Je hospitalizácia potrebná pri sebevražedných myšlienkach?
Ahojte, máte prosím s týmto niekto skúsenosti? Ak sa priznám psychiatrovi k sebapoškodzovaniu a sebevražedným myšlienkam, pošle ma do nemocnice alebo to bude riešiť aj inak? Uvedomujem si že to už musím riešiť, ale hospitalizácia určite nepripadá do úvahy lebo som počula že to niekedy trvá až mesiace a naozaj nechcem vynechať toľko školy, ideálne by bolo ak by som nevymeškala nič. Ďakujem za pomoc
ja som nahlasila na policii kmaosku, ktora mala naplanovanu svoju samovrazdu, mala napisany list na rozlucku a policia to mala s prepacenim hlboko v analnom otvore. keby za nou hned nepricestujem cez pol krajiny tak by uz dnes s nami nebola -- takze z mojej skusenosti to nikoho nezaujima a si kazdemu ukradnuta
Najdi si psychoterapeuta alebo psychologa. On ta nikam neposle ale zacne ti pomahat zmenit tvoje nastavenie a pomoze ti zlepsit dusevnu pohodu.
Ano clovek co sa prizna so samovrazednymi myslienkami je na mieste aby bol hospitalizovany. Psych.ktoremu toto povies, pripadne doktor na pohotovosti atd, su povinny to dalej riesit. Este som sa nestretla s tym, ze by sa taky clovek neriesil.
Keby aj to trva par mesiacov? No a? Ak tam nepojdes a nebodaj za dokopes k samovrazde, to uz je navzdy.
Radsej obetujes par mesiacov za lepsi zivot, nie?
Pozvbudzujem Ta, chod cim skor...
ja som nahlasila na policii kmaosku, ktora mala naplanovanu svoju samovrazdu, mala napisany list na rozlucku a policia to mala s prepacenim hlboko v analnom otvore. keby za nou hned nepricestujem cez pol krajiny tak by uz dnes s nami nebola -- takze z mojej skusenosti to nikoho nezaujima a si kazdemu ukradnuta
@anonym_4ead95 tu sa vravi o dvoch roznych veciach. Ak to ona povie psychiatrovi, rovno dvihne telefon a pride zachranku, takych pacientov uz nepusti odkracat.
Kroky policie nepoznam, nekomentujem.
@anonym_autor Dievča zlaté, ak máš sebevražedné myšlienky, škola vôbec nie je priorita. A nikam ti neutečie, môžeš prerušiť štúdium alebo si dohodneš individuálny plán. Dôležité je, aby ťa tie myšlienky v slabej chvíľke nepremohli. Vyhľadaj pomoc, určite máš blízkych ľudí, ktorým by si strašne chýbala. Držím palce.
Ja mam skusenost, ze ked som priznala suicidalne myslienky tak ma nehospitalizovali. Myslim ze sama citis nakolko je to akutne. Ja som psychiatrovi povedala, ze prestavam zvladat bezne fungovanie, som “v keli”, rano placem, neviem vstat, neviem existovat, napadaju mi suicidalne myslienky, ale su to skoby ataky. Nebola som vo faze ze to idem urobit, nechcela som sa vzedy zabut, ale bol to zaciatok, take vtierave myslienky. Zhodli sme sa, ze zvladnem pockat cca 2 tyzdne kym zaberu lieky. A lieky naozaj zabrali a bola to obrovska zmena. Neodkladaj to, pomoze ti to.
Ty mas v akej faze samovrazedne myslienky?
@anonym_4ead95 tu sa vravi o dvoch roznych veciach. Ak to ona povie psychiatrovi, rovno dvihne telefon a pride zachranku, takych pacientov uz nepusti odkracat.
Kroky policie nepoznam, nekomentujem.
@anonym_710633 No neviem. Známa sa dr priznala, že chcela svoje pár mesačné dieťa za jazdy vyhodiť z auta a nič. Nekonal nikto. Ani psychiatrička, Ani pediatrička.
@anonym_autor ak sa chceš liečiť, tak ti nariadi liečenie na psychiatrii, ak odmietneš, tak tvoja voľba. Ale áno, rieši sa to hospitalizáciou a nemusí to byť mesiac. 2 týždne by si bola na akútnom oddelení, kvôli sklonom k zbližovaniu si, potom sa to prekonzultuje a buď pôjdeš domov, alebo na voľné oddelenie, kde už budeš môcť ísť aj von. Ale ak máš problémy, tak kašli na školu, zdravie je prednejšie.
@anonym_autor preco ich mas
Moja skúsenosť je tiež, že nepošle. Môžeš sa pýtať na hospitalizáciu, ale sám od seba ťa poslať nemusí. Nepíšeš tiež presne ako sa sebaposkodzuješ. Ja som si rezala ako neplnoletá, potom aj ako dospelá stehná, a ramená. V najhorších časoch aj trup, tam kde to nebolo bežne vidno, keď mi to náhodne pri tréningoch zistili, snažili sa to riešiť, ale ja som nechcela. Nikdy ma nikto nikam neposlal. Uzavreli to pred rokmi ako tetaniu a nevyrovnanosť a mladosť.
Rovnako môj manžel si v 19r podrezal žily, taktiež má doteraz kopu jaziev riadnych po tele, a okrem toho že bol hospitalizovaný v ten deň, keď ho dávali dokopy to nikto neriešil,vtedy ho o 3 dni prepustil, že sa má hlásiť u psychiatra podľa obvodu, nikdy tam nešiel, bol dospelý a tým to haslo.
@anonym_autor to sú ťažké veci, no určite stoji za to, aby niekto dôveryhodný o tom vedel a mohlo sa to riešiť. Doktor posúdi a navrhne liečbu, možno i hospitalizáciu. Ale bude to určite konzultovať s tebou a zohľadní tvoje potreby. Ak vyhodnotí, že je pre teba najlepsia dlhodobá hospitalizácia, dala by som na jeho odporúčania. Vždy lepšie než neskôr banovat, ak ambulantná liečba nezaberie. Ale, pokial budeš v nemocnici dobrovoľne a nie z rozhodnutia súdu ako ochrana pred tebou samou, môžeš sa v podstate rozhodnut kedykoľvek liečbu ukončiť i keď sa to veľmi neodporúča.
neberieš lieky? Niektoré lieky vyvolávajú tieto stavy.
Rod. známy mal veľké problémy, psych mu doporučil - NIE NARIADIL, liečenie v nemocnici. Odmietol. Liekmi sa ten stav zlepšil, len to trvalo zopár týždňov.
ja som sa skoro zabila, zažila som šok, ked som prisla na to, co je moj muz zač, nedala som to psychicky co mi robil, mrxi ma, ze ma nasiel syn, odmietla som zachranku, chodim na terapie a som doma, vo vnutri som vsak mrtva a necitim radost uz pol roka
Dusevne zdravie je rovnako dolezite ako to fyzicke....
Kazdej kto to citi(to je prvy super bod velmi podstatny ze si to dany clovek aj uvedomuje a prizna si to) by to mal riesit. S vedomim. S priam hrdostou ze idem pre seba spravit nieco dobre/správne.
Len ten jeden- prvy krok je najtazsi a najdolezitejsi. Vela sil kazdemu kto to potrebuje 💪🏻
Vôbec to nemusí trvať mesiace, ja som bola dva týždne, 2x dohromady v živote, vždy 2t. Lekár vyhodnotí, ale ak budeš verbalizovať suicidálne sklony, tak by to mal urobiť.