyslenie: 

- Aký čas počas dňa venujete len svojmu dieťaťu? 

Všetci chceme, aby naše deti vyrástli v láskavých a empatických ľudí, no často zabúdame, že najlepší spôsob, ako ich naučiť byť láskavé, je ukázať im to v praxi. 

🧠 Modelovanie správania je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako sa deti učia. Deti sa učia viac zo správania rodičov než z toho, čo im hovoríme. Deti sa učia empaticky správať už vo veľmi ranom veku, najviac zo správania svojich rodičov. 

Láskavosť sa dá rozvíjať. Deti môžu byť láskavejšie, keď sú pravidelne vystavované pozitívnym interakciám a predchádzajúcemu modelu láskavosti. Keď vidíme niekoho konať láskavo, častejšie budeme sami vykazovať láskavé správanie. 

Deti, ktoré sa učia rozpoznať a zvládať svoje emócie, sú nielen láskavejšie, ale aj emocionálne stabilnejšie a sebeckejšie. Láskavosť zlepšuje naše mentálne zdravie, znižujeme stres a zlepšujeme svoju pohodu. 

Otázky pre vás ako rodičov:

- Akým spôsobom môžete ukázať láskavosť vo svojich každodenných činnostiach? 

Predstavte si, že sa učíte niečo nové – napríklad šoférovať, nový jazyk alebo aj len zvládať konflikty doma. Najprv urobíte chybu (ajau, nevyšlo to). Potom príde chvíľa, kedy si poviete: „Čo sa tu vlastne stalo?“ A až následne príde moment AHA: „Takto to už nabudúce urobím inak.“ 

Ľudia, ktorí si po chybe doprajú chvíľu na reflexiu, zlepšujú svoje výsledky až o 20%. Učenie je cyklus skúseností → reflexie → učenia → skúšania. Bez reflexie sa z chýb nepoučíme. 

Mozog si pamätá omyly silnejšie než úspechy. Práve chyby sú preto najlepším trénerom. 

Ľudia s „rastovým nastavením“ berú chyby ako príležitosť, vďaka čomu sa učia rýchlejšie a efektívnejšie. Robíme najviac chýb práve vtedy, keď sme najbližšie k pochopeniu – teda chyby sú dôkazom rastu. 

Otázky pre vás: 

Čo vám vaša posledná chyba ukazuje? 

🤯 Často sa stáva, že niečo, čo sme povedali, bolo úplne inak pochopené, než sme mali na mysli. Nie je to o tom, že niečo zle povieme, ale o tom, ako to druhí počujú. A keď sa k tomu pridá automatická obranná reakcia, vzniká problém. Mnoho ľudí sa bráni v komunikácii, pretože sa bojí, že ich niečo zraní. Všetci máme svoje hranice, ale je na nás, ako si ich nastavíme. Tým, že sa necháme emocionálne vytiahnuť z rovnováhy, zbytočne komplikujeme vzťahy a zhoršujeme atmosféru v práci, rodine aj medzi priateľmi. 

🧠 Z 55% je komunikácia o neverbálnych signáloch, nie o tom, čo hovoríme. Telo, výraz tváre, a tón hlasu sú často dôležitejšie ako slová. Efektívna komunikácia začína sebapoznaním. Ak sa necítite pohodlne so sebou, budete mať problém aj s tým, ako komunikujete s inými. 

️ V prípade, že sme rozrušení alebo naštvaní, strácame schopnosť racionálne premýšľať. Preto sa odporúča prestať reagovať okamžite a dať si čas na upokojenie. Reakcie na kritiku môžu zrkadliť nevedomé strachy. Ak reagujeme príliš obranným spôsobom, je to často preto, že v nás niečo zarezonovalo na nevedomej úrovni. 

Nezmysly, ktoré povedia ľudia, sú často o nich, nie o vás. Keď vám niekto niečo hovorí, najprv si premyslite, čo prežíva a až potom reagujte. 

️ Otázky pre vás: 

Kedy naposledy ste si niečo vzali osobne a následne to ovplyvnilo vašu reakciu? 

Poznáte ten pocit, keď sa vám v práci alebo doma hromadia úlohy, vy sedíte nad papierom alebo notebookom a hlava je úplne prázdna? Žiadne nápady, žiadne riešenia … len únava. 

Plánovanie úloh a priorít znižuje stres až o 25%. 

Mikropauzy počas dňa zvyšujú produktivitu až o 40%. 

Ľudia s jasnými cieľmi majú o 60 % vyššiu spokojnosť v práci. 

Otázky pre vás: 

Čo vám berie najviac energie počas dňa? 

Predstavte si na chvíľu, že strach neexistuje. Že nemáte obavy z toho, čo si o vás pomyslia iní, že sa nemusíte báť urobiť krok, ktorý ste už dlho odkladali. Aká by bola vaša prvá reakcia? 

🧠 Strach je prirodzený, ale paralizujúci. V 80% prípadov sa strach z neúspechu ukáže ako neopodstatnený, keď sa pozrieme na veci z inej perspektívy, máme pocit úľavy. Strach je biologická reakcia na hrozbu. 

Strach je niekedy len signál, že ide o dôležitú zmenu. Prekonaním strachu sa často otvárajú nové možnosti, ktoré nám predtým boli neznáme. K

Strach a úspech sú prepojené. Väčšina úspešných ľudí priznala, že práve rozhodnutia, ktoré si vyžiadali prekonanie strachu, boli tými, ktoré najviac formovali ich životy. eď sa naučíme strach ovládať, môže nás motivovať. Strach pred zlyhaním môže byť kľúčovým podnetom pre rast. 

Otázky na zamyslenie: 

Čo je najhoršie, čo sa môže stať, ak sa rozhodnete konať? 

Vaše dieťa odkladá hračky. Povedali ste mu: „Prosím, uprac si.“ On chvíľu odkladá, vy zopakujete... tretíkrát vysvetľujete… a nakoniec to spravíte sami. Alebo sedíte večer doma. Vaše dieťa má uložený čas ísť spať o 21:00. Už je 21:10. Vy znova vysvetľujete, dohovárate, prosíte… a ono stále nie je v posteli. Ste unavení a cítite frustráciu. Znie povedome? Skutočná hranica začína až vtedy, keď dokážete zabezpečiť jej dodržanie. Nie dieťa je zodpovedné za hranicu. Ste to VY. V praxi to znamená: ak ste povedali „o 21:00 je čas ísť spať“, ale nič sa nestane, keď to dieťa nedodrží, hranica je len na papieri. Ak však prídete, odložíte mu knihu, zhasnete svetlo a zostanete dôslední, hranica sa stane realitou. 

Deti, ktoré vyrastajú s pevnými a láskavými hranicami, majú vyššie sebavedomie a lepšie zvládajú frustráciu. 

Mozog má rád predvídateľnosť – jasné hranice znižujú stres a chaos. 

Nedodržané hranice u dospelých často vedú k vyhoreniu a pocitu „už nemôžem“. V pracovnom prostredí vedú jasné hranice k vyššej efektivite tímu a menšiemu vyhoreniu. 

Otázky pre vás: 

Kde vo vašom živote máte hranice, ktoré sa nedodržiavajú? 

Vidíme susedov s novým autom, kolegyňu s dokonalým manželom na fotkách, kamaráta na dovolenke pri mori… A v hlave blikne: „Oni sa majú lepšie ako ja.“ Toto je práve tá pasca porovnávania. Vidíme len ilúziu, nie realitu. 

🧠 Ľudia často porovnávajú svoj „vnútorný svet“ s „vonkajším obrazom“ iných, čo je nefér súboj. Mozog má prirodzený sklon zveličovať cudzie úspechy a podceňovať vlastné. Kedysi to pomáhalo prežiť, dnes nás to často zraňuje. 

🧠 Sociálne siete dokázateľne zvyšujú pocity závisti a nespokojnosti, ak ich používame pasívne. Čím viac času tam trávime, tým menej sa cítime šťastní. 

🧠 Najdlhšia štúdia o šťastí (Harvard, 80 rokov) ukazuje, že najviac nás robia šťastnými vzťahy, nie majetok. 

Otázky pre vás: 

Čo vo vašom živote by si zaslúžilo viac vďačnosti? 

V práci, vo vzťahoch alebo dokonca vo vlastnej rodine? Pravda je, že byť iný nie je slabosť, ale výhoda. 

Ľudia, ktorí sa odvážia ísť vlastnou cestou, preukazujú vyššiu mieru odolnosti a adaptability. 

Pocit prijatia vlastnej inakosti znižuje stres a zlepšuje zdravie. 

Ľudiaí, ktorí využívajú svoje jedinečné silné stránky, sú až o 600% viac angažovaní v práci. 

Otázky pre vás: 

V akej oblasti života sa cítite ako „biely vták“? 

„Prídem domov z práce a hneď bežím variť, riešim úlohy s deťmi, potom rýchlo prať, a zrazu je 23:00… a ja som neurobila nič pre seba. A tak je to každý deň.“ 

‍♀️ Pravidelné mikro-pauzy počas dňa zvyšujú produktivitu až o 20%. Mozog potrebuje na regeneráciu mikroprestávky každých 90 minút, inak klesá výkonnosť. Chronický stres oslabuje imunitu, čo priamo vplýva na počet prechladnutí či vyčerpanie. 

‍♀️ Až 60% ľudí, ktorí nemajú jasné hranice medzi prácou a osobným životom, trpí vyhorením. 

‍♀️ Rovnováha nie je statická, mení sa podľa životnej fázy. To, čo fungovalo pred rokom, nemusí fungovať dnes. 

Otázky pre vás: 

Keby ste mali 30 minút denne len pre seba, ako by ste ich využili? 

️ Sedíte doma večer po práci. Chceli by ste si oddýchnuť, ale v hlave vám bliká ako červená kontrolka: nezavolali ste mame, nedokončili ste prezentáciu, prádlo je stále v práčke a ešte aj tie e-maily. Nie je to o tom, že ste neschopní. Je to o tom, že mozog nedokáže ,,zatvoriť" otvorené slučky. Tento fenomén psychológovia volajú Zeigarnikovej efekt – náš mozog si oveľa viac pamätá nedokončené úlohy než tie hotové. 

Až 80% ľudí má v hlave minimálne 5 nedokončených úloh, ktoré im odoberajú mentálnu energiu. 

Aj 5 minút venovaných malej úlohe dokáže znížiť hladinu stresového hormónu kortizolu. Naša pracovná pamäť unesie naraz len 4 – 7 aktívnych myšlienok. Všetko ostatné vytvára preťaženie a úzkosť. 

Ľudia, ktorí si denne zapisujú úlohy, majú o 30% lepšiu spánkovú kvalitu. Už len to, že úlohu napíšeme na papier, znižuje stresový kortizol, lebo mozog vníma, že vec je „pod kontrolou“. 

Otázky pre vás: 

Čo je dnes jedna vec, ktorú by ste mohli dokončiť, aby ste sa cítili lepšie? 

Predstavte si situáciu: Po práci prídete domov unavení. Partner sa vás spýta nevinnú otázku „Kedy bude večera?“ A zrazu vybuchnete. Nie preto, že otázka bola zlá. Ale preto, že celý deň ste v sebe dusili napätie. Väčšina z nás nemala nikdy tréning, ako narábať so svojimi emóciami. Už ako deti sme počúvali: „Nerev.“

„Nezlosti sa.“ „To prejde.“ A tak sme sa naučili pocity potlačiť. 

Emócia v tele fyziologicky trvá v priemere len 90 sekúnd. Zvyšok je to, čo si o nej rozprávame v hlave. 

Potláčané emócie sa ukladajú do tela a môžu sa prejaviť ako únava, bolesti či stresové ochorenia. Už len pomenovanie emócie dokáže znižiť intenzitu stresu o viac než 30%. Deti, ktorým rodičia pomáhajú pomenovať pocity, vyrastajú s lepšou odolnosťou voči stresu. 

Emócie sú ako kompas – vždy ukazujú, čo je pre nás dôležité a kde máme hranice. 

Otázky pre vás: 

Pri rozhodovaní v živote to nie je len o náhode. Ak chcete dosiahnuť svoje ciele, potrebujete mať správnu stratégiu. 

1️⃣ Presnosť rozhodovania rastie s prípravou. Trávime menej času nad rozhodnutiami, ak máme vopred jasnú stratégiu, čo vedie k rýchlejším a efektívnejším rozhodnutiam. 

2️⃣ Mentálne tréningy zvyšujú našu schopnosť dosiahnuť ciele. Ak plánujeme s jasnými krokmi a metódami, naše úspechy sú až o 25% pravdepodobnejšie. 

3️⃣ Stanovenie cieľov zlepšuje našu motiváciu. Cieľavedomosť a metodické kroky sú kľúčom k zvyšovaniu osobnej motivácie pri plnení úloh. 

Otázky pre vás:

Čo vám momentálne bráni dosiahnuť vaše ciele? 

Tento pocit pozná mnoho z nás. Čo sa však deje, keď sa nám zrazu „pretrhne“ povraz a všetky nahromadené emócie vybuchnú pred tými, ktorých máme najradšej? Máme pocit, že u našich blízkych môžeme byť „tými pravými“, bez zábran. A častokrát si nevieme ustrážiť, čo všetko z nás vybuchne. Rodinné prostredie je často miestom, kde si dovolíme byť najviac autentickí, aj keď to nie vždy znamená „najlepšiu verziu seba“. 

🧠 Emocionálna regulácia pomáha kontrolovať emócie a zabraňuje ich „vypusteniu“ v nevhodný čas. Koučing a terapie ako DBT zlepšujú schopnosť spracovať a vyjadriť emócie zdravým spôsobom. 

Emócie sú nákazlivé a môžu sa rýchlo preniesť medzi členmi rodiny. Koučovanie pomáha rozpoznať a ovládať vlastné pocity, čím sa znižuje negatívny vplyv na ostatných. 

🧐 Naše myšlienky môžu skresľovať realitu, čo vedie k negatívnym emóciám. Koučing pomáha prekonať tieto negatívne vzorce myslenia a zlepšiť sebareflexiu. 

Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Kedy naposledy ste sa cítili preťažení v rodine?

V dnešnom uponáhľanom svete sa stáva čoraz ťažšie zastaviť sa a vychutnať si skutočný rozhovor. Avšak práve zdieľanie skúseností, myšlienok a pocitov nás môže posunúť k väčšiemu porozumeniu a rastu. 

Komunikácia je kľúč k úspechu. Kvalitná komunikácia s druhými výrazne zvyšuje našu emocionálnu pohodu a znižuje stres. 

Zdieľanie skúseností pomáha v osobnom raste. Zdieľanie skúseností s ostatnými nám pomáha lepšie pochopiť seba a svoju rolu v situáciách. 

Odráža sa to na našich vzťahoch. Pozitívne rozhovory posilňujú naše medziľudské vzťahy, čím vytvárame silnú sieť podpory. 

Otázky pre vás: 

Ako často si dávate čas na kvalitné rozhovory s blízkymi? 

To, čo nás priťahuje k druhým, sa mení s naším vekom a životnými skúsenosťami. To, čo nás ešte pred pár rokmi „dostávalo“, môže byť teraz úplne iné. Čím sme starší, tým častejšie sa zameriavame na hĺbku osobnosti a hodnoty, než na prvotné fyzické črty. 

🧠 S pribúdajúcimi rokmi sa zvyšuje hodnota emocionálnej inteligencie. Ľudia v strednom veku častejšie vnímajú vzťahy ako dôležitejšie než vzhľad. A to je presne ten dôvod, prečo vám dnes môže byť sympatickejší niekto, kto má zaujímavý pohľad na život a empatický prístup, než niekto s „dokonalým“ telom. 

V mladšom veku je atraktivita väčšmi spojená s vonkajšími znakmi, ako sú symetria tváre, kondícia alebo mladistvý vzhľad. Ako starne, naša pozornosť sa viac sústreďuje na vnútorné hodnoty a vzájomné porozumenie. 

🧬 Naše telo vyhľadáva partnerov, ktorí majú genetické vlastnosti odlišné od našich, aby zabezpečili silnejší imunitný systém pre budúce generácie. 

🧘‍♂️ Otázky na zamyslenie: 

Čo považujete za atraktívne v súčasnosti? 

Ak ste sa niekedy ocitli v situácii, kde sa zdá, že sa s partnerom, kolegom alebo rodinou navzájom nepočujete, určite nie ste sami. Často máme pocit, že vyjadrujeme svoje pocity a myšlienky, ale druhá strana nás nepochopí. V skutočnosti to, čo sa deje, je, že príliš hovoríme o sebe a málo vnímame druhého. Je to ako rozprávať sa cez stenu, ktorá nás oddelí. Možno sa cítite frustrovaní, že sa to nikdy neskončí a problémy sa len hromadia. 

Aktivné počúvanie môže výrazne zlepšiť vzťahy a znížiť konflikty. Ak sa naučíte počúvať bez súdenia, porozumiete svojim blízkym lepšie, čo vedie k silnejšiemu spojeniu. 

Časté výmeny obviňovaní a kritiky vedú k vyššiemu stresu a zníženiu kvality komunikácie. Ak sa partneri viac zameriavajú na pochopenie a menej na ,,víťazstvo" v rozhovore, konflikt sa rýchlejšie vyrieši. 

Negatívna a kritická komunikácia môže spôsobiť dlhodobé poškodenie vzťahov, pretože zasahuje do základného pocitu bezpečia a podpory medzi partnermi. Aktívne počúvanie vedie k lepšiemu pochopeniu medzi partnermi a tým aj k vyššej spokojnosti vo vzťahoch. 

Koučovacie otázky na zamyslenie:

Kedy ste naposledy naozaj počúvali svojho partnera bez toho, aby ste reagovali?