‍♀️ Kolegyňa „vybuchla“, keď jej niekto omylom vzal šálku obľúbenej kávy. Hodila papiere na stôl a povedala: „Mne tu nikto nikdy nedopraje pokoj!“ „Chceš hovoriť o tom, čo ťa na tom naozaj rozhnevalo?“ Viete, čo sa často stane? Z hnevu vylezie strach. Z frustrácie túžba. A z pocitu, že ju niekto vypočul, sa stane dôvera.

A to je základ akýchkoľvek vzťahov – aj pracovných, aj doma. Nie je to vždy o tom, čo sa hovorí nahlas. Za emóciami sú často nevypovedané príbehy. 

Zamestnanci, ktorých emócie sú vypočuté a rešpektované, podávajú o 34 % vyšší výkon. 

🧠 Verbálne pomenovanie emócií znižuje aktivitu amygdaly, teda centra mozgu zodpovedného za stres. Keď človek cíti, že je skutočne počúvaný, mozog uvoľňuje oxytocín – hormón dôvery. 

️ 80 % konfliktov vzniká z nevyjadrených alebo potlačených emócií. 

OTÁZKY, ktoré si položte: 

„Prišla som o prácu. Neviem, čo ďalej. Všetko, čo som budovala, je preč.“ To, čo považovala za koniec, sa časom ukázalo, že to bol začiatok niečoho úplne nového. Rozpadol sa vám vzťah, prišli ste o prácu, alebo ste zistili, že „istota“ bola len ilúzia? V čase chaosu sa totiž rodí najväčší rast. V ekonómii to nazývame kreatívna deštrukcia – bez starého nemôže vzniknúť nové. 

🧬 Podľa Schumpeterovho modelu, inovácie v čase krízy zvyšujú odolnosť a vedú k dlhodobému rastu. 

🧠 Ľudia, ktorí sa neboja neúspechu, majú až o 40 % vyššiu schopnosť adaptácie. Malé pokroky po páde dramaticky zvyšujú motiváciu a pocit zmysluplnosti. 

️ Psychológovia potvrdzujú: Vnímanie pádu ako príležitosti zvyšuje duševnú pohodu a kreativitu. 

🧠 Otázky, ktoré môžu zmeniť váš pohľad už dnes: 

Čo by ste robili, keby ste sa nebáli zlyhania? 

Obdobie materskej a rodičovskej dovolenky je častokrát pre mamičky obdobím, kedy sa rozhodnú pustiť do svojho vlastného podnikania. Na rozbehnutie podnikania je toto obdobie veľmi výhodné. Nič Vás netlačí a ak to nevyjde, nič strašné sa nestane (ak ste do toho samozrejme nemuseli investovať tisíce eur) a vy sa môžete vrátiť do práce.

Ak ste aj vy popri kočíkovaní dostali nápad a chcete to rozbehnúť, pravdepodobne zvažujete, či vôbec môžete a ako na to.

Prvé rozhodnutie, ktoré Vás čaká, je vybrať si formu svojho podnikania. Môžete sa rozhodnúť medzi živnosťou, kapitálovou spoločnostou (najčastejšie sro) alebo ,v niektorých prípadoch, slobodným umelcom.

V tomto článku si podrobnejšie rozoberieme podnikanie na živnosť, čo je častokrát najlepšie a najjednoduchšie riešenie pre začiatok podnikania.

Začnem dobrou správou. Podnikať na živnosť možno popri materskej a rodičovskej dovolenke bez obmedzenia. Je jedno, či ste už na živnosť podnikali pred nástupom na materskú alebo rodičovskú dovolenku, alebo ste si živnosť založili až neskôr. Nárok na materské a rodičovský príspevok máte stále a o svoje peniaze neprídete.

Pokračovať budem upozornením: Ak ste na materskej alebo rodičovskej zo zamestnania, pozor na zákaz konkurencie. Vaša živnosť nesmie mať konkurenčný charakter s vašim pôvodným zamestnávateľom. Ak by tento charakter mala, môžete ju vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom zamestnávateľa.

Keď som dostala svoju prvú výplatnú pásku, jediná suma, ktorá ma zaujímala a ktorú som si kontrolovala, bola výplata na účet. Porovnala som, či sedí to, čo mi prišlo na účet, s tým, čo je na páske.

O pár rokov neskôr som sa však dopočula príbeh, ako jednej známej počítali zle zdravotné poistenie počas piatich rokov a ona to všetko musela následne doplácať. A tak som sa začala zaujímať aj o ostatné položky, ktoré sa na páske nachádzajú. 

Ak si aj vy chcete prekontrolovať jednotlivé položky, tento článok je pre Vás.

Prvá suma, ktorá sa na páske nachádza je hrubá mzda.

Hrubá mzda je odmena, ktorú dostávate sa svoju prácu. Častokrát sa skladá z viacerých častí. Tvorí ju predovšetkým základná mzda, tiež odmeny, preplatenie dovolenky či návštevy lekára a pod.

Hrubá mzda môže byť peňažná ale aj nepeňažná. Peňažnú asi vysvetľovať netreba, sú to peniaze, ktoré Vám zamestnávateľ vyplatí. Nepeňažná mzda je iná forma odmeny, ako napr. príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, vstup do fitka.

Ak patríte medzi mamičky, ktoré majú možnosť, chuť a priestor pracovať v zamestnaní, tak tento článok je pre vás. Dozviete sa, čo všetko môžete, aby ste o svoje materské alebo rodičovský príspevok neprišli. 

Možno to niekoho prekvapí, ale aj popri materskej či rodičovskej  je možné byť zamestnaný, či už u svojho pôvodného zamestnávateľa alebo u nového zamestnávateľa. 

A teraz už k veci

Práca pre pôvodného zamestnávateľa

Popri materskej dovolenke je možné uzatvoriť pracovný pomer so svojím pôvodným zamestnávateľom. Dôležité však je, aby bol uzatvorený nový pracovný pomer. Z toho pôvodného, z ktorého bolo platené nemocenské poistenie, je momentálne vyplácané materské. A teda, aby ste neprišli o materské, nesmiete z tejto zmluvy platiť nemocenské poistenie.

Pôvodná zmluva ostáva, z nej ste na materskej. Uzatvorí sa nová zmluva na nový pracovnú pozíciu. A môžete pracovať.

Od svojich osemnástich som vždy niekde pracovala. Prvú prácu som mala už cez prázdniny na strednej škole. Pracovala som aj popri výške a rovnako aj popri zamestnaní No a keď sa mi pred rokom a pol narodil synček, pracovala som aj popri materskej „dovolenke“. A teraz, keď som na rodičovskej „dovolenke“, pracujem naďalej.

Mám veľké šťastie, že moja práca je aj moja záľuba. Venujem sa totiž účtovníctvu. Venujem sa mu už vyše 10 rokov. Áno, možno pre niekoho nuda, ale mňa to fakt baví. Narodením môjho synčeka začala vo mne rásť túžba byť pánom svojho času aj po skončení tej takzvanej dovolenky. Chcem sa venovať svojmu milovanému účtovníctvu a popritom by som sa chcela zrozumiteľne vysvetlovať veci z tejto oblasti. Tak držte palce

Časom som sa dostala aj do kontaktu s niektorými mamičkami, ktoré chcú začať zarábať. Majú skvelé nápady, ale nevedia sa vymotať z tých našich zákonov. Nevedia, čo môžu a čo nie. Nevedia, čo kam zahlásiť, prihlásiť, na aký úrad ísť... Budem sa tomu postupne venovať a pevne verím, že sa mi to podarí zrozumiteľnou cestou. Ak však čakáš, že ti poviem, čo máš robiť, tak ťa sklamem. S nápadom musíš prísť sama, ale tých máš určite kopec, posnažím sa však byť nápomocná po tej „technickej“ stránke.

Dôvod, prečo som sa rozhodla stále pracovať, je jasný. Bola to moja potreba realizovať sa, ostať informovaná a mala stále pocit nezávislosti a samostatnosti. A momentálne mám veľkú potrebu pomáhať ;). Dôvodov existuje určite množstvo. Aký je ten tvoj?

Tak poďme na to, žiaľ nedá sa tomu vyhnúť, čaká nás trochu teórie.

Pred pôrodom nastupujeme na materskú dovolenku, počas ktorej poberáme materské. Zvyčajne nasleduje rodičovská dovolenka počas ktorej dostávame rodičovský príspevok. Materskú a rodičovskú dovolenku definuje Zákonník práce. Takže sa týka len tých, čo sú zamestnané. Mamičky podnikateľky si dovolenku nemajú brať od koho. Majú však nárok (po splnení podmienok) na materské aj rodičovský príspevok.

Minulý rok som napísal poviedku. O koníkovi. Našiel som totiž pracovnú ponuku adminovať na koníku, ktorá zakazovala posielať životopisy, ale žiadala len jednoducho predstaviť sa. Neváhal som, napísal som poviedku a poslal. Zverejňujem v 100% znení. Prajem príjemné čítanie

--

Maľoval som. Ako malý chlapec som veľa maľoval a kreslil. Miloval som vodové farby, s voskovkami mi to nešlo. Neraz sa stalo, že som na štetec nabral viac vody ako bolo treba, a dielo ihneď menilo svoj charakter. Podobne sa stalo aj pri zrode môjho prvého koníka. Modrého. Z môjho sna. Už bol na výkrese celý, stačila len posledná bodka znázorňujúca oko.

A vtedy to prišlo! Lakťom som drgol do pohára, voda sa vyliala a začala zakrývať všetky biele časti výkresu. Farbu kde-tu zriedila moja slaná slza, ostávalo mi len pozerať sa na modrú inváziu. Vtom koník vstal, postavil sa na štyri nohy a začal farbu lízať. Z výkresu síce bezpečne mizla, no dostávala sa do jeho tela. Netrvalo ani minútu, keď mi po izbe cválal skutočný modrý koník. Nevedel som, či rýchlo zavolať rodičov alebo sa radovať osamote. Ostal som pri ňom sám, až mi nakoniec ušiel.

Roky som ho nevedel nájsť, už sa nikdy nevrátil. Modré odtlačky od jeho kopýt však ostali na podlahe mojej izby dodnes. Vedel som, že sa ešte raz stretneme. Zatúžil som ho zoznámiť s mojimi rodičmi, priateľmi, blízkymi, bývalými profesormi či spolužiakmi. Zaslúžil by si to. Oni tiež.

Ťažko by sa však predstavoval, z reálneho sveta jednoducho zmizol. Stala sa z neho internetová stránka, chcel by som ju preto spojiť s mojim menom. Ak budem zamestnancom Modrého koníka, ľudia ho budú môcť oveľa ľahšie spoznať. Jednoducho im len predstavím svoju prácu, niečo, čo bude ako ja. Písať, vymýšľať a venovať sa ľuďom, toho mi bolo nadeleného naozaj veľa.

K napísaniu tohto článku ma "vyprovokovalo" viacero skutočností. Jednou z nich bolo aj to, že nedávno som uverejnila status, ktorý bol malým návodom k tomu, ako sa vhodne profesionálne zviditeľniť a aj na základe toho sa možno dostať k perfektnej práci. Tento status mi však bol stiahnutý. Napísala som adminovi, aby mi stiahnutie vysvetlil a zároveň som popísala, prečo som status uverejnila. Odpovedal mi, že mám napísať článok, v ktorom to popíšem tak, ako jemu a tým sa predíde mylným interpretáciam. Takže tak robím. Ale hlavný dôvod je niekde úplne inde. A to v tom, aký život majú súčasné mamičky. 

Keď si občas prechádzate diskusie, tak vám padne do oka, že mnohé zo žienok na tomto fóre, sa naozaj prebíjajú životom. Keď si čítam, že mnohé musia vyžiť z 200 EUR mesačne, tak sa mi ani nechce veriť, že to sa dá. Mnoho z týchto mamičiek porodilo svoje deti veľmi mladé, mnohé sa možno nestihli adekvátne kvalifikovať, resp. žijú v regiónoch, kde sa proste ťažšie hľadá práca. A to nielen pre nich, ale aj pre ich partnerov, ktorí živia celú rodinu, pokiaľ je mamička na materskej dovolenke. Ale možno v mnohých mamičkách drieme ambiciózna "duša" a rady by sa presadili, no jednoducho nevedia ako na to. A pokiaľ ste to práve vy, možno môj príbeh je jeden z tých, ktoré hovoria o tom, že život ponúka veľa šancí a je len na nás, ako sa ich chopíme. 

Ja síce pochádzam Bratislavy, ale celé moje detstvo a takmer celú vysokú školu som prežila v "socíku". V tom čase sa nedalo hovoriť o nejakých výrazných regionálnych rozdieloch, i keď Bratislava vždy trochu vytŕčala.

Ja som však nemala ambíciu zostať v Bratislave. Dôvodom toho bola moja mama, ktorej prísna a direktívna výchova ma tak ubíjala, že som začala rebelovať a takmer prvý chlap, ktorého som stretla a nebol z Bratislavy, ma zbalil a ja som s ním asi po 2 mesiacoch otehotnela. Mala som 21 rokov, bola som na výške (vtedajšej CHTF, dnešnej Fakulte Chemickej a Potravinárskej technológie), nevedela som o živote nič, lebo moja mama ma pred ním statočne "izolovala", lebo jediné, čo mi "dovolila", bolo učiť sa. Nevedela som variť, starať sa o domácnosť, proste nič - nepraktické dievča z mesta.

Zostala som tehotná a keďže sa vtedy patrilo vydať sa, tak som si toho človeka zobrala a odsťahovala sa na východ Slovenska, do malého mesta pod Tatrami, do regiónu, ktorý bol pre mňa vtedy doslova "kultúrnym šokom" (ospravedlňujem sa za toto, ale takto to vtedy moja nezrelá duša proste vnímala).

Vtedy som nevedela vôbec nič. Nemala som nikoho blízkeho na mieste, vydala som sa v podstate z "trucu" a nie zo skutočnej lásky. V čase, keď neexistoval poriadny spôsob komunikácie s "iným" svetom - na telefón sme nemali, internet nebol a výplata môjho manžela bola taká, že nielenže sme z nej nevyžili, ale museli sme si požičiavať, aby sme na konci mesiaca mali aspoň na základné potraviny.