️ Mlčanie je výkrik
️ Niekedy máme dni, keď sme podráždení, mlčanliví alebo vzdialení. A ľudia okolo nás – partner, kolegovia, kamaráti – si to často berú osobne. Ale čo ak je skutočný dôvod úplne inde? A čo ak práve ticho šíri tú najťažšiu atmosféru?
🧪 Emócie sa prenášajú ako vírus – šťastie i negativita sa šíria cez vzťahy až na tri stupne kontaktu.
🧠 Mozog prirodzene zrkadlí emócie druhých vďaka „zrkadlovým neurónom“. Dlhodobé skrývanie pocitov vedie k vyššiemu kortizolu a vyčerpaniu.
Nálada šéfa ovplyvňuje výkonnosť jeho zamestnancov. Otvorené pomenovanie pocitov zlepšuje vzťahy.
Otázky pre vás:
Čo práve teraz vo vás dozrieva, ale ešte nebolo vyslovené?
Vaše partnerské zrkadlo
️ „Mám pocit, že ma môj muž už nevidí. Som len robot – kuchyňa, deti, práca. Už neviem, kým pre neho vlastne som.“
Vnímavosť a zrkadlenie partnera sú jedným z kľúčových ukazovateľov dlhodobého šťastia vo vzťahu. Vnímame partnera často podľa vlastných zranení, nie jeho správania.
Sebavedomie a sebauvedomenie vo vzťahu zvyšuje spokojnosť oboch partnerov až o 33 %.
Vnímanie partnera ako "spojenca" podporuje emočnú blízkosť a stabilitu vo vzťahu. Až 69 % problémov vo vzťahu je opakovane neriešiteľných, ak nie je medzi partnermi otvorená komunikácia a schopnosť reflektovať.
OTÁZKY PRE vÁS:
Ako by vás opísal Váš partner dnes? Ako by ste si priali, aby vás opísal?
Chcete vidieť budúcnosť?
️ Pred pár dňami som sa stretla so "starým" známym, ktorý si už po tretíkrát vybral partnerku, ktorá ho emocionálne vyčerpáva. Povedal, že nechápe, ako sa mu to stále deje, chcem niečo iné, ale zakaždým skončí v tom istom. Iné mená, iné situácie, ale rovnaký koniec. Minulosť sa vracia. Nie preto, že by sme ju nepoznali. Ale preto, že sme ju nepochopili.
🧠 Opakujeme vzorce správania z minulosti automaticky až v 90 % prípadov, pokiaľ ich vedome neprerušíme. Opakujúce sa vzorce správania vytvárajú "autopilota" v mozgu.
Psychologický princíp „kognitívnej disonancie“ vysvetľuje, prečo nás lákajú známe situácie, aj keď sú toxické.
Až 80 % konfliktov vo vzťahoch vzniká z opakovania nevyriešených zranení z detstva. Transgeneračný prenos ozrejmuje, že emocionálne vzorce si nesieme z rodiny až 3 generácie dozadu.
Otázky pre vás:
Ktoré situácie vo vašom živote sa stále opakujú?
Zmena nebolí. Uviaznutie áno
Zmena nezačína vonku. Začína v nás.
Náš mozog sa môže meniť celý život, ale len vtedy, keď mu dáme dôvod.
Kognitívna rigidita (neochota zmeniť názor) súvisí s vyššou mierou stresu a nižším životným naplnením. 85 % rozhodnutí robíme z podvedomých zvykov.
Sebareflexia a otvorenosť zmenám zvyšujú duševnú pohodu a kvalitu vzťahov. Ľudia, ktorí vedome reflektujú a menia svoje názory, sú úspešnejší v práci aj vo vzťahoch.
Otázky, ktoré vás môžu posunúť:
Čo by sa zmenilo, keby ste na veci pozerali inak?
Prečo nás tak bolí, keď sa susedovi darí
„Mám krásnu rodinu, zdravé deti, sme v pohode. Ale keď vidím, čo má susedka – nový dom, auto, exotickú dovolenku... zrazu mám pocit, že nie som dosť.“ Máme krásnu rodinu, prácu, zdravie – a aj tak sa v nás niečo pohne, keď sa pozrieme na to, ako žijú oni. Susedia. Kolegovia. Ľudia na Instagrame. A v hlave sa nám spustí: „Mala by som mať viac? Som dosť dobrý? Nestagnujem?“
Nezlyhávate. Len prežívate úplne bežný psychologický jav. Naše pocity spokojnosti sa často neodvíjajú od toho, čo máme – ale od toho, ako vnímame, čo majú iní - s kým sa porovnávame.
🧬 Sociálne porovnávanie aktivuje oblasti mozgu spojené s odmenou a hrozbou – ako by sme boli v ohrození.
Naše šťastie závisí viac od relatívneho príjmu než absolútneho. Rast bohatstva nezvyšuje dlhodobo šťastie – pokiaľ bohatnú aj ostatní.
Sociálne siete zvyšujú porovnávanie a môžu prispieť k zníženiu sebaúcty. Ľudia, ktorí sa menej porovnávajú, sú psychicky stabilnejší a majú vyššiu sebaprijatie.
Otázky, ktoré môžete začať používať hneď teraz:
Odvaha neznamená nemať strach – znamená konať napriek nemu
🧵 Pamätáte si ten moment, keď ste sa rozhodli niečo dôležité urobiť, hoci vám búšilo srdce a potili sa dlane?
🧠 Odvaha aktivuje rovnaké centrá v mozgu ako láska. Keď konáme odvážne, náš mozog uvoľňuje dopamín – pocit „zvládol som to!“.
Odvaha nie je vrodená. Je trénovateľná. Malé rozhodnutia každý deň formujú našu "odvážnu identitu".
️ Ľudia, ktorí hovoria pravdu o svojich pocitoch, zažívajú vyššiu mieru spokojnosti a zdravšie vzťahy. Písomná reflexia minulej odvážnej skúsenosti aktivuje prefrontálnu kôru, čo posilňuje seba-kontrolu v stresových situáciách.
Otázky pre vás
Čo vám vaša odvaha už raz priniesla?
🟠 Prestaňte naháňať šťastie
„Dnes musím byť šťastná. Veď mám prácu, zdravé deti, partnera… prečo sa tak necítim?“ A čím viac sa snaží šťastie „vyloviť“, tým viac jej uniká. Naše očakávania – ako by sa mal deň, partner, šéf či my sami správať – nám často sabotujú pocit spokojnosti. Nie udalosť samotná, ale nesplnené očakávania. A to je presne to, čo robí náš mozog – porovnáva realitu s tým, čo očakávame. Keď to nesedí, spúšťa alarm.
🧠 Mozog je predikčný stroj. Neustále „predpovedá budúcnosť“ a ak niečo nesedí, vnímame to ako stres. Šťastie nezávisí len od toho, čo sa stane, ale od toho, ako to dopadne voči nášmu očakávaniu. Šťastie nie je cieľ, ale vedľajší efekt správne nastavenej pozornosti a akcie.
️ Viac očakávaní = menej radosti. Čím viac očakávame konkrétny výsledok, tým vyššiu máme tendenciu sklamať sa.
️ Prekvapenia sú emóciou nabité. Prekvapenia narušia očakávania a aktivujú emócie viac než predvídateľné situácie. Či už pozitívne alebo negatívne. Viac ako 80 % našich emócií je odpoveďou na (často nereálne) očakávania, nie na samotné udalosti.
Otázky pre vás:
Čo dnes očakávate a na čom vlastne tieto očakávania stoja?
Mozog má tlačidlo na upokojenie. A máte ho aj vy
⚕️ „Prepadla ma zlosť. Kolega mi medzi rečou povedal, že som príliš emotívna. Cítila som, ako mi vyráža poistky. A potom, doma, som kričala na deti, že si nezobrali papuče.“
No a práve tu vstupuje na scénu laterálna časť čelného laloku – časť mozgu, ktorá sa aktivuje, keď svoje pocity opíšeme slovami. A čo sa vtedy deje? Aktivácia tejto oblasti tlmí činnosť amygdaly – nášho emocionálneho "poplašného systému". Inými slovami: keď pomenúvate, čo cítite, dávate svojmu mozgu nástroj na upokojenie.
🧬 Verbálne pomenovanie emócií znižuje aktivitu amygdaly až o 50 %.
Ľudia, ktorí hovoria o svojich pocitoch nahlas, zvládajú stres lepšie a rýchlejšie sa z neho zotavujú.
🧘♀️ Vedomé pomenovanie emócií aktivuje reguláciu v prefrontálnom kortexe – centre sebakontroly a rozhodovania. Ľudia, ktorí sa pravidelne učia identifikovať a vyjadrovať svoje emócie, sú výrazne odolnejší voči stresu a lepšie zvládajú konflikty.
🧠 Otázky pre vás:
🧠 Zadržte palec nad zdieľaním alebo Keď emócie šoférujú, rozum ide na dovolenku
Poznáte to? Jeden článok. Jeden komentár. Celé telo sa napne, dych sa zrýchli a hnev exploduje. Klik. Zdieľať. Napísať odpoveď. „Prečo to píšu?! Ako si to vôbec môžu dovoliť?!“ ozýva sa protistrana, keď rozoberáme jej reakciu na status známeho z Facebooku. Pár viet a vyhodila z okna pokoj celého dňa. V bežnom živote – v práci, doma, na sociálnych sieťach – často reagujeme emocionálne a rýchlo. Problém? Vtedy nerozmýšľame, ale bojujeme alebo utekáme.
Vedeli ste, že silné emócie vypínajú racionálne myslenie?
Algoritmy na internete sú navrhnuté tak, aby v nás vyprovokovali silné emócie.
Až 70 % najzdieľanejšieho obsahu online pracuje s hnevom, strachom alebo prekvapením. Krátka pauza pred reakciou znižuje mieru konfliktných reakcií až o 39 %.
Otázky, ktoré menia perspektívu:
Čo vo vás spustilo túto reakciu?
Keď sa cítite nie dosť dobrí
Predstavte si, že sa každý deň prebúdzate s myšlienkou: „Nie som dosť dobrý. Nie som dosť múdry. Nie som dosť...“ Znie vám to povedome? Ak áno, kniha „Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty“ od Heinz-Peter Röhr je ako zrkadlo, ktoré vám ukáže, že to nie ste vy, ale vaše naučené vzorce.
Autor vás vezme na cestu k porozumeniu tomu, prečo si niektorí z nás celý život neveria, hoci navonok vyzerajú sebavedomo. Vysvetľuje, že pocit vlastnej hodnoty sa nebuduje v dospelosti, ale formuje v detstve – a ak vtedy chýbala podpora, uznanie či láska, dnes to často nahrádzame perfekcionizmom, výkonmi alebo potláčaním vlastných potrieb.
Čo si z tejto knihy môžete odniesť do každodenného života?
Naučíte sa rozpoznať svoje „vnútorné dieťa“ a ako ho podporiť.
Pochopíte, prečo vás niektoré vzťahy vyčerpávajú a iné liečia.
Začnete vnímať, ako si sami (často nevedome) bránite v spokojnosti.
🧸 Nechcela som, aby trpel. Dnes mi to vyčíta
„Snažila som sa mu zjednodušiť život. Všetko som riešila za neho. Aj hádky s učiteľmi, aj neúspechy. Teraz má 17 a bojí sa úplne všetkého.“ Z dobrej snahy môže vyrásť zlozvyk, ktorý deťom viac vezme, než dá. Chrániť či posilniť? Znie to ako jednoduchá otázka, no, vychovávať dieťa dnes je ako chodiť po lane. Ak dieťa nenaučíme znášať nepohodlie, každý malý problém sa v dospelosti zmení na horu.
🧠 Deti, ktoré boli nadmerne chránené, mali o 34 % vyššiu mieru úzkosti a nižšiu schopnosť samostatného rozhodovania v dospelosti. Deti, ktoré zažijú primeranú frustráciu, sú v dospelosti psychicky odolnejšie.
Až 67 % detí z tzv. „helikoptérových domácností“ pociťuje nízku sebaúctu a zníženú rezilienciu. Príliš ochranárski rodičia zvyšujú u detí riziko úzkosti a neschopnosti zvládať stres.
Každý stresor, pred ktorým je dieťa uchránené, sa znovu objaví v neskoršom veku s väčšou intenzitou. Odolnosť sa neučí z kníh, ale z reálnych zážitkov.
Otázky, ktoré môžu meniť život:
Čoho sa najviac bojíte, keď necháte dieťa „zlyhať“?
️ Nie je to o ponožkách na zemi. Nikdy nebolo
„Znova ma ignoroval. Znova sa ma ani nespýtal, ako sa mám. A ja kričím kvôli ponožkám pod stolom a neumytému riadu. Ale viem, že to nie je o ponožkách, ani o riade.“ Poznáte ten pocit, keď sa hádate o úplných hlúpostiach, ale vnútri vás to bolí oveľa hlbšie? Zápasy vo vzťahoch takmer nikdy nie sú o tom, o čom sa hádame. Nie je to o tom, čo sa deje na povrchu. Je to o tom, čo vo vás zraňuje to najcitlivejšie miesto. Je to o potrebe byť vypočutý, uznaný, rešpektovaný.
🧠 Podvedomé vzorce z detstva sa v partnerstvách aktivujú na 90 % automaticky. Nie ste "príliš citliví", len reagujete z bolesti, ktorá nie je spracovaná.
Konflikty vo vzťahu často nie sú o "probléme", ale o nevypovedaných potrebách. Pretrvávajú, lebo sú o rozdieloch v osobnosti či hodnotách, nie o konkrétnom správaní.
️ Páry, ktoré sa naučia pomenovať emócie a počúvať bez súdenia, zvyšujú svoju spokojnosť až o 68 %. Otvorené otázky znižujú obranyschopnosť v komunikácii a zvyšujú blízkosť.
Otázky, ktoré menia hru:
Čo je to, čo vás naozaj zranilo v tomto konflikte?
️
️ Hrajme tímovo a nie sebecky. Budujme úspešnú spoločnosť a nie bandu ignorantov
♂️ Stalo sa Vám niekedy, že ste v práci ťahali za jeden povraz, ale kolegovia hrali len na seba? Alebo doma dávate maximum a späť dostávate len ticho? Byť tímový hráč neznamená byť obetným baránkom.
🧬 Silné sociálne väzby predlžujú život viac než zdravá strava či cvičenie. Egoizmus vedie k emocionálnemu vyhoreniu.
🧠 Keď sa cítime vylúčení, náš mozog reaguje rovnako ako pri fyzickej bolesti. Ľudský mozog je sociálny orgán. Aktivita v sociálnych oblastiach mozgu dominuje nad individuálnymi rozhodnutiami.
🧭 Angažovanosť tímov stúpa až o 21 %, keď členovia cítia, že majú hodnotu a môžu sa spolupodieľať na rozhodnutiach. Kolektívne hodnoty zvyšujú psychickú odolnosť. Spoločné ciele znižujú stres a pocity osamelosti.
Skúste si odpovedať na tieto otázky:
V ktorých situáciách sa správate ako tímový hráč a v ktorých ako tichý otrok?
Ak nevieme správne čítať realitu okolo seba, sme oveľa náchylnejší veriť skresleným príbehom
️ Sedela som v kancelárii, pozdravila kolegyňu a ona len prešla okolo. Bez slova. V hlave mi okamžite nabehli myšlienky: "Je na mňa nahnevaná? Urobila som niečo zlé? Neznáša ma?" Zistila som, že sa ponáhľala vyzdvihnúť do školy svoje choré dieťa a mala hlavu úplne inde. Toto je presne ten moment, kde naša nesprávna interpretácia reality môže spôsobiť lavínu: úzkosť, konflikty, domýšľanie, a v horšom prípade – viera v konšpirácie.
Ľudia s nižšou schopnosťou kritického myslenia častejšie veria hoaxom.
🧠 Emócie (strach, hnev, frustrácia) výrazne znižujú schopnosť logického uvažovania.
Máme tendenciu veriť tomu, čo podporuje náš aktuálny emocionálny stav – nie nutne pravdu. Interpretácia reality je kognitívna zručnosť, ktorá sa dá trénovať podobne ako svaly – čím viac si kladieme otázky, tým lepšie ju zvládame.
Položte tieto otázky:
Ako môžete byť v tejto situácii zvedavejší než reaktívny?
Prečo sa nedokážeme dohodnúť ani pri nedeľnom obede
Sedíte s rodinou za stolom. Všetko ide fajn, kým... nezačne téma politiky. Zrazu sú všetci odborníci, hlasy sa zvyšujú, nálada klesá. Vzduch hustne. A Vy si len hovoríte: „Prečo sa nedokážeme porozprávať bez hádky?“ A nie je to len o vôli či výchove. Naše politické názory nie sú len o informáciách. Sú zakódované hlboko – až v génoch.
🧬 Genetika ovplyvňuje až 40–50 % našej tendencie k politickým názorom.
🧠 Konzervatívne myslenie je často spojené s vyššou citlivosťou na hrozby – je to biologický obranný mechanizmus. Konzervatívne zmýšľajúci ľudia majú väčšiu amygdalu – časť mozgu spojenú so spracovaním strachu a ohrozenia.
Ľudia s odlišným názorom nás biologicky stresujú viac než by sme priznali,a ale mozog je schopný tieto reakcie trénovať.
Otázky:
Čo vám tento názor prináša do života?
🤬 Prečo kričala na dieťa v potravinách?
️ Koľkokrát ste dnes niekoho posúdili… bez toho, aby ste poznali celý jeho príbeh? V obchode chlapec niečo zhodil z pultu. Jeho mama naňho zvýšila hlas. Ľudia sa az nimi otáčali. V tom začala klasika: „Zlá matka." ,,Netrpezlivá." ,,Asi ho bije aj doma...“
Možno mala za sebou noc pri nemocničnej posteli. Možno práve prišla o prácu. Možno sa snaží zvládať život, len sily dochádzajú.
🧬 Ľudia majú tendenciu pripisovať správanie druhých ich „povahe“, no, svoje vlastné správanie ospravedlňujú okolnosťami.
🧠 Keď sa naučíme odstúpiť od emócií a pozrieť na situáciu ako nestranný pozorovateľ, zvyšujeme empatiu a reguláciu vlastných reakcií.
Empatia sa aktivuje až po spomalení úsudku – keď vedome prepneme z režimu „súdiť“ na „chápať“.
Otázky, ktoré zmenia spôsob, ako sa pozeráte na druhých:
🧡 Kedy ste naposledy zažili ten hrejivý pocit, že sa vám niečo naozaj podarilo?
Nie veľká vec. Možno len to, že ste sa dnes usmiali na kolegyňu, aj keď ste nemali náladu. Alebo že ste si večer sadli s dieťaťom a načúvali mu, namiesto toho, aby ste rýchlo upratovali. Práve tieto "malé veľké víťazstvá" tvoria základ nášho spokojného života. A viete čo? Mozog ich miluje!
Vedomé uvedomovanie si malých úspechov zvyšuje dlhodobú spokojnosť až o 25 %.
Všímanie si pozitívnych zážitkov posilňuje odolnosť voči stresu a zlepšuje medziľudské vzťahy. Mozog si pamätá negatívne silnejšie. ALE – vďaka vedomému zameraniu na pozitívne momenty dokážeme tento efekt preprogramovať.
🧠 Aj malý pokrok v bežný deň aktivuje dopamín, čo vytvára cyklus rastu a motivácie.
Otázky pre váš deň:
Čo sa vám dnes podarilo – aj keby to bola úplná drobnosť?
🧠 Prečo nám niektorí ľudia „nesedia“ – hoci ich vôbec nepoznáme?
„Tá nová kolegyňa je čudná. Ani neodzdraví, ani úsmev, nič. Niečo na nej mi nesedí… Tie nové sú vždy problémové. Nevedia sa prispôsobiť.“ „A poznáte ju?“„Nie... ale viem, že nebude dobrá.“ Mozog často reaguje na neznámo strachom. Vytvára si príbehy, aby zaplnil prázdne miesta. Často nepriaznivé – najmä voči cudzincom. 1️⃣ Ľudia majú sklon vnímať členov vlastnej skupiny ako "morálnejších" než cudzincov, aj bez dôkazov. 2️⃣ Mozog reaguje na neznáme tváre zvýšenou aktivitou v amygdale — oblasti strachu. 3️⃣ Ľudia prejavujú nevedomé predsudky voči cudzincom, ktoré si neuvedomujú. Aj krátky, pozitívny kontakt s „cudzím“ človekom významne znižuje stereotypy a obavy.
Otázky, ktoré môžete vyskúšať hneď dnes: Čo o tejto osobe skutočne viete? Reagujete na realitu alebo na svoj strach z neznámeho? Čo by ste mohli získať, ak sa otvoríte novému človeku? Čo ak sa mýlite? Čo by bolo iné? Ako by ste sa zachovali, keby ste predpokladali to najlepšie?
️ Nepotrebujete meniť celý svet. Stačí začať pri sebe. A svet sa zmení spolu s vami. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/18YMSa8t5M/ #psychologia #koucing #sebarozvoj #predsudky #mentalnezdravie #emocnainteligencia #medziludskevzťahy #empatia #ludskost #vzťahy #komunikacia #sebareflexia #nevedomevzorce
Ako sa nenechať zmanipulovať
Máte pocit, že občas čelíte ľuďom, ktorí vás dokážu poriadne vytočiť, znechutiť alebo dokonca manipulovať? Možno ste sa stretli so psychopatmi, aj keď ich často nepoznáme v tradičnom zmysle slova. Thomas Erikson, autor bestselleru "Obklopený psychopatmi", nás zavádza do sveta rôznych typov osobností, ktoré môžeme stretnúť vo svojom každodennom živote. A čo je najzaujímavejšie, kniha nie je o diagnózach, ale o správaní ľudí, ktoré si môžeme všimnúť a naučiť sa s nimi efektívne pracovať. V knihe Erikson odkrýva 4 základné typy správania, ktoré môžeme nájsť u psychopatov a manipulátorov:
Červený typ (Dominantný a agresívny) – Tento typ si vždy musí udržať kontrolu a neváha použiť manipuláciu na dosiahnutie svojich cieľov.
Žltý typ (Excentrický a nadmerne sebaistý) – Cítite, že stále potrebujú byť stredobodom pozornosti? Takto sa prejavujú manipulátori, ktorí sa vyhýbajú realite a často sa stavajú do pozície obete.
Zelený typ (Príliš láskavý a poddajný) – Tento typ sa vám zdá byť stále "v pohode", ale skrýva poddajnosť, ktorá môže viesť k neustálemu zneužívaniu.
Modrý typ (Perfekcionista a analytický) – Títo ľudia sú dokonale logickí, ale ich nadmerné zameranie na detaily môže viesť k tomu, že si myslia, že majú pravdu v každom prípade.
🧠 Čo si z tejto knihy môžete odniesť?
Reagujeme, ako nás naučili
️ Kolega vás ledabolo pozdraví a Vy si hneď myslíte: "Ignoruje ma. Určite ma nemá rád." Cítite sa zle. Hneváte sa. Reagujete podráždene. ALE... čo ak bol kolega len unavený alebo zamyslený?
Až 70 % našich reakcií je ovplyvnených našimi vlastnými predstavami, nie realitou. Naše emočné reakcie nie sú o prítomnej situácii, ale o starých skúsenostiach.
Negatívne automatické myšlienky sa objavia do 0,5 sekundy bez nášho vedomia.
Vnímanie "útoku" je často ilúzia, nie realita. 90 % neprimeraných reakcií v partnerských vzťahoch vychádza z nesprávnych interpretácií.
Otázky na zamyslenie:
Čo si práve myslíte o tejto situácii? Je to fakt alebo len interpretácia?
Tipy z knihy 'Pripútajte sa, prosím'
Máte túžbu po hlbších, silnejších a zdravších vzťahoch? Chcete sa naučiť, ako si v partnerstve či v iných vzťahoch vytvoriť blízkosť, bezpečie, ocenenie a lásku? Autorka v tejto knihe otvára dvere do sveta vzťahov a emócií, ktoré sú ich základom. S využitím svojich dlhoročných skúseností z terapeutickej praxe a najnovších vedeckých výskumov vás pozýva na cestu, ktorá vám pomôže lepšie pochopiť vzťahy vo všetkých ich podobách. Či už ide o partnerské vzťahy, rodinné väzby alebo priateľstvá – kniha ponúka nástroje a pohľady, ktoré vám pomôžu tieto vzťahy obohatiť a zlepšiť.
Tým, že kniha je napísaná vo forme rozhovoru s novinárom Karolom Sudorom, získava čitateľ príjemný a prístupný pohľad na dôležité témy ako komunikácia, sexuálny život, ale aj to, ako sa vysporiadať s konfliktami alebo neverou. Halamová sa nebojí zdieľať aj témy, ktoré nie vždy máme odvahu prebrať, a ponúka zrozumiteľné rady, ako sa s nimi vysporiadať.
Naučte sa, ako správne vyjadriť svoje pocity a potreby, aby ste znížili nedorozumenia a posilnili vzájomné porozumenie. Získajte nástroje na to, ako vytvoriť hlbšie, bezpečné a emocionálne uspokojujúce vzťahy. Kniha ponúka praktické rady na to, ako obohatiť intímny život a vytvoriť v ňom rovnováhu a vzájomnú spokojnosť. Naučte sa, ako pristupovať k hádkam a konfliktom bez zvyšovania napätia a ako ich využiť na posilnenie vzťahu. Autorka poskytuje konkrétne rady, ako zvládnuť krízové obdobia vo vzťahu, či už ide o neveru, sklamanie alebo odcudzenie. Zistite, ako si lepšie plniť potreby v partnerstve a iných vzťahoch, aby ste sa cítili spokojní a naplnení. Kniha pomáha porozumieť tomu, ako sa vyrovnať s emóciami a používať ich ako silný nástroj na budovanie kvalitných vzťahov.
Hhľadanie rovnováhy, nastavenie hraníc a nájdenie šťastia v prítomnosti je tiež moja téma. Kniha "Pripútajte sa, prosím" je skvelým sprievodcom na tejto ceste.
Tak čo, pripravení na jazdu?
Vždy ma vie rozčúliť, keď sa nepočúvaš... A potom už nič nehovorím
Jedna veta a celá konverzácia v partnerstve, doma či v práci sa zmení na boj alebo ticho. Alebo oboje. Niekedy to nie je len o tom, že je človek unavený.
- „Prečo si mi nepovedal, že ideš neskôr domov? Ty so mnou už ani nekomunikuješ.“
- „Vždy robíš z komára somára…“
🧠 Tón hlasu ovplyvňuje našu emočnú reakciu viac než samotný obsah slov. "Neviditeľné" spúšťače emócií sú zakorenené v detstve. Ak necítim rešpekt → vypínam. Ak necítim spojenie → kričím.
🧠 Ľudia sa rýchlejšie "odpoja", keď cítia kritiku alebo ignorovanie. 69 % konfliktov v dlhodobých vzťahoch je neriešiteľných. Rozdiely sú normálne. Kľúč nie je vyriešiť, ale naučiť sa hovoriť tak, aby nás druhý neodpojil. Emócie zareagujú skôr, než sa stihneme zamyslieť a to platí v hádke dvojnásobne.
🧠 Pozitívne posilnenie zvyšuje motiváciu a emocionálnu blízkosť.
🧠 Nepatrím nikam
Možno si hovoríte: „To je v pohode, som samostatný“ Ale podvedome to bolí viac, než by ste si priznali. Pre bežného človeka je najväčší strach nepatriť – nebyť súčasťou žiadnej skupiny, rodiny, tímu či komunity. A nie je to slabosť. Je to evolúcia. Biológia. Psychológia.
Sociálne odmietnutie aktivuje rovnaké oblasti mozgu ako fyzická bolesť.
Potreba patriť je jedným z najsilnejších ľudských motivátorov.
Sociálna izolácia má vyššie riziko úmrtnosti než obezita či fajčenie.
OTÁZKY NA ODLÚČENIE A PRINÁLEŽITOSŤ:
S ktorými skupinami sa dnes cítite najsilnejšie prepojení?
Nenávisť k vlastnému dieťaťu?
Večer. Vyčerpaná po celom dni, s neumytými vlasmi a obedom, ktorý skončil na dlážke. „Neznášam ťa!“ - slová adresované dieťaťu. Hlboký nádych, všetko to vo vnútri varí. A potom to prišlo… Ten nepriznaný, temný moment. Nenávisť. K vlastnému dieťaťu.
Viete, že...?
Vzťah rodič – dieťa je jedným z emočne najintenzívnejších. Silné pozitívne emócie môžu rovnako silno prepínať do negatívnych.
Nenávisť ako obranný mechanizmus. Nenávisť v strese slúži ako psychická ochrana pred preťažením. Až 72 % rodičov priznalo chvíľkový pocit hnevu až nenávisti voči svojmu dieťaťu počas intenzívneho stresu.
Potlačené negatívne emócie vedú k vyhoreniu. Rodičia, ktorí si nedovolia cítiť "temné" pocity, sú náchylnejší na depresie a emocionálne odpojenie od detí.
🧠 Otázky, ktoré menia hnev na porozumenie:
Nenávisť je jazyk bolesti
🧒 Má len 9 rokov, ale vie kričať tak, že to trhá uši: „Neznášam ťa!“. „Moja dcéra na mňa kričí, bije ma, hovorí, že ma nenávidí. A ja pritom robím všetko, čo môžem.“ Nenávisť detí je často len výkrikom bolesti.
🧬 Detská agresia voči blízkym je často priamo úmerná ich pocitu bezpečia — dieťa "útočí" tam, kde sa cíti najviac ohrozené.
🧠 Nenávisť sa najčastejšie prejavuje v blízkych vzťahoch, kde bol vzťah narušený alebo neprijatý — nie preto, že by tam láska chýbala, ale preto, že tam to kdesi zabolelo. Až 67 % detí s traumami vykazuje „odmietavé“ správanie voči osobe, od ktorej túžia po láske.
️ Dotyk, záujem a pokojná reakcia znižujú hladinu kortizolu (stresového hormónu) u dieťaťa až o 45 %.
Otázky, ktoré menia hru:
Čo sa vo vás odohráva, keď dieťa kričí?