Zdá sa, že náhle vzplanutie príznakov astmy sa dá liečiť novým spôsobom. Po zhruba polstoročí tak vedci prichádzajú s novou liečbou, ktorá – zdá sa – má menšie vedľajšie účinky.
Jak je těžké někoho přesvědčit, aby změnil svůj názor? Kdy se jedná o přesvědčování a kdy už o manipulaci? Jaké existují situace, kterými se necháváme ovlivnit? A proč je dobré je znát?
Jak čelit strachu, který přichází z neznáma; je tu náhle, nečekaně, naráz? Jak se nenechat strhnout strachem druhých a řečeno po anglicky zůstat silným – „stay strong“? Cesta z labyrintu existuje. Jednou z cest je pomáhat druhým.
V této epizodě si povídám s mým hostem, kterým je Soňa Algayerová, psycholožka, terapeutka a supervizorka. V této epizodě si povídáme o tom, jak vypadá psychoterapeutický směr zaměřený na člověka - PCA (někdy nazývaná jako Rogeriánská terapie). Dozvíte se, co může stát za úzkostí, jaké jsou hlavní podmínky v terapii podle PCA, jak se liší práce terapeuta od práce supervizora a spoustu dalších informací. Dál jsme se snažili směr přiblížit tak, aby byl srozumitelný pro ty, kteří uvažují nad výcvikem, ale také pro ty z vás, kteří hledají psychoterapeuta a snaží se zorientovat v tom, jak může vypadat terapie podle směru terapeuta.
Anatom prof. MUDr. David Kachlík, Ph.D., představí nejvíce fascinující orgán v lidském těle – mozek. Podíváme se, jak vypadá. Na třech anatomických modelech si popíšeme jeho jednotlivé části. Řekneme si, z čeho se mozek skládá, a představíme jeho funkce. Jak vlastně byly funkce mozku odhaleny? Jaké metody a postupy se k nalezení poruch mozku používají dnes? Na funkce mozku se podíváme z různých stran a úhlů a vysvětlíme si, k čemu slouží Willisův tepenný okruh na dolní ploše mozku. Na průřezu mozkem uvidíme další menší součásti a postupně tento nejzáhadnější lidský orgán rozebereme, včetně mozkového kmene a mozečku. Dozvíme se, jaké tři funkce mozeček plní a co se s námi děje, když je intoxikován alkoholem. Ukážeme si, kde se nacházejí jednotlivá centra mozku včetně pro člověka toho nejdůležitějšího – centra naší osobnosti, úsudku a myšlení. Co se stane, když si někdo toto centrum naruší? Kde přesně v mozku vzniká Parkinsonova choroba? Proč je kůra lidského mozku gyrifikovaná? To vše objasníme a navíc názorně ukážeme na anatomických modelech. Kolik má mozková kůra laloků a kde se nacházejí? Co je to polohocit? Proč se nám při lehkém nárazu hlavy dělají před očima hvězdičky? V popisném videu najdete na všechny tyto otázky odpovědi a dozvíte se mnoho dalších pozoruhodných informací o stavbě mozku.
Vláda sa s nami nerozpráva. Považujeme to za porušenie princípov sociálneho dialógu. Vláda chystá ďalší konsolidačný balíček no svojich sociálnych partnerov pri jeho príprave prakticky ignoruje. https://www.facebook.com/Aktuality.sk/posts/pfb...
Termínem neurosteroidy jsou označovány látky steroidní povahy, které vznikly v nervové tkáni. Jejich koncentrace v mozku se liší v průběhu života, v nemoci či ve zdraví a také dle pohlaví. Neurosteroidy ovlivňují činnost receptorů pro přenos nervového vzruchu a v konečném důsledku tedy ovlivňují samotnou činnost centrální i periferní nervové soustavy. Kompenzace vzniklých nerovnováh pomocí neurosteroidů proto může poskytnout léčebný neuroprotektivní efekt. Americký Úřad pro kontrolu léčiv (FDA) a Evropská léková agentura (EMA) v nedávné době schválili používání tří neurosteroidů pro léčbu poporodních depresí a dětské formy epilepsie. Schválení neurosteroidů jako nových léčiv proto jednoznačně dokazuje jejich obrovský potenciál pro další vývoj. Při přednášce si vysvětlíme, co neurosteroidy jsou a jak se liší od steroidů-hormonů. Povíme si, jak se liší neurosteroidy v rámci pohlaví a věku. Objasníme, jaké indikace se v současné době v oblasti neurosteroidů studují a které nemoci by bylo možné neurosteroidy léčit. V neposlední řadě vám poradíme, jak vy sami můžete své neurosteroidy ovlivnit ve svůj vlastní neuroprotektivní prospěch.
Povedať nie šéfovi, chlapcovi, alebo kamarátom môže byť často tá najťažšia vec na svete. Mnohí z nás sa môžu báť, že to neurobia dosť slušne a riskujú tým stratu. O tom, ako sa naučiť povedať nie a prečo je táto schopnosť dôležitá.
Kolaboráciu s nacistami si obyčajní ľudia ospravedlňovali vykosteným kresťanstvom
„Zlepšovanie životnej úrovne, budovanie škôl, administratívnych budov, kúpalísk či modernizácia infraštruktúry neboli od genocídy izolované. Naopak, tieto procesy tvorili jednu líniu národného projektu, v ktorom sa marginalizované skupiny násilne vytláčali zo spoločného priestoru v mene „pokroku“. Tento citát pochádza z knihy historičky Hany Kubátovej, „Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity a aktuálne je už dostupná aj v slovenčine. Vo vydavateľstve Denníka N vyšla pod zdanlivo poetickým názvom Kde líšky dávajú dobrú noc.
Témy a udalosti, ktorými sa však kniha zaoberá, sú skôr prozaické, často tragicky prozaické. V dnešnom podcaste budeme hovoriť o fungovaní režimu vojnového slovenského štátu na lokálnej úrovni, na úrovni miest a obcí na východe Slovenska.
Ako vyzerá režim slovenského štátu, keď sa naň pozrieme z regiónov, ktoré boli v tom čase považované za perifériu? Akí aktéri boli kľúčoví v budovaní štátu a národa na miestnej úrovni? V čom boli špecifické tamojšie etnické čistky? A napokon, ako prebiehalo povojnové zúčtovanie a vyrovnávanie sa s vojnovým režimom na miestnej úrovni?
Jak můžou vypadat testy inteligence? Má inteligence nějaké složky? Jaké jsou teorie týkající se tohoto fenoménu? A co inteligenční testy na internetu? Ukážou vám přesné číslo vašeho IQ?
Co prožívají ženy a muži, kteří procházejí léčbou neplodnosti? Jaké psychické dopady může proces IVF mít? A je neplodnost opravdu "jen v hlavě", jak si někteří lidé myslí? Na tohle a spoustu dalšího se ptám hosta v této epizodě.
Človek sa počas dlhodobého vzťahu nevyhnutne zmení. Každý z nás totiž v živote prechádza psychosociálnymi krízami, ktoré nás formujú.
Čo robiť, ak sa nám zdá, že sa náš partner alebo partnerka zmenili, ako obnoviť komunikáciu vo vzťahu a zistiť, v čom zmena druhého tkvie a prečo nikdy nedúfať v zmenu partnera bez ochoty otvorene hovoriť o vlastných potrebách.
O čom sa dozviete v tejto časti: - o neskorších problematických vzťahoch detí z detských domovov - hranica 3 a 12 rokov v pripútaní - bezpečie na základe výlučného vzťahu - potreba predvídateľnosti