Šoférovanie žien: Preferencie a obavy na cestách

Mam vodicak, soferujem len ked musim a vacsinou su to len dlhe trasy (okolo +- okolo 1000km jednym smerom), po meste sa tomu vyhybam a vdaka taxi a mhd to nepredstavuje velky problem, uprednostnujem ked som ako spolujazdec nakolko soferovanie ma nenaplna a otravuje, nebojim sa soferovat v cudzom prostredi znacky ovladam a aj podla navigacie sa dokazem lahko riadit, neviem ci som dobra soferka ale 8 rokov zatial bez nehody alebo suchnutia.

Ja som na tom podobne. Soferujem roky, muz hovori, ze vyborne. Mam stres z noveho prostredia, hlavne kde zaparkujem. 🙈 je to len v mojej hlave. Najlepsie ist raz tu cestu s nim a potom som uz ok. Ak idem sama, doma to mam nastudovane v mape a potom podla navigacie aj ked viem, ze trafim.

Mám vodicak
Šoférujem
Nerada šoférujem,keď musím,nemám problém,nepozerám mapy pred cestou
Rada sedím a užívam si jazdu
Keď muz potrebuje prestriedat ,idem bez stresu,včera sme šli osem hodín ,ani raz sme nezastavili a šiel muz ,ale on chodí veľmi malo na našim aute a strasne si ho užíva lebo je jeho vysnene

@anonym_autor mám vodičák, šoférujem aktívne aj ma to baví a ževraj mi to ide, jazdím aj dlhé trasy, v novom prostredí sa nebojím šoférovať, veď navigácia na mňa aj hovorí, v najhoršom prípade sa otočím 🙂 ale uprednostňujem, keď šoféruje manžel väčšinou, lebo je to pohodlnejšie sa len viezť a nemusieť držať pozornosť.

Mám vodičák, soférujem denne. Čo znamená dlhšia vzdialenosť? 300?500?1000?km takéto trasy nechodíme, možno raz ročne. Aj deti už majú vodičák, väčšinou sa striedame ale muž šoféruje rád. V dnešnej dobe keď človeka navigácia zavedie všade je šoférovanie o hodne ľahšie.

Jazdím takmer denne. Neviem čo považuješ za dlhé trate, ale chodíme niekedy aj autom na dovcu. Vtedy je výhoda, že aj ja, aj muž sme šoféri, prestriedame sa.

Super 🙂 Dajme tomu, ze dlhšie trasy sú nad 200km

Jazdím denne, šoférujem rada. Aj dlhé trasy BA-KE, KE-Praha apd. Mám navigáciu a nemám problém ísť na nové miesta... zatiaľ, opýtaj sa ma, keď budem mať 70.

Mám vodičák.
Šoférujem.
Šoférujem max do 50 km, dlhšie sa na šoférovanie nedokážem sústrediť.
Uprednostňujem, keď šoféruje partner.
Bojím sa, keď šoférujem v cudzom prostredí.
Nemyslím si, že som dobrá šoférka.

Mám vodičák, šoférujem súkromne aj pracovne, na dovolenky aj dlhšie trasy. Z nového prostredia stres nemám, som zvyknutá, pracovne chodím takmer vždy na nové miesta, používam navigáciu. Považujem sa za dobrého šoféra, 23 rokov bez nehody.
Manžel uprednostňuje keď šoférujem ja, najmä v meste, neznáša jazdiť v špičke 😀

šoferujem rada a dlho, kludne aj dlhé trasy napríklad dovolenka ccca 900km, aj v cudzom prostredí snažím sa sledovat značky :D

Šoférujem, lebo musím, iba kratšie trasy. Ak ideme spolu, vždy šoféruje manžel. V novom prostredí sa bojím, vopred si pozriem trasu na mape, ak sa dá.

@anonym_autor mam vodicak, soferujem denne kratke trasy rozvoz deti a miesta, kde poznam. Pomaly si rozsirujem dosah. Mesto 25km uz zvladam. Uprednostnujem, ked soferuje manzel. Dlhe trasy len on, ja len v pripade nudze. Nezname miesta...nesoferujem. 100km znamu trasu dam len ked vedla sedi manzel.

Vodičák mam 17 rokov , par stresujucich situacii za sebou, mam velky rešpekt v inom väčšom meste, az mi niekedy srdce búši, najma ked je velka premávka.
Najdlhšia trasa, ktoru som odsoferovala - juh stredného slovenska- balaton a späť. Nevadí mi ist ďaleko, pokial viem kde mam ist. Ja som totižto schopna zablúdiť aj s navigačkou, párkrát sa mi stalo, ze som odbočila skor ako povedala, lebo sa mi na tej mape zdalo, ze uz treba 🙂 mam slabé orientačné schopnosti, najradsej mam vedľa seba spolujazdca, ktory sleduje vsetko okrem cesty a ja sa mozem sústrediť cisto len na šoférovanie. Taký posero som ,cim som staršia, tym viac.
Moja mama je pani šoférka, najradsej jazdím ako spolujazdec s nou. Este aj pri manzelovi sa citim bezpečne. Pri iných som ako na ihlach.

@billy_jean Ja už mám, môže sama spýtať 😂

Vodičák mám od 18 rokov takže už 25 rokov. Jazdím takmer denne, väčšinou kratšie trasy 30-200 km, dlhšie len keď som šoférovala do Chorvátska.
Chvália ma, že som dobrý šofér, viackrát mi bolo povedané, že šoférujem ako chlap - myslené ako kompliment. Tiež si o sebe myslím, že najazdím zle. A milujem serpentíny, muž sa vtedy so mnou bojí 😂
Voľakedy som rada jazdila na nové miesta ale to bolo na cestách oveľa oveľa menej áut, teraz keď ideme na neznáme miesto rada prenechám volant mužovi, ten sa priatelí s navigáciou (na rozdiel odo mňa).

šoférujem denne v špičkách v BA 😀 plus počas dňa vybavovačky a neskôr rozvoz na krúžky čiže žiaľ cca 2h denne aktívne jazdím 🥺 dlhú trasu (nad 200km) nenávidím takže ju rada prespím ako spolujazdec 🤭 preferujem keď šoféruje muž, pre mňa to nie je relax (ani dlhé trasy, ani cesta do obchodu, kľudne by som zamestnala šoféra keby som milionárka) 🤷 nových trás sa nebojím vôbec a zvládam ich super 💪

Šoférujem aj dlhšie trasy, ak idem na menej známe miesto, nemám stres, ak nemám volne parkovacie miesto a zistím to na mieste, už nestihnem mať stres😂 ak šoférujem a muž sedí vedľa mňa, tak na konci cesty ma manikuru aj pedikúru, preto som radšej, ak šoféruje on (sj keď šoféruje ako dôchodca)😂 nerada šoférujem s navigáciou, s ňou zablúdil aj na známom mieste🙈

jaj a ešte jedna vec - výborne parkujem 😎 nedávno som sa pozdĺžne vopchala do minimiesta v strmom svahu a ešte k tomu polovica auta musela na obrubník. taxikár čo bol za mnou mi ukázal uznanlivo 👌 a naznačil rukami úzke miesto 😎

Šoférujem vyše 20r, je to pre mňa relax..robím bohužiaľ častokrát popritom aj iné veci ako to mám už tak zautomatizovane..mám najazdené rokmi aj dlhé veľmi pravidelne jazdy (+700km) sama po Európe ..teraz som v usa kde som si opäť musela robiť ich vodicak😅😅. Na nové miesta sa vôbec nebojím ist..keďže od 25r jazdím veľa po európskych metropolách a teraz už aj po amerických..veľakrát zoberiem deti a ideme na vylet/weekend/dovolenka,velmi casto aj same bez muža..či už Európa alebo teraz usa…trasu si dopredu nikdy nepozerám 😅🙈jedine keď idem niekam na čas aby som vedela že kedy musím vyraziť, checknem iba samotný čas jazdy.

šoferujem roky, dlhé trasy moc nemusím. 100 km je úplná normálka. V cudzom meste som v strese.

Soferujem sama mesacne robim 1000 az 2000 km zahraniciem, plus bezne cesty denne. Soferujem rada a vraj dobre. Pred novou trasou mam trocha stres, ale nemam problem ist. Vodicak mam 15 rokov.

Ked by som musela,tak by som isla.Ako ked som isla zo synom na preteky do cr,navigacia a isli sme.
Inak skor muz alebo syn,ja ako spolujazdec.Nemam rada soferovanie.Ked nemusim nesadnem za volant,ale zial musim skoro kazdy den.

Mam vodicak, soferujem, mam vek nad 1500 km na den som KO cesty sa uz zredukovali tak max 600-700km jednosmerne a uz nie kazdy vikend… kedysi nebol problem. Ked neviem kam idem navigacia, kedysi vytlacene mapy a stiahnute okno… nema kto soferovat. Kam sa nedopravim sama, nejdem. Ak idem do neznameho, kde by mohol byt problem s parkovanim … pozriem si to dopredu… neznasam kruzit a hladat parkovisko a pripadne potom platit viac ako je nutne

Mám vodicak
Aktívne šoférujem
Šoférujem aj dlhé trasy
Uprednostňujem ak šoféruje manžel
Bojím sa v novom neznámom prostredí ale vždy sa to nejak uloží aj keď možno trošku spravím zmätky alebo sa veci neudejú tak rýchlo a svižne ako by sa mohli
Nemyslím si že som zlá šoférka ale zase ani nie nejaká extra dobrá.

Ale vždy som sa dostala kde som potrebovala

šoférujem 13 rokov, od začiatku som aj dlhé trasy 200-350 km pracovne. Nevadí mi šoférovať, ale ani si to neužívam. Aká som šoférka? To neviem posúdiť, povedala by som že asi priemerná, zase koľko chlapov má veľké ego že sú jazdci F1 a pritom majú búračky a niekto si myslí že je zlý šofér-hlavne ženy a nemajú búračky...
A čo sa týka neznámych trás mám problém s orientáciou v novom prostredí celkovo-teda nielen pri jazde, ale aj na pešo, celkovo mám slabší orientačný zmysel proste. Teda nie je mi príjemné nové neznáme prostredie a často sa stane že aj zle odbočím a musím potom robiť km navyše, ale zase ak musím idem, nevyhýbam sa tomu...

Mám vodicak a šoférujem denne. Som jediný šofér v rodine takze má nemá kto voziť. Keď idem niekam kde to nepoznám pozriem si trasu do predu a šoférujem aj dlhé trasy. Ale keď idem niekam “do neznáma” tak mám rada ak pri mne niekto sedí a naviguje aby som nemusela pozerať aj na cestu aj do telefonu.

Áno, šoférujem, aj dlhšie trasy aj v zahraničí, nemám problém ani s väčším autom, karavan si netrúfam ani príves, ale inak bez problémov. Preferujem svižnú, rýchlejšiu jazdu, ale v rámci bezpečnosti.
Keď ide muž , alebo deti, šoféruju oni, ja to neznášam. Keď musím, idem, ale radšej sa nechám voziť.

ja soferujem rada, uz 30 rokov a cim som starsia, tym viac doverujem len sebe.
nerada chodim v aute, kde som spolujazdec, trpim ako pes, som v strese
nespim ako spolujazdec uz desatrocia, nedokazem zaspat pri inom vodicovi, ani pri vlastnom muzovi - co uz