🌊 Na pohľad ešte držíte pokope, ale vo vnútri máte dieru v tvare srdca? Presne takto k životu pristupuje veľa ľudí: stále bežíme, fungujeme, sme „k dispozícii“ a pritom niekde v nás pomaly preteká energia, pozornosť, radosť. 

👉 Chronické preťaženie znižuje empatiu až o 30% – preto sa vyčerpaní ľudia nehnevajú, len prestávajú cítiť. 

👉 Už 10 minút mikroodpočinku denne znižuje emočnú únavu o 40%. 

👉 Ľudia, ktorí pravidelne reflektujú svoj deň, napredujú rýchlejšie o 20 – 25%. 

🧭 Otázky, ktoré si môžete dať ešte dnes: 

Kde vo svojom živote najviac „pretečiete“? 

🔥 Možno ste zvládli náročný pracovný deň, ustáli rozhovor, ktorého ste sa báli… alebo ste konečne urobili krok k zmene, ktorú ste dlho odkladali. Možno to bolo, keď ste konečne zvládli povedať „nie“. Alebo ste dokončili niečo, čo ste dlho odkladali. Alebo ste jednoducho prežili náročný týždeň a s úsmevom. Spomeňte si na svoj posledný úspech. 

💭 Sebareflexia zvyšuje motiváciu o 23%. Pravidelné uvedomenie si svojich úspechov zvyšuje dlhodobý výkon. Mozog si pamätá úspechy silnejšie, keď ich vedome zaznamenáme. 

💭 Odolnosť sa trénuje ako sval. Malé kroky mimo komfortnej zóny budujú schopnosť zvládať stres. Nepríjemné pocity sú signál rastu. Pocit mierneho nepohodlia znamená, že sa mozog učí nové vzorce správania. 

💭 Sebasúcit znižuje úzkosť až o 40%. Láskavosť k sebe zlepšuje zvládanie neúspechov a motiváciu k zmene. 

💬 Otázky, ktoré si môžete položiť už dnes: 

Na ktorý svoj posledný úspech ste najviac hrdí? 

🖍️ „Moja dcéra sa rozplakala, keď som jej navrhla, aby obrázok ešte raz nakreslila lepšie. Vraj to už nechce robiť znova.“ ZKoľkokrát aj my dospelí vzdáme niečo po prvom pokuse, lebo to „nie je dosť dobré“? Pravda je, že schopnosť revidovať svoje nápady – pozrieť sa na ne z odstupu, upraviť ich, prijať spätnú väzbu – je jedna z najdôležitejších zručností pre život. A dá sa trénovať. Od detí až po dospelých. 

🧠 Deti, ktoré sú vedené k revízii svojich prác, si rozvíjajú „growth mindset“ – presvedčenie, že sa môžu zlepšovať úsilím, nie talentom a vzniká práve vtedy, keď učíme deti, že chybou sa učia. Deti, ktoré revidujú svoje práce aspoň 3×, dosahujú o 45 % lepšie výsledky v tvorivom myslení. 

💬 Kvalitná spätná väzba má najväčší vplyv na učenie zo všetkých pedagogických zásahov. Práca so spätnou väzbou zvyšuje odolnosť voči zlyhaniu a stresu. 

❤️ Deti, ktoré sa učia prijímať konštruktívnu kritiku, majú neskôr v živote vyššiu emocionálnu odolnosť a zdravšie medziľudské vzťahy. 

💭 Otázky pre vás: 

Kedy ste naposledy dovolili sebe alebo dieťaťu „urobiť chybu“? 

🔻 ,,Niekedy mám pocit, že život vyzerá presne takto: vysoké bloky povinností, nahromadené úlohy a ja balansujem na tých najvyšších.

A pritom navonok pôsobím… pokojne. “Veď to zvládam.”" Poznáte to? 

🔬 Mentálne preťaženie skresľuje realitu. Mozog pri strese preceňuje hrozby o 200–300%. 

🔬 Malé rozhodnutia tvoria najväčšiu únavu. Rozhodovacia únava spôsobuje, že ľudia konajú impulzívne. 

🔬 Vizualizácia problémov mimo seba zvyšuje ich riešiteľnosť o 42%. 

🔍 Otázky: 

🧠 Viete, že uznať argument druhej strany neznamená prehrať? Naopak, znamená to rásť. A práve v tom je sila. Uznanie výhrad druhej strany nie je slabosť. Je to znak sebavedomia a emocionálnej zrelosti. 

🧩 Ľudia, ktorí priznávajú platnosť argumentov iných, pôsobia dôveryhodnejšie a charizmatickejšie. 

💬 Uznanie chyby zvyšuje empatiu a otvorenosť v komunikácii o 42%. 

💞 Schopnosť prijať spätnú väzbu bez obrany je kľúčovým znakom vysokej EQ. Ľudia, ktorí si dovolia priznať „možno máš pravdu“, majú o 27% pevnejšie medziľudské vzťahy. 

💬 Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Čoho sa v skutočnosti bojíte, keď niekomu priznáte, že má pravdu? 

👉 Koľkokrát ste sa už pristihli, že sa snažíte niekoho presvedčiť všetkými argumentmi, ktoré vám napadnú a nakoniec to dopadlo opačne? Niekedy máme pocit, že ak chceme presvedčiť druhých — partnera, kolegu či dieťa — musíme mať tisíc argumentov. Ale v skutočnosti... práve tým často všetko pokazíme. Váš partner prestane počúvať. Kolega sa stiahne do obrany. A vy máte pocit, že ste „urobili maximum“, no, nič sa nezmenilo. 

🧩 Ľudia, ktorí formulujú menej argumentov, pôsobia presvedčivejšie, ich mozog je vnímaný ako dôveryhodnejší. Ľudia si pamätajú v priemere len 3 hlavné body z akejkoľvek diskusie, viac informácií znižuje presvedčivosť. Keď človek v komunikácii používa viac než 4 dôvody na obhajobu svojho názoru, klesá jeho vnímaná kompetentnosť o 27%. 

🗣️ Pri nadbytku informácií nastáva „argumentačná únava“ – druhá strana si zapamätá len slabé body, nie silné. Jednoduché argumenty pôsobia dôveryhodnejšie než komplexné vysvetlenia. 

💡 Silné argumenty aktivujú oblasti mozgu spojené s dôverou a empatiou, nie s obranou a stresom. 

💬 Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Ktorý argument je naozaj kľúčový pre to, čo chcetem vyjadriť? 

👉 Koľkokrát ste si v duchu povedali: „Na toto nemám.“ A čo ak práve v tej chvíli začína VÁŠ rast? Mnoho ľudí berie pochybnosti ako slabosť. V skutočnosti sú pochybnosti signálom rastu. Ukazujú, že stojíte na prahu niečoho nového. Niečoho, čo ešte nepoznáte... a práve tam sa rodí rast. 

🔹 Ľudia, ktorí dokážu pochybnosti vnímať ako prirodzenú súčasť učenia, dosahujú dlhodobo vyšší výkon než tí, ktorí sa ich snažia potlačiť. Mierna pochybnosť aktivuje prefrontálnu kôru – časť mozgu zodpovednú za učenie a tvorivé riešenie problémov. 

🔹 Koncept growth mindset – pochybnosti sú motorom rastu, ak ich prijímame ako súčasť procesu zlepšovania, nie ako dôkaz neschopnosti. Sebavedomie bez pochybností vedie častejšie k stagnácii než k rastu. 

🔹Zamestnanci, ktorí vedome reflektujú svoje neistoty, vykazujú až o 35% vyššiu sebareflexiu a spokojnosť s prácou. 

🤔 Otázky na zamyslenie: 

Kedy naposledy ste pochybovali o sebe a čo vám to prinieslo? 

🧩 Predstavte si, že prídete do práce a môžete byť sami sebou.

Bez masky. Bez strachu, že vás niekto zosmiešni, ak poviete svoj názor. To je psychologické bezpečie — neviditeľný kľúč, ktorý odomyká odvahu, dôveru a tvorivosť. 

💡 Tímy s vysokou úrovňou psychologického bezpečia dosahujú až o 27% lepšie výsledky. Tímy, ktoré otvorene hovoria o chybách, robia menej fatálnych chýb. 

❤️ Ľudia, ktorí sa cítia vypočutí, majú 2x vyššiu mieru spokojnosti v práci aj vo vzťahoch. 

🗣️ Otvorená komunikácia znižuje stres o 40% – keď sa môžeme slobodne podeliť o chyby, mozog aktivuje centrá dôvery, nie hrozby. Najúspešnejšie tímy nie sú tie s najväčšími odborníkmi, ale tie, kde vládlo psychologické bezpečie. 

💬 Otázky, ktoré môžete skúsiť: 

🌟 Mnoho ľudí si myslí, že sebavedomie je len o tom, či sa cítite silní a sebaiste. V skutočnosti je to o vyváženosti medzi tým, akú máte v sebe vieru, a ako sa postavíte k svojim schopnostiam a nástrojom, ktoré máte k dispozícii. 

1️⃣ Sebavedomie nie je rovnaké každý deň. Môže kolísať v závislosti od situácie, ale každý deň máme príležitosť ho posilniť. Je to proces, ktorý sa formuje aj vplyvom vašich rozhodnutí a akcií. 

2️⃣ Sebavedomie nie je len o tom, ako sa vnímame. Je to aj o tom, ako sa prezentujeme svetu, a ako komunikuje naše telo. 

3️⃣ Sebavedomie a produktivita idú ruka v ruke. Ľudia s vyšším sebavedomím sú produktívnejší a odolnejší voči stresu. Ľudia s vyšším sebavedomím sú často otvorenejší k riziku, čo im pomáha napredovať v kariére aj v osobných vzťahoch. 

🌱 Praktické otázky na každý deň: 

Aké sú tri veci, v ktorých sa cítite silní? 

👂 Stáva sa vám, že niekedy v hlave stále počujete slová niekoho iného – rodiča, partnera, kolegu alebo priateľa? Možno sa to deje bez toho, aby ste si to uvedomovali… A potom sa pýtate: „Prečo sa cítim tak, ako sa cítim?“ 

🧠 Kognitívna disonancia nastáva, keď sa naše presvedčenia a správanie dostanú do konfliktu. Často nám to spôsobuje úzkosť, ktorá nás vedie k tomu, že preberáme názory iných, aby sme sa vyhli stresu. 

💬 Keď sa rozhodujeme pod tlakom okolností, naše rozhodnutia sú často menej objektívne a vedú k väčšej nespokojnosti. 

🤔 Náš mozog sa zameriava na to, čo je negatívne. Tieto myšlienky môžu zasahovať do našich rozhodnutí a cítenia, aj keď to často nevieme. Presvedčenia ovplyvňujú naše rozhodovanie. Ak veríte, že niečo nezvládnete, už to môže byť dôvod, prečo sa tomu vyhýbate. 

💭 Otázky na zamyslenie: 

Aké presvedčenia mátem o sebe, ktoré nie sú vaše? 

🤔 Sused má nové auto, kolega v práci dostal povýšenie a vaše kamošky sa chystajú na drahú dovolenku. A vy? Cítite, že stále niečo chýba. A zrazu sa vo vás niečo pohne. „Prečo nie sme takí šťastní? Prečo nemáme to, čo oni?“ 

🔍 Porovnávanie je prirodzené, ale ak sa stane nadmerným, môže viesť k úzkosti a frustrácii. Obzvlášť, ak začneme hodnotiť svoju hodnotu na základe toho, čo robia iní. 

👏 Mnoho ľudí sa porovnáva najmä na sociálnych sieťach, kde väčšinou vidíme len „vydarené“ momenty. Teda len zlomok skutočného života. 

🌱 Skutočný úspech je, keď sa pozrieme do seba a spýtame sa: ,,Čo je pre mňa skutočne dôležité?" 

💪 Otázky pre vás: 

Aké hodnoty sú pre vás v živote najdôležitejšie a ako ich dokážete uplatniť každý deň? 

👉Vaše dieťa odkladá hračky. Povedali ste mu: „Prosím, uprac si.“ On chvíľu odkladá, vy zopakujete... tretíkrát vysvetľujete… a nakoniec to spravíte sami. Alebo sedíte večer doma. Vaše dieťa má uložený čas ísť spať o 21:00. Už je 21:10. Vy znova vysvetľujete, dohovárate, prosíte… a ono stále nie je v posteli. Ste unavení a cítite frustráciu. Znie povedome? Skutočná hranica začína až vtedy, keď dokážete zabezpečiť jej dodržanie. Nie dieťa je zodpovedné za hranicu. Ste to VY. V praxi to znamená: ak ste povedali „o 21:00 je čas ísť spať“, ale nič sa nestane, keď to dieťa nedodrží, hranica je len na papieri. Ak však prídete, odložíte mu knihu, zhasnete svetlo a zostanete dôslední, hranica sa stane realitou. 

🔎 Deti, ktoré vyrastajú s pevnými a láskavými hranicami, majú vyššie sebavedomie a lepšie zvládajú frustráciu. 

🔎 Mozog má rád predvídateľnosť – jasné hranice znižujú stres a chaos. 

🔎 Nedodržané hranice u dospelých často vedú k vyhoreniu a pocitu „už nemôžem“. V pracovnom prostredí vedú jasné hranice k vyššej efektivite tímu a menšiemu vyhoreniu. 

❓ Otázky pre vás: 

Kde vo vašom živote máte hranice, ktoré sa nedodržiavajú? 

🤔 V živote sa často ocitáme v situáciách, kde musíme rýchlo reagovať, či už v práci, vo vzťahoch alebo pri rozhodovaní o našich osobných cieľoch. Niekedy však môže byť náročné nechať si čas na reflexiu. 

1️⃣ Reflexia zvyšuje sebauvedomenie. Pravidelná reflexia vedie k lepšiemu pochopeniu seba a znižuje stres. 

2️⃣ Tí, ktorí praktizujú pozitívnu sebareflexiu, sú šťastnejší a menej náchylní na úzkosť. 

3️⃣ Rýchle rozhodovanie nie je vždy najlepšie. Premýšľanie o rozhodnutiach pomáha robiť informovanejšie voľby. 

❓ Otázky pre vás: 

Kedy naposledy ste si našli čas na reflexiu svojich rozhodnutí? 

🗣 V dnešnom uponáhľanom svete sa stáva čoraz ťažšie zastaviť sa a vychutnať si skutočný rozhovor. Avšak práve zdieľanie skúseností, myšlienok a pocitov nás môže posunúť k väčšiemu porozumeniu a rastu. 

📌 Komunikácia je kľúč k úspechu. Kvalitná komunikácia s druhými výrazne zvyšuje našu emocionálnu pohodu a znižuje stres. 

📌 Zdieľanie skúseností pomáha v osobnom raste. Zdieľanie skúseností s ostatnými nám pomáha lepšie pochopiť seba a svoju rolu v situáciách. 

📌 Odráža sa to na našich vzťahoch. Pozitívne rozhovory posilňujú naše medziľudské vzťahy, čím vytvárame silnú sieť podpory. 

❓ Otázky pre vás: 

Ako často si dávate čas na kvalitné rozhovory s blízkymi? 

🌀 Ak ste sa niekedy ocitli v situácii, kde sa zdá, že sa s partnerom, kolegom alebo rodinou navzájom nepočujete, určite nie ste sami. Často máme pocit, že vyjadrujeme svoje pocity a myšlienky, ale druhá strana nás nepochopí. V skutočnosti to, čo sa deje, je, že príliš hovoríme o sebe a málo vnímame druhého. Je to ako rozprávať sa cez stenu, ktorá nás oddelí. Možno sa cítite frustrovaní, že sa to nikdy neskončí a problémy sa len hromadia. 

📚 Aktivné počúvanie môže výrazne zlepšiť vzťahy a znížiť konflikty. Ak sa naučíte počúvať bez súdenia, porozumiete svojim blízkym lepšie, čo vedie k silnejšiemu spojeniu. 

📚 Časté výmeny obviňovaní a kritiky vedú k vyššiemu stresu a zníženiu kvality komunikácie. Ak sa partneri viac zameriavajú na pochopenie a menej na ,,víťazstvo" v rozhovore, konflikt sa rýchlejšie vyrieši. 

📚 Negatívna a kritická komunikácia môže spôsobiť dlhodobé poškodenie vzťahov, pretože zasahuje do základného pocitu bezpečia a podpory medzi partnermi. Aktívne počúvanie vedie k lepšiemu pochopeniu medzi partnermi a tým aj k vyššej spokojnosti vo vzťahoch. 

💬 Koučovacie otázky na zamyslenie:

Kedy ste naposledy naozaj počúvali svojho partnera bez toho, aby ste reagovali?

🧠 Mnoho z nás vyrástlo v prostredí, kde bolo "neprekážať" považované za najvyšší ideál. Odpúšťať si, byť skromní a nepýtať sa o viac... častokrát to znamenalo, že sme sa naučili neveriť si, podceňovať sa a byť ,,skromní" aj na úkor seba. Hoci to možno nie je náš vedomý výber, ovplyvňuje nás to vo všetkých oblastiach života. 

🌱 Sebavedomie a výkon sú prepojené. Ľudia s nízkym sebavedomím často podceňujú svoje schopnosti a tým si sami limitujú potenciál. 

🌱 Negatívne presvedčenia z detstva môžu ovplyvniť dospelý život. Až 85% dospelých, ktorí prežili v detstve silné sebakritické správanie, trpí v dospelosti nízkou sebaúctou. 

🌱 Sebavedomí ľudia majú tendenciu mať lepšie medziľudské vzťahy. Ak si vážite seba, dokážete to prijať aj od druhých. 

❓ Otázky na zamyslenie: 

Kedy ste naposledy zažili úspech, na ktorý ste hrdí? 

👨‍💼 Niekedy sa zdá, že život nás obklopuje ako neustále sa preplietajúce línie. Všetky tie povinnosti, starosti, záväzky. A ako keby sme sa stali ich súčasťou. Ale čo ak je to práve ten moment, keď je najdôležitejšie "prestať bojovať" a jednoducho sa nechať unášať rytmom? 

📌 Rovnováha je kľúčová. Vyvážený život znižuje stres a zvyšuje našu produktivitu. 

📌 Kreatívnosť prichádza pri uvoľnení. Kreatívne myšlienky sa rodia najlepšie vtedy, keď sa uvoľníme. 

📌 Strach z neznámeho obmedzuje rast. Keď sa neustále snažíme kontrolovať každý aspekt života, bránime si rozvoju a osobnému rastu. 

🎨 Otázky pre vás: 

Aké oblasti svojho života sa snažíte príliš kontrolovať? 

👩‍💼 Predstavte si, že po 10 rokoch v jednej práci začnete cítiť, že už nie ste spokojní. Bola to bezpečná zóna, kde ste už mali všetko pod kontrolou, ale boli v "mentálnej slepej uličke". 

📌 Mozog sa neustále mení. Mozog je schopný "neuroplastického" prispôsobovania, čo znamená, že sa môže meniť a rásť aj v dospelosti, keď sa učíme nové veci. 

📌 Zmena zvyšuje našu odolnosť. Ľudia, ktorí sa pravidelne učia nové zručnosti, stávajú odolnejšími voči stresu. 

📌 Strach z neznámeho je prirodzený. Všetci sa boja zmeniť, ale vedci zistili, že najväčší "strach" pramení zo strachu zo zlyhania, nie zo samotného procesu učenia. 

❓ Otázky pre vás: 

Aké nové zručnosti by ste sa chceli naučiť? 

👀 Už ste niekedy povedali: ,,Nechápem, prečo to robí!" alebo "To snáď nemyslí vážne!"? V skutočnosti... Konaniu našich blízkych rozumieme lepšie, ak poznáme ich príbeh. A práve tam to často zlyháva. Nevidíme pozadie. Nevieme, čo sa im stalo predtým, než sme ich stretli dnes. 

1️⃣ Až 80% konfliktov výsledkom nepochopenia potrieb, ktoré stoja za správaním. 

2️⃣ Ľudia, ktorí sa naučia pýtať na pozadie správania namiesto hodnotenia, majú až 3x lepšie medziľudské vzťahy a menej stresu a majú až o 40 % nižšiu mieru konfliktov v práci aj vo vzťahoch. 

3️⃣ Mozog prirodzene reaguje súcitom, keď pozná príbeh druhého človeka. Aktivuje sa empatia, nie obranné reakcie. Empatia sa dá trénovať podobne ako sval. Stačí sa naučiť správne otázky a pravidelne ich používať. 

🧠 OTÁZKY PRE vÁS: 

Čo by ste o tejto osobe potrebovali vedieť, aby ste jej viac rozumeli? 

👉 „Môj bývalý muž ma podviedol. Roky som si hovorila, že mu to nikdy neodpustím. Ale jedného dňa som sa zobudila a uvedomila si — on si žije svoj život. A ja? Stále ho potichu nenávidím a trpím.“ 

🧠 Odpustenie znižuje hladinu kortizolu (stresového hormónu). Pri odpustení sa aktivujú tie isté oblasti mozgu, ktoré súvisia s empatiou a sebareguláciou. 

❤️ Ľudia, ktorí odpúšťajú, majú nižší krvný tlak a silnejší imunitný systém. 

💤 Odpustenie zlepšuje spánok a redukuje úzkosť a depresiu. 

❓ Otázky na zamyslenie:

Čo vám prináša, keď sa držíte hnevu? 

👻 Koľko rozhodnutí denne robíme len preto, aby sme sa niečomu vyhli? Koľkokrát radšej ustúpime, ako by sme sa postavili za seba? 

🧠 Vyhýbanie sa konfliktom zvyšuje hladinu kortizolu (stresového hormónu) až o 27%. 

🧳 Nevyriešené emočné témy znižujú našu schopnosť sústrediť sa a robiť rozhodnutia.

💬 Otváranie náročných tém pod dohľadom odborníka vedie k lepšej partnerskej komunikácii až v 82% prípadov. 

❓ OTÁZKY PRE VÁS: 

Ktorý „kostlivec“ sa najviac ozýva, keď sa chcete pohnúť ďalej? 

🙅‍♀️ Kolegyňa „vybuchla“, keď jej niekto omylom vzal šálku obľúbenej kávy. Hodila papiere na stôl a povedala: „Mne tu nikto nikdy nedopraje pokoj!“ „Chceš hovoriť o tom, čo ťa na tom naozaj rozhnevalo?“ Viete, čo sa často stane? Z hnevu vylezie strach. Z frustrácie túžba. A z pocitu, že ju niekto vypočul, sa stane dôvera.

A to je základ akýchkoľvek vzťahov – aj pracovných, aj doma. Nie je to vždy o tom, čo sa hovorí nahlas. Za emóciami sú často nevypovedané príbehy. 

🔍 Zamestnanci, ktorých emócie sú vypočuté a rešpektované, podávajú o 34 % vyšší výkon. 

🧠 Verbálne pomenovanie emócií znižuje aktivitu amygdaly, teda centra mozgu zodpovedného za stres. Keď človek cíti, že je skutočne počúvaný, mozog uvoľňuje oxytocín – hormón dôvery. 

❤️ 80 % konfliktov vzniká z nevyjadrených alebo potlačených emócií. 

❓ OTÁZKY, ktoré si položte: 

👉 Poznáte to? Jeden článok. Jeden komentár. Celé telo sa napne, dych sa zrýchli a hnev exploduje. Klik. Zdieľať. Napísať odpoveď. „Prečo to píšu?! Ako si to vôbec môžu dovoliť?!“ ozýva sa protistrana, keď rozoberáme jej reakciu na status známeho z Facebooku. Pár viet a vyhodila z okna pokoj celého dňa. V bežnom živote – v práci, doma, na sociálnych sieťach – často reagujeme emocionálne a rýchlo. Problém? Vtedy nerozmýšľame, ale bojujeme alebo utekáme. 

🔹 Vedeli ste, že silné emócie vypínajú racionálne myslenie? 

🔹 Algoritmy na internete sú navrhnuté tak, aby v nás vyprovokovali silné emócie. 

🔹 Až 70 % najzdieľanejšieho obsahu online pracuje s hnevom, strachom alebo prekvapením. Krátka pauza pred reakciou znižuje mieru konfliktných reakcií až o 39 %. 

💬 Otázky, ktoré menia perspektívu: 

Čo vo vás spustilo túto reakciu? 

👉 Možno si hovoríte: „To je v pohode, som samostatný“ Ale podvedome to bolí viac, než by ste si priznali. Pre bežného človeka je najväčší strach nepatriť – nebyť súčasťou žiadnej skupiny, rodiny, tímu či komunity. A nie je to slabosť. Je to evolúcia. Biológia. Psychológia. 

📌 Sociálne odmietnutie aktivuje rovnaké oblasti mozgu ako fyzická bolesť. 

📌 Potreba patriť je jedným z najsilnejších ľudských motivátorov. 

📌 Sociálna izolácia má vyššie riziko úmrtnosti než obezita či fajčenie. 

❓ OTÁZKY NA ODLÚČENIE A PRINÁLEŽITOSŤ: 

S ktorými skupinami sa dnes cítite najsilnejšie prepojení? 

👇 Je to lož, opakované sľuby bez skutkov… alebo niečo ešte hlbšie? Dôvera sa nevytráca zrazu. Stráca sa po kúskoch. 

1️⃣ Dôvera sa buduje pomaly, ale môže byť zrušená jednou jedinou udalosťou. 

2️⃣ Najväčšími "zabijakmi dôvery" sú nesúlad medzi slovami a činmi. 

3️⃣ Po strate dôvery mozog spracováva informácie od osoby pomalšie a s podozrením. Oxytocín podporuje dôveru – ale po porušení sa produkcia prudko znižuje, čo ovplyvňuje vzťahy. 

❓ Otázky pre vás: 

Kedy ste naposledy stratili dôveru v niekoho? Čo tomu predchádzalo?